Ak sa do starého Petrovca, Fukary, vydáte ulicou od budovy svojho času známej ako Slovenská sporiteľňa a smerom ku Lukavskej ulici, tak z ľavej strany vám bude bývalá „Bauerova" krčma. Tá, kde pánovi XY niekto, z ničoho nič, stupil na kravatu, a to rovno vo dverách. Pár domov pred touto krčmou svojho času býval aj mechanik ktorý opravoval bicykle. Lenže, prišli mrcha časy a v 30-tých rokoch minulého storočia, následkom veľkej hospodárskej krízy, roboty bolo málo. „Šikovný" majster sa dovtípil, ako peniažky predsa zadovážiť a z biedy vyplávať. Chvalabohu, doma mal hodne myší. Nasťahovali sa mu do šopy, kde držal kukuricu, pšenicu a iné obylie na chov svíň a sliepok. Rozostavil okolo ešte viacej klepcov a chytal ich. Každý deň ich chytil päť, šesť. Už ani kocúr nevládal toľko zjesť. Dostal však dobrý nápad. Poukladal tie mŕtve myši do „bádku" a večer išiel s ním do krčmy na poldecák.
Pred krčmou, ako vždy, bolo hodne bicyklov a tie vtedajšie bicykle mali na „kormáne" (volant) rúčky. Boli gumené a ľahko sa mohli stiahnuť z volantu. Sňal ich teda a do volantu, ktorý bol dutý, vopchal mŕtve myši. Potom vypil svoj poldecák a šiel. O pár dní prišiel za ním prvý zákazník:
-Pám majster, neviem čo sa stalo, ale „bicigľa" sa mi zosmrdela. Smrdí, ako čert. Šecko som už sprobuvav, ale smrad neprechádza.
-Vieš čo, nahaj ju tu do zajtra. Pozriem, čo je. Teraz nemóžem, lebo ma čaká veľa robote.
Keď zákazník odišiel, strhol rúčku na volante a pomocou drôtenej kvačky povyťahoval myši. Do dutého volantu nalial trochu petroleja a bolo po paráde. Keď si na druhý deň majiteľ prišiel po svoj „vyliečený" bicykel, za robotu pána majstra musel zaplatiť a ešte sa aj pekne poďakoval. Dedinou sa rozniesol chýr, že pán majster vedia vyliečiť smradľavý bicykel. A veru bolo roboty a aj peniažkov.
Neďaleko tejto Bauerovej krčmy, boli aj ďalšie: najbližšia Fejďova, potom na rohu do Republiky Záborskova, nablízku bola aj Zátrochova, Báďonskova, „Myšalovka", „Hviezda", Somorova... Pán majster začal všetky navštevovať a krčmoví hostia jeho dielňu. Aby ten biznis trochu rozšíril, šiel aj do Kulpína, ale len raz. Tam mu spred krčmy niekto bicykel ukradol.
Ján Kulík
Austrália
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)