Kulpínska svadba

23. apríl 2024 a naši jubilanti

V tomto roku zaznamenávame 23. apríla okrúhle jubilujem až trom našim významným osobnostiam. Dvaja z nich sa narodili v rovnaký deň, v rovnakom roku a v rovnakom meste: 23. apríla 1944 v Báčskom Petrovci sa narodili Vladimír Dorča, známy slovenský vojvodinský novinár, humorista a reportér a tiež Ivan Križan, známy slovenský vojvodinský akademický maliar. Žiaľ, Vladimír Dorča už 19 rokov cestuje a reportáže tvorí iba ak z nejakých nebeských potuliek. Ivan Križan pred niekoľkými rokmi do večnosti vyprevadil najprv syna a potom aj manželku, čo trpko poznačilo jeho samotu. Mediálne už raz bol umrel, keď sa v roku 2017 rozchýrila správa o jeho smrti, a túto nepreverenú a nepravdivú informáciu preniesli aj niektoré naše médiá. On sa však iba niekam zatúlal. Po niekoľkoročných pozemských bezcieľnych potulkách určitú náhradu pocitu domova prednedávnom našiel v domove pre seniorov v Báčskej Palanke, kde sa vyše roka nachádza a kde mu poskytujú aj potrebnú lekársku starostlivosť. Viera Benková, naša známa poetka, prozaička, spisovateľka pre deti a novinárka, sa 23. apríla dožíva 85. narodenín, no zdravú životnú filozofiu si stále zachováva a tak, v takom duchu, seba k narodeninám častovala kúpou elektrickej trojkolky pre seniorov. K narodeninám ju častovali aj jej priatelia a ctitelia. V ústrety spisovateľkinmu jubilea včera večer sme si s ňou štrngli v Spolku petrovských žien. Petrovské ženy jej pripravili krásnu narodeninovú oslavu s príležitostným programom.

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

23. apríl 2024 a naši jubilanti

 

„Modrotlač je návratom k mojej lyrickej podstate. Po rôznych experimentoch a možno aj odbočeniach do prózy sa vraciam k reflexívnej poézii, k sebe. Túto zbierku pokladám za svoj poetický vrchol." Povedala raz Viera Benková a na včerajšej oslave túto svoju výpoveď potvrdila a petrovským ženám sa zdôverila, že včera ráno napísala jednu báseň. Rozrozprávala sa aj o ekológii, minulosti a tiež o svojom rodičovskom dome, v ktorom roky sama žije. Nechcela opustiť domové prahy. Medzi básňami z Modrotlače je aj báseň Ošumelý dom.

Aby celkom nespadol oprel sa bokom o tvrdú podošvu zeme
Díva sa bezradne na potomkami opustené domové prahy
Na ľudsky prelietavé prehupy z mladosti do rokov staroby
Prechody z jednej izby do druhej stredom magického pitvora
Tie bez svojich obyvateľov v krutej samote spustli a zamreli
Kamarátia sa iba s prázdnymi hniezdami búrkami a vetrami
Aby sa celkom nezosul a nepoddal skaze temravej hlbiny
Kamarátsky ho podopierajú iba veraje oblokov a dverí
Na strechu nad hlavou a na oblačné záplaty i tak nedovidí
Chradne s žieravou ranou samoty zabudnutý na návetrí
Z obavy aby deti nad ním nevykonali lapot dávny ortieľ smrti
Takto ostarnutý nahnutý a celý dopukaný ani sám už neverí
Že sa navráti tam kde sa narodil a kam po skone i patrí
Do hlinených Jám za dedinou...

 

Generácia tohtoročných osemdesiatnikov, maturantov petrovského gymnázia, medzi ktorými je aj Vladimír Dorča

 

Generácia tohtoročných osemdesiatnikov, maturantov petrovského gymnázia, medzi ktorými je aj Vladimír Dorča

 

Vladimír Dorča je širšej čitateľskej verejnosti známy predovšetkým ako humorista a reportér. Prvý príspevok, humoresku, uverejnil v Hlase ľudu v roku 1964, ako 20-ročný, a odvtedy sa stáva najprv externým spolupracovníkom, potom redaktorom, zástupcom šéfredaktora, šéfredaktorom a zostavovateľom Národného kalendára. Keďže rád cestoval, túto záľubu stále spájal so svojou prácou. Vždy vyhľadával témy, ľudí, udalosti, zaujímavosti. Ani na jednu cestu, hoci krátku, neodišiel bez záznamníka, diktafónu a fotografického aparátu. A cestoval nielen po tej veľkej Juhoslávii. Túlavé novinárske topánky ho zaviedli aj na Slovensko, do Nemecka, Maďarska, Rumunska, Talianska, ba aj za mláku - do Kanady a Austrálie. Uvádza to jeho dcéra Viera Dorčová Babiaková v Dorčovej detskej knihe Orech, ktorý vedel rozprávať, ktorú do tlače pripravila jeho druhá dcéra Vladimíra Dorčová Valtnerová.

Z Dorčovej detskej knihy Orech, ktorý vedel rozprávať dve poviedky si možno prečítať TU: https://www.storyteller.rs/wp-content/uploads/2018/06/Orech_STORYTELLER.pdf

 

Ivan Križan sa stal povestne známy podľa zobrazovania petrovských domov, ulíc, uličiek...

 

Ivan Križan sa stal povestne známy podľa zobrazovania petrovských domov, ulíc, uličiek...

 

Ivan Križan sa narodil v Báčkom Petrovci 23. apríla 1944. v školskom byte pri kostole. Základnú školu a gymnázium po slovensky zakončil v rodisku. Po zakončení Vysokej školy pre telesnú výchovu ( 1970 ) vyštudoval aj Pedagogickú akadémiu v Novom Sade ( 1977 ) a získal ďalší diplom z výtvarníctva. Viacročná pedagogická prax ( od roku 1985 ) na ZŠ Jána Čajaka v Petrovci umožnila Križanovi prácu so žiakmi aj mimo školy ako napríklad maľovanie na dlhom múriku v Novom Petrovci v Deň mladosti 25. mája, maľovanie veľkej kompozície podľa kresieb Zuzky Medveďovej v predsieni školy Jána Čajaka: Príchod Slovákov na Dolnú zem ( 1995 ), výtvarné akcie v rámci petrovského maratónu Ježko – bežko, Tancuj – tancuj, dekorácie Spievajže si spievaj...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články