Poznajme osobnosti

Spomienky Radovana Jandrića

S dielami akademického grafika Radovana Jandrića, profesora na dôchodku na umeleckých akadémiách v Novom Sade a Belehrade, sa petrovské publikum stretáva štvrtýkrát, z čoho tri samostatné výstavy mal v Galérii Zuzky Medveďovej. Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinskych Slovákov v príhovore na včerajšej vernisáži ozrejmila, že mu výstavy usporiadali pri príležitosti okrúhlych jubileí, a to v rokoch 2004, 2014 a 2024. Vladimír Valentík, výtvarný kritik a autor výstavy, vyberanými slovami hovoril o poetickosti vystavených diel, ktoré nadchýnajú pozorovateľa tak svojimi veľkými formátmi, ako aj zvláštnou tajuplnou mystickosťou. Určitá, akoby patina, dáva dielam pečať starobylosti. Pozornému pozorovateľovi obrazy vyrozprávajú povesti o niekdajšom spôsobe života a priblížia mu odvekú filozofiu spätosti človeka s prírodou. Výstavu otvoril Vladimír Valentík a vernisáž hudobne ozvláštnila mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina pod vedením Ondreja Maglovského.

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

„Radovan Jandrić ako maliar je na ceste vyhľadávania zmyslu v nezmyselnosti existovania. Zmysel, alebo pravdu bytia novšie začal vyhľadávať vo svojom umeleckom naratíve o dome. Výtvarný príbeh o dome, ktorý bol kedysi niečijím domovom, niečí individuálny stred sveta, domom, v ktorom sa človek narodil, domom, v ktorom umiera. Dom je individuálnym kozmom rodiny, dom je miestom radosti a miestom smútku. Dom je javisko, miestom, na ktorom ľudský život nadobúda alebo stráca zmysel. On je pravdou jeho individuálneho a rodinného jestvovania. Dom je domov, miesto kam patríme, miestom, ktoré nás chráni," povedal V. Valentík zdôrazňujúc, že si Radovan Jandrić všetko to uvedomuje ako tvorca na intelektuálnej a emocionálnej rovine. Pri maľovaní starých a niekedy aj opustených domov, umelec nám rozpráva veľmi precítený príbeh o ľudskej existencii bez prítomnosti ľudí na obraze. Jandrićove domy na maľbe sa podľa Valentíka javia v jedinečnom a neopakovateľnom ovzduší, vyžarujúc bohatstvo autentických emócií. Okrem iného, aj špecifický nostalgický pocit strateného zmyslu existencie. Zmysel zmizol a zostala žiť iba číra krása.

 

V Petrovci sa po dlhšom čase stretli dvaja veľkí umelci: Radovan Jandrić a Vladimír Labát Rovnev s manželkami

 

V Petrovci sa po dlhšom čase stretli dvaja veľkí umelci: Radovan Jandrić a Vladimír Labát Rovnev s manželkami

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Spomienky Radovana Jandrića

 

Jedna séria Jandrićových malieb sa zaoberá témou prenikania svetla cez okno do domu. Slnečné svetlo prenikajúce do domu vnáša život do príbytku v podobe izbových kvetov, na ktoré dolieha. V ďalšej sérii umelec sám prichádza k priamemu styku s vonkajším svetom. Sediac za svojim maliarskym stojanom vzdáva hold nespútanej sile rastlinnej zelene.

Mr. Radovan Jandrić sa narodil 19. mája 1954 v Obrovci. V roku 1969 ukončí] základnú školu a nastúpil na Strednú umeleckú školu v Novom Sade. V roku 1976 sa Zapísal na Akadémiu umení v Novom Sade, potom prestúpil na Akadémiu výtvarných umení v Záhrebe, kde v roku 1980 ukončil štúdium v triede prof. Anteho Kuduza. Postgraduálne štúdium ukončil na Fakulte výtvarných umení v Belehrade v roku 1983 v triede prof, Marka Krsmanovića. Bol zamestnaný na mnohých školách a od roku 1994 pôsobil na Akadémii umení Univerzity v Novom Sade na oddelení grafiky na predmete grafika s technikou. V roku 2019 odchádza do dôchodku ako riadny profesor. Vo svojej odbornej práci a zdokonaľovaní sa zúčastnil študijných ciest do Nemecka, Talianska, Francúzska, Rakúska, Holandska, Maďarska a Grécka. Zúčastnil sa mnohých výstav a bienále doma i v zahraničí a mal 34 samostatných výstav. Radovan Jandrić sa zaoberá kresbou, grafikou, maľbou a vitrážou. Žije a tvorí v Novom Sade.

Výstava Spomienky potrvá do 12. mája 2024.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články