Spolok žien

Keď Petrovec horel...

Stalo sa to pred 195 rokmi 29. apríla 1828 a opísané je v Ročenke z roku 1969. Udalosť túto zaznačil vo svojej latinsky písanej kronike »Dejiny obce Petrovec« vtedajší zborový farár Ján Stehlo. Podávame ju v preklade: »Deň 29. apríla bol Petrovčanom najnešťastnejším. Toho dňa okolo 4. hodiny poobede vznikol strašný oheň, pri ktorom za jednu hodinu zhorelo 33 domov občanov a v popol sa premenilo. Oheň vypukol v dome vdovy po Andrejovi Rumanovi, kde asi varili mydlo. Komín bol zle blatom vymazaný a preto chytili sa drevené trámy a od nich strecha. V tom momente vietor preniesol oheň aj na susedovu strechu a na nešťastie dul vietor severný, ktorý zaniesol plameň na druhý, tretí a štvrtý dom a v krátkom čase narobil nesmiernu škodu, lebo sa rozšíril. Suchota bola v tom čase veľká a tesnosť dvorov, v ktorých boli vedľa seba postavené domy nechránilo, ba naopak napomohlo rozšírenie nebezpečného ohňa...

 

Keď Petrovec horel...

 

Už od dávna bol v Petrovci zvyk, že na jednom dvore stavali si príbytky aj potomci a tie potom delili a rozdeľovali. Teraz je tak, že jedna strecha domu je pri druhej, spolu so stajňami, sýpkami a inými stavbami. Všetky tieto stavby sú kryté trstinou, alebo slamou a tak sú výbornou stravou pre oheň. Preto ten deň bol v Petrovci hrozný a všetka škoda a zhuba nedá sa ani vypovedať ani opísať. Táto udalosť bola najsmutnejšia a nemá v Petrovci príkladu. Keď pred tým aj vypukol oheň, padol v obeť len jeden dom. Mená občanov, ktorých stihol ten smutný údel sú tieto: Michal Vitál, Michal Mikuľa, Adam Sľúka, Pavel Záviš, Juraj Menďan, Pavel Prandocký, Pavel Valent, Jakub Kráľovský, Juraj Kolár, Ján Medovarský, Andrej Kábelský, Michal Čús, Ján Báďonský, Michal Kráľovský, Ján Ďuriš, Adam Lovás, Pavel a Andrej Farkaš, Matej Kráľovský, Ján Myjavec, Andrej Paulov, Ján Turčan, Pavel Mikuš, Juraj Kráľovský, Pavel Trabak, Juraj Buška, Martin Myjavec, Pavel Lomen, Michal Ivičiak, Andrej Kantár, Juraj Kováč, Andrej Kráľovský, Jozef Slauka, Andrej Farkaš, Paulov, Mikuš a iní..., ktorí bleskove upadli do biedy a ani nevedeli, kde stál ich dom a kde boli izby... Mnohí z nich boli šťastní, keď si mohli podomovou zbierkou niečo nazbierať a tak sa zotaviť. Všetci ale pomocou a ručnou prácou spoluobčanov z biedy unikli, a boli hodní podpory. — Toto nešťastie veľmi sa dotklo celej obce, lebo každý si myslel, že nešťastie aj jeho mohlo stihnúť, keďže vietor bol silný a mohol nebezpečie preniesť kdekoľvek. Zdesenie bolo všeobecné, ktoré ponúkalo ľudí k činom, k pomoci, kde bolo potrebné, posiľovali bezradných a vykonali práce a prispievali radami. Každý bol hotový (v čase ohňa) dať k dispozícii čo mal a čím by mohol pomôsť lokalizovaniu a uhaseniu ohňa. Nedostatok dobrého poriadku, v lokalizovaní ohňa potrebného, bol ťažko pociťovaný. Keďže bol vietor, nebolo možné ani blízko k ohňu pristúpiť, lebo páľčivosť jeho príliž na široko sa rozprestierala. A tak, kto bol v smere vetra, toho celkom nevyhnutne plameň zasiahol, až po potok, ktorý cez dedinu tečie. Táto prirodzená čiara — potok (Begej) — urobil koniec požiaru, keďže už oheň nenašiel nič, čo by mohlo horeť. Práca a pomoc nešťastníkom od spoluobčanov prišli vhod. Ale láska a dobročinnosť, akú preukázali susedia, buľkeskí spolubratia vo viere, pôvodom Nemci, ktorí lásku tak zjavne hneď na druhý deň preukázali, nadovšetko si zasluhuje vďačnú pamiatku. Buľkesania totiž, ani nežiadaní, dobrovoľnú zbierku, predovšetkým v potravinách urobili medzi sebou pre Petrovčanov a medzi postihnutých rozdelili. Tento čin bol vecou ich súkromnej horlivosti. Neboli k tomu vyzvaní obcou, ale sami od seba, dobrovoľne a z lásky túlo pomoc a to ihneď poskytli. Bolo šťastie, že i ostatní bratia v senioráte, aj slávne panstvo, aj župa sa pripojili, aby nešťastníkom ich údel umenšili.

V nasledujúce dni od 6—20 mája nariadená bola všade zbierka pre nešťastných Petrovčanov, ohňom postihnutých, ktorí obdržali tieto milodary:

Od cirkvi kucurskej 10. zlatých vo viedenskej valute: od cirkvi v Báč. Palanky 5 zl. a 10 vriec obilia ako aj niečo zo strukovín, hrach a bôb: od cirkvi v Kiškíru 20. zl a 13 vriec obilia: Od kulpínskej cirkvi 10 zl. a 12 vriec obilia: od cirkvi kysáčskej 11 z]. a 13 vriec obilia: od cirkvi pivnickej 2 zl. a 5 vriec obilia: od cirkvi hložianskej 33 mier prešporských pšenice (jedna miera asi 650 lit. — pozn. Šk.), od petrovskej cirkvi 40 zl. a 100 peštianských mier obilia rôzného druhu.

Niektorí Petrovčania dali osobitne: Juraj Labát 70 zl., Ján Lomen 11 meríc pohanky a 10 zl., Andrej Labat 7 meríc pohanky, Pavel Lekár 2 merice pohanky a 2 zl. a 30 grošov. Pán Sava Stratimirovič z Kulpína 2 mc. múky a 50 funtov hovädzieho mäsa. Znovu z Petrovca obdržané zo zadržanej zbierky 26 zl., pán rechtor Buľovský Andrej 33 zl., Michal Krížan 8 meríc pohanky a takisto aj Martin Mikuš.

Aj mnohí iní Petrovčania poskytli rozličnú pomoc a podporu aj vynaložili ručnú prácu na znovu vybudovanie príbytkov. Z cirkvi kulpínskej znovu poslali 6 zl. a osvietený pán Todor Stratimirovič 10 mier čistej pšenice. Z cirkvi bajšanskej darovali 4 zl. a dve vrecia obilia. Z cirkvi jareckej 10 zl., z cirkvi segeďskej 14 zl. a 7 vriec obilia. Z cirkvi novo-vrbaskej 27 zl. a 3 vrecia zbožia. Cirkev z Červenky 41 zl. a 16 grošov.

Koncom mesiaca júna naše domy, ohňom zničené, už všetky, okrem dvoch, boli postavené, Juraj Kolár a Juraj Kráľovský postavenie svojich domov pre núdzu museli odložiť až na budúci rok. Keďže skorejšie domy Jána Medovarského, Michala Vitala a hore spomenutého Juraja Kolára, boli na veľmi nevhodnom a tesnom mieste postavené, dostali vhodnejšie a priestrannejšie pozemky pre domy, kde boli menej vystavené nebezpečenstvu v budúcnosti.«

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články