"Vzácny a všeobecne ctený rodák tejto zeme, akademický maliar Karol Michal Lehotský zasluhuje si velikú úctu a uznanie. Miloval človečenstvo, horúce ľúbil národ svoj, ale žil a dýchal s nami, tunajšou vetvou slovenského národa. Oh aké dojímavé bolo, keď nám zo Slovenska každoročne posielal čo mohol, aby sme to rozdelili medzi núdznych gymnazistov! On až do krajnosti skromný, usporil a daroval. V tom sa javila jeho viera v svojho Spasiteľa najprenikavejšie a pre túto príčinu sme si ho všetci ctili," uvádza sa to Národnej jednote s dátumom 12.03.1929 a v pokračovaní textu čítame: „Nášho dobrého priateľa už niet! Žiaľ za ním zmierňuje nám len tá skutočnosť, že tam v Republike, ktorá mu bola druhou vlasťou, snáď ešte s väčším pochopením si vedeli oceniť jeho zlaté srdce a preto mu Sdruženie umelcov zariadilo pohrab, akého si náš nebožtík naozaj aj zaslúžil." Karol Miloslav Lehotský zomrel pred 95 rokmi, 4. marca 1929 v Brne. Narodil sa 16.11.1879 v Laliti.
Karol M. Lehotský: Večera Pánova, oltárny obraz v petrovskom chráme (117 x 178 cm), 1907
Národná jednota 12.03.1929
Kniha Karol Miloslav Lehotský
Mládenec a dievča v kroji, kresba na papieri, 37 x 24 cm, Múzeum vojvodinských Slovákov
Karol M. Lehotský: Juraj Mrva, kresba, 95 x 45
Karol Miloslav Lehotský bol prvý školený maliar z radu vojvodinských Slovákov a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenských maliarov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
„Zbožná a láskyplná povaha Lehotského ťažko znášala nemilosrdnú borbu životom. Osobitne v čase poslednom, keď on ako umelec-mystik žil už viac životom zduchovnelým – ba záhrobným – než životom, aký mu doba i z jeho všetkými dobrými a zlými stránkami donášala. Preto slabnul, až konečne podľahol," písala tak Národná jednota krátko po Lehotského úmrtí 07.03.1929.
„Významná osobnosť dejín slovenského výtvarného umenia a prvý školený maliar z radov vojvodinských Slovákov, Karol Miloslav Lehotský pochádza z rozvetvenej šľachtickej rodiny Lehotských. Podľa rukopisných záznamov jeho otca – uschovaných v súčasnosti u potomkov maliarovej sestry Oľgy Turóciovej v Hložanoch – maliaroví predkovia boli z Turčianskej Stolice," píše Vladimír Valentík v knihe Karol Miloslav Lehotský. Úvod knihy, ktorú do tlače V. Valentík pripravil spolu s Ladislavom Čánim, začínajú s maliarovým listom Jozefovi Podhradskému:
„Lehotský maliar som: mystik-metafyzik – neráčte sa tomu diviť, že ste o mne, čo o mystikovi nič nepočuli, lebo všetko Vám vysvetlí nasledujúce znejúca pravda: v dvadsiatom piatom roku som a pri prvom vystúpení s mojimi dielami na verejnosť, ešte som hľadal – kutal v duši, čo figuralista vyučený, viac mysliac než maľujúc, maľoval som krajiny a len posledné časy dospiac k túženému cieľu: k vykryštalizovaniu mojich duševných vidín, mystikom som sa stal. Objavili sa mi báječné a dušou otriasajúce vidiny a poneváč v tento čas, zdržiavajúc sa u svojich rodičov, nemôžem svoje koncepcie maľovať, teda som si umienil národu Slovenskému po duchomornej a takmer od útleho detstva trvajúcej duševnej práci, mojím duševným okom videné fakty zdeliť." Takto sa mladý Karol Miloslav Lehotský vo svojom liste predstavil Jozefovi Podhradskému, dramatikovi, mesianistovi a jednému z posledných štúrovcov, ktorý značnú časť svojho života prežil v Srbsku, kde v súlade so svojím vnímaním mesianizmu a panslavizmu prestúpil na pravoslávnu vieru.
Reprezentačnú knihu o Karolovi Miloslavovi Lehotskom vydala Kultúra z Báčskeho Petrovca a Dom zahraničných Slovákov z Bratislavy v roku 2004. V úvode knihy Srdce a kríž Karola Miloslava Lehotského sa opisuje rozorvaná duša maliara-filozofa, ktorý svoj filozoficko-náboženský postoj neraz prezentoval i v piktograme kríža vyrastajúceho zo srdca, obkoleseného svätožiarou, ktorým signoval svoje obrazy.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)