V tomto roku zaznamenávame 23. apríla okrúhle jubilujem až trom našim významným osobnostiam. Dvaja z nich sa narodili v rovnaký deň, v rovnakom roku a v rovnakom meste: 23. apríla 1944 v Báčskom Petrovci sa narodili Vladimír Dorča, známy slovenský vojvodinský novinár, humorista a reportér a tiež Ivan Križan, známy slovenský vojvodinský akademický maliar. Žiaľ, Vladimír Dorča už 19 rokov cestuje a reportáže tvorí iba ak z nejakých nebeských potuliek. Ivan Križan pred niekoľkými rokmi do večnosti vyprevadil najprv syna a potom aj manželku, čo trpko poznačilo jeho samotu. Mediálne už raz bol umrel, keď sa v roku 2017 rozchýrila správa o jeho smrti, a túto nepreverenú a nepravdivú informáciu preniesli aj niektoré naše médiá. On sa však iba niekam zatúlal. Po niekoľkoročných pozemských bezcieľnych potulkách určitú náhradu pocitu domova prednedávnom našiel v domove pre seniorov v Báčskej Palanke, kde sa vyše roka nachádza a kde mu poskytujú aj potrebnú lekársku starostlivosť. Viera Benková, naša známa poetka, prozaička, spisovateľka pre deti a novinárka, sa 23. apríla dožíva 85. narodenín, no zdravú životnú filozofiu si stále zachováva a tak, v takom duchu, seba k narodeninám častovala kúpou elektrickej trojkolky pre seniorov. K narodeninám ju častovali aj jej priatelia a ctitelia. V ústrety spisovateľkinmu jubilea včera večer sme si s ňou štrngli v Spolku petrovských žien. Petrovské ženy jej pripravili krásnu narodeninovú oslavu s príležitostným programom.
„Modrotlač je návratom k mojej lyrickej podstate. Po rôznych experimentoch a možno aj odbočeniach do prózy sa vraciam k reflexívnej poézii, k sebe. Túto zbierku pokladám za svoj poetický vrchol." Povedala raz Viera Benková a na včerajšej oslave túto svoju výpoveď potvrdila a petrovským ženám sa zdôverila, že včera ráno napísala jednu báseň. Rozrozprávala sa aj o ekológii, minulosti a tiež o svojom rodičovskom dome, v ktorom roky sama žije. Nechcela opustiť domové prahy. Medzi básňami z Modrotlače je aj báseň Ošumelý dom.
Aby celkom nespadol oprel sa bokom o tvrdú podošvu zeme
Díva sa bezradne na potomkami opustené domové prahy
Na ľudsky prelietavé prehupy z mladosti do rokov staroby
Prechody z jednej izby do druhej stredom magického pitvora
Tie bez svojich obyvateľov v krutej samote spustli a zamreli
Kamarátia sa iba s prázdnymi hniezdami búrkami a vetrami
Aby sa celkom nezosul a nepoddal skaze temravej hlbiny
Kamarátsky ho podopierajú iba veraje oblokov a dverí
Na strechu nad hlavou a na oblačné záplaty i tak nedovidí
Chradne s žieravou ranou samoty zabudnutý na návetrí
Z obavy aby deti nad ním nevykonali lapot dávny ortieľ smrti
Takto ostarnutý nahnutý a celý dopukaný ani sám už neverí
Že sa navráti tam kde sa narodil a kam po skone i patrí
Do hlinených Jám za dedinou...
Generácia tohtoročných osemdesiatnikov, maturantov petrovského gymnázia, medzi ktorými je aj Vladimír Dorča
Vladimír Dorča je širšej čitateľskej verejnosti známy predovšetkým ako humorista a reportér. Prvý príspevok, humoresku, uverejnil v Hlase ľudu v roku 1964, ako 20-ročný, a odvtedy sa stáva najprv externým spolupracovníkom, potom redaktorom, zástupcom šéfredaktora, šéfredaktorom a zostavovateľom Národného kalendára. Keďže rád cestoval, túto záľubu stále spájal so svojou prácou. Vždy vyhľadával témy, ľudí, udalosti, zaujímavosti. Ani na jednu cestu, hoci krátku, neodišiel bez záznamníka, diktafónu a fotografického aparátu. A cestoval nielen po tej veľkej Juhoslávii. Túlavé novinárske topánky ho zaviedli aj na Slovensko, do Nemecka, Maďarska, Rumunska, Talianska, ba aj za mláku - do Kanady a Austrálie. Uvádza to jeho dcéra Viera Dorčová Babiaková v Dorčovej detskej knihe Orech, ktorý vedel rozprávať, ktorú do tlače pripravila jeho druhá dcéra Vladimíra Dorčová Valtnerová.
Z Dorčovej detskej knihy Orech, ktorý vedel rozprávať dve poviedky si možno prečítať TU: https://www.storyteller.rs/wp-content/uploads/2018/06/Orech_STORYTELLER.pdf
Ivan Križan sa stal povestne známy podľa zobrazovania petrovských domov, ulíc, uličiek...
Ivan Križan sa narodil v Báčkom Petrovci 23. apríla 1944. v školskom byte pri kostole. Základnú školu a gymnázium po slovensky zakončil v rodisku. Po zakončení Vysokej školy pre telesnú výchovu ( 1970 ) vyštudoval aj Pedagogickú akadémiu v Novom Sade ( 1977 ) a získal ďalší diplom z výtvarníctva. Viacročná pedagogická prax ( od roku 1985 ) na ZŠ Jána Čajaka v Petrovci umožnila Križanovi prácu so žiakmi aj mimo školy ako napríklad maľovanie na dlhom múriku v Novom Petrovci v Deň mladosti 25. mája, maľovanie veľkej kompozície podľa kresieb Zuzky Medveďovej v predsieni školy Jána Čajaka: Príchod Slovákov na Dolnú zem ( 1995 ), výtvarné akcie v rámci petrovského maratónu Ježko – bežko, Tancuj – tancuj, dekorácie Spievajže si spievaj...
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)