V dnešný deň pred 200 rokmi posvätený bol petrovský kostol. Bolo to v pondelok 13. októbra 1823 a týmto slávnostným činom stavba bola odovzdaná svojmu vznešenému účelu. Dnes, po dvoch storočiach, sa tento náš chrám skvie v plnej svojej kráse a dnešným dňom v ňom štartovali trojdňové oslavy významného jubilea. Na úvod osláv odznel organový koncert dvoch vynikajúcich organistov: Jána Hegeduša, koncertného organistu a pedagóga hry na organe a klavíri zo Slovenska a Kovačičana Janka Siromu, ktorý ukončil doktorandské štúdium na JAMU v Brne a pôsobí ako učiteľ organu na ZUŠ Františka Oswalda a štátnom Konzervatóriu v Bratislave. V úvodnom príhovore domáci kňaz predstavil hudobníkov a prečítal stať o petrovskom organe z odbornej práce Janka Siromu. Predtým však privítal všetkých prítomných a osobitne generálneho biskupa ECAV zo Slovenska Ivana Eľka a biskupku Wilmu Kucharek zo Slovenskej Synody Sion, Spojené štáty Americké.
Petrovský organ je najväčší nástroj v Báčskom senioráte a postavil ho Alois Hugo Lhota z Česka v roku 1896. Má základné prvky rano-romantických nástrojov, aké sa v danej dobe najčastejšie stavali. Zachoval sa takmer v pôvodnom stave. Organisti na ňom vydarene zahrali skladby Bacha, Schumanna, ale aj diela, ktoré napísali Siegfild Karg – Elert, Paul Fey, Felix Mendelssohn Bartholdy a na záver odznela improvizácia na chorál Jesu meine Freude.
Zajtra, v sobotu 14. októbra v rámci osláv usporiadajú medzinárodnú konferenciu príspevkov venovaných minulosti a súčasnosti petrovského cirkevného zboru. Konferencia sa začne o 9:30, prebiehať bude v kostole a na nej odznie 20 referátov, ktoré budú publikované v zborníku.
Na nedeľňajších príležitostných bohoslužbách sa zúčastnia štyria biskupi, početní cirkevní hodnostári, vzácni hostia a domáci viery. Po službách Božích odhalia pamätnú tabuľu a bustu Jána Stehlu, druhého petrovského farára, počas ktorého mandátu bol vybudovaný chrám Boží v Petrovci.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)