Obrazy majstra Jonáša, ako ho nazývajú Kovačičania, spoznáte podľa toho, že na nich väčšinou uvidíte pracovitých banátskych roľníkov s výrazne veľkými rukami a nohami a malými hlavami. Jonáš to vysvetlil tým, že pracovití ľudia, ktorí živia mestá, potrebujú na ťažkú prácu najviac ruky a nohy, no na druhej strane veľké hlavy im netreba, keďže sa ich, žiaľ, nikto nikdy nepýta na ich názor. Aj sám bol poľnohospodárom a skončil iba štyri ročníky základnej školy. Kto by si teda mohol pomyslieť, že sa stane laureátom početných vysokých medzinárodných umeleckých ocenení a že sa so Salvadorom Dalím roku 1978 podelí o zlatú medailu na Svetovom festivale malieb v Miláne. Pri príležitosti blížiaceho sa významného jubilea Martina Jonáša (Kovačica, 9. mája 1924 – Pančevo, 31. januára 1996) na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade v rámci decembrovej Krajanskej recepcie predstavili výstavu pod názvom 100 rokov od narodenia génia Martina Jonáša, ktorú Veľvyslanectvo realizovalo v spolupráci s Galériou Babka z Kovačice.
Fotografia Jonášovho obrazu z Kovačického kalendára 2024
Expozícia vystavená na Veľvyslanectve SR v Belehrade pozostávala z 11 najvýznamnejších diel jedného z najznámejších a najuznávanejších maliarov insitného umenia, ktorý sa považuje aj za zakladateľa tohto jedinečného umeleckého smeru vojvodinských Slovákov. lde o ručne robené výkresy perom a tušom, ktoré boli po prvý a jediný raz vystavené v rámci svetovej výstavy Expo v roku 1992, ktorá sa konala v španielskej Seville. Na výstavu bolo zaslaných 12 výkresov, no jeden darovali španielskej kráľovnej Sofii, ktorá prišla na vernisáž 7. októbra 1992. Tento výkres je uložený v Národnom múzeu a umeleckom centre kráľovnej Sofii v Madride, kde sa nachádzajú aj niektoré z najdôležitejších diel Salvadora Dalího a Pabla Picassa.
Jeden z Jonášových výkresov venovaných Galérii Babka
„Všetko sa začalo, keď som bol ešte malým chlapcom, skrýval som sa pod otcov veľký stôl. V rozhovoroch v rodičovskom dome, počúval som o ťažkej robote, videl som hlad a slabú úrodu – ale taktiež som sa naučil o význame štastia. Bola to moja škola (...) dobre sa pamätám na tie ťažké odpočívajúce dlane visiace až pod stôl. Vidím ich dodnes a stále maľujem." Viac TU: https://naivnaumetnost.com/sk/martin-jonas-2/
Majster Jonáš má veľkú zásluhu na tom, že sa Kovačica stala známou na celom svete a na mapu sa zapísala ako metropola insitného umenia. Vďaka jeho umeniu prišli do maličkej Kovačice hviezdy ako Sophia Loren, Alain Delon, Brigitte Bardot, posádka Apolla 11, či dokonca aj Rolling Stones. Jeho diela boli prezentované na viac ako 450 samostatných a skupinových výstavách vo viac ako 50 krajinách na piatich kontinentoch. Hovorí galérista Pavel Babka, ktorý s majstrom Jonášom cestoval na niektoré z tých výstav.
A zatiaľ čo prebieha proces kvalitatívneho posudzovania kandidatúry insitného maliarstva vojvodinských Slovákov na zápis do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, Veľvyslanectvo SR v Belehrade v spolupráci s Poštou Srbska iniciovalo vydania špeciálnej poštovej známky 9. mája 2024, teda v deň stého výročia narodenia Martina Jonáša.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)