Najnovšie číslo Slovenských národných novín (10. február 2024), ktoré vydáva Matica slovenská v Martine, v rubrike Mladí vo večnosti prináša článok o našom básnikovi Jurajovi Mučajimu (19. 2. 1919 – január 1945). V hornom rámčeku sa uvádza, že prvý raz bude v rámci dlhodobého cyklu Mladí vo večnosti zameraná pozornosť na tvorcu, ktorý žil a písal mimo hraníc dnešnej Slovenskej republiky – presnejšie v dolnozemskom prostredí v srbskej Vojvodine. Juraj Mučaji veľmi mladý odišiel do večnosti, v neľudských podmienkach, v cudzine... V zajateckom tábore v Charkove na Ukrajine podľahol týfusovej horúčke. Skonal vyčerpaný vojnou a vysilený chorobou vo veku nedožitých 26 rokov...V týchto dňoch si pripomíname 105 rokov jeho narodenia a 79 rokov úmrtia. O tomto našom básnikovi, Petrovčanovi, učiteľovi, bratovi spisovateľa Pavla Mučajiho, píše Peter Cabadaj, ktorý uvádza, že Juraj Mučaji bol prvým moderným básnikom v slovenskej poézie v Juhoslávii. Rozhodujúcu časť básní napísal počas vojny, ktorú otvorene zobrazoval ako krvavú drámu sveta i svojho vlastného života.
Mučajiho tvorbu zaraďuje do "krajanskej literatúry". Hneď úvodom v tejto súvislosti osvetľuje termín "krajanská literatúra". Ona vychádza zo širšieho historického a sociologického pojmu krajan, ktorým sa – popri rodákovi v užšom lokálnom zmysle – pomenúva aj príslušník slovenskej národnostnej menšiny v zahraničí. "Prívlastkom krajanský označujeme fenomény, ktoré vznikli v dlhodobo trvajúcich diaspórach (založených v 18. a 19. storočí na územiach bývalého Rakúsko-Uhorska), na rozdiel od atribútu exilový, ktorým nazývame javy späté s politickou emigráciou po roku 1939, 1945, 1948 a 1968. Za krajanskú literatúru, vychádzajúc z aktuálneho hľadiska, pokladáme v slovenčine napísané diela vydané na teritóriu niekdajšej Juhoslávie (dnes Srbska), Maďarska a Rumunska. Staršie práce používajú vo väzbe na túto tvorbu aj označenie dolnozemská literatúra, ktoré vychádza z historického pomenovania uvedených území v rámci Rakúsko-Uhorska názvom Dolná zem."
Juraj Mučaji sa narodil v Báčskom Petrovci, kde vychodil základnú školu aj gymnázium. Vzápätí po úspešnom absolvovaní učiteľského ústavu v Belehrade bol učiteľom v Kulpíne (1941 – 1942), od júna 1942 kultúrnym redaktorom časopisu Slovenská jednota v Budapešti. Aby unikol povinnému narukovaniu do Horthyho armády, ilegálne prekročil hranice prvej Slovenskej republiky a zamestnal sa ako učiteľ v Kráľovej Lehote. Čoskoro ho ale vrátili späť na územie Maďarska a z vojenských kasárni v meste Tolna bol v roku 1943 odvelený na východný front, kde padol do sovietskeho zajatia.
Básne a krátke prózy uverejňoval v študentských časopisoch a Slovenskej jednote. Tvorcova jediná za života vydaná zbierka poézie má názov Rozvravené srdce (1942). Oveľa rokov neskoršie vyšlo súborné Básnické dielo Juraja Mučajiho (1969), korešpondencia Listy písané v tieni smrti (1969) a výber veršov pre najmenších čitateľov Nezbedníci (1975). Nadväzujúc na kraskovskú symbolistickú poetiku, v alegorických náznakoch zrkadlí osudy človeka vo vykoľajenej dobe plnej beznádeje, strachu a zúfalstva.
Staršie čísla Slovenských národných novín si možno stiahnuť TU: https://snn.sk/redakcia/archiv-snn/
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)