Na internetovej stránke Vojenská história SK je zverejnený článok o plukovníkovi Štefanovi Čánimu z Báčskeho Petrovca. Štefan Čáni sa narodil v dnešný deň pred 124 rokmi v rodine bankového podúradníka Samuela a Ľudmily, rodenej Migrovej. V poslednom roku prvej svetovej vojny bol ako jednoročný dobrovoľník začiatkom marca 1918 prezentovaný v 16. pešom pluku cisárskej a kráľovskej armády v Apatine, neďaleko Somboru. Tam do 25. augusta 1918 absolvoval Školu pre dôstojníkov v zálohe a bol povýšený do hodnosti desiatnika. V roku 1919 sa zúčastnil bojov o Slovensko proti jednotkám maďarskej Červenej armády. Roku 1921 ho povýšili na poručíka pechoty a postupne zastával viaceré veliteľské funkcie. Medzitým bol 30. septembra 1936 povýšený na štábneho kapitána pechoty. Po vzniku Slovenského štátu prevzal štábny kapitán Čáni 16. marca 1939 velenie Pluku útočnej vozby v Martine a neskôr sa zúčastnil ťaženia slovenskej armády na východnom fronte. O tom píše pplk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD.
Plukovník Štefan Čáni (Foto: VHA Bratislava)
Do SNP sa plukovník Čáni zapojil organizovaním jednotky útočnej vozby, tankovej jednotky a jednotky z dôstojníkov a mužstva, ktorým sa podarilo dostať z východného Slovenska na povstalecké územie. Taktiež v železničných dielňach vo Zvolene viedol Čáni práce na stavbe troch improvizovaných pancierových vlakov Štefánik, Hurban a Masaryk. Ďalej zabezpečoval Čáni doplňovanie bojujúcich tankových a KPÚV jednotiek personálom, materiálom a muníciou.
Po potlačení Povstania sa Čáni spolu s ďalšími predstaviteľmi Veliteľstva povstaleckej armády presunul na Donovaly. Odtiaľ prešiel s malou skupinou dôstojníkov a vojakov do priestoru Magurky, kde sa 11. novembra 1944 dostal do nemeckého zajatia. Najskôr ho internovali do Ružomberku a potom do Vojenskej väznice v Bratislave a odtiaľ v polovici decembra 1944 ho spolu s veľkou skupinou dôstojníkov Nemci odvliekli do zajateckého tábora v Nemecku, v ktorom zotrval až do oslobodenia tábora americkou armádou v polovici apríla 1945.
Celý článok TU: https://www.vhu.sk/plukovnik-stefan-cani/
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)