Spolok žien

Zuzana, Zuzanka

Snáď najkrajšie básne o Zuzane sú tie venované Zuzanke Milana Rúfusa. Večné dieťa. Zuzanka. "Môj oriešok zlatý, ty môj holúbok..." Postihnutá dcérka Zuzka bola pre Milana Rúfusa najväčšou múzou. Rúfus opakoval, že nič vo svojom živote neľutuje, pretože aj strata je súčasťou daru bytia a za ten dar sa treba poďakovať. Rovnako ďakoval aj za svoju postihnutú dcérku Zuzanku. Narodila sa s Downovým syndrómom. "Pre básnika Rúfusa sa stala hlbokým symbolom, stelesnením dieťaťa v tom najčistejšom poňatí pravdy a zázraku – a to od jej útleho detstva až do dospelosti," napísal spisovateľ Milan Richter. Rúfus zomrel pred 15 rokmi 11. januára 2009 v Bratislave. Ako 62-ročná zomrela nedávno aj jeho milovaná dcéra Zuzanka.

 

Zuzankina kresba s venovaním (venovaná rodinnému priateľovi Tiborovi Spitzovi)

 

Zuzankina kresba s venovaním (venovaná rodinnému priateľovi Tiborovi Spitzovi)

 

Zuzana – Milan Rúfus

Zuzana značí ľalia
v pradávnej hebrejčine.
Dievčatko, veď to viem i ja.
Si azda niečo iné?

Čo s nami láska porobí?
tá hviezda nad priepasťou,
púť do víťaznej poroby,
do služby, čo je slasťou.

Nebom mi daná, si môj štít,
pre dušu kôrka chleba.

Nevedel by som, ako žiť,
keby mi Boh vzal teba,
ľalia poľná, ty môj žiaľ
i radosť, ktorá chce ťa.

Až ten, kto mnoho miloval,

vie, čo je to – mať dieťa.

 

Zuzanka – Milan Rúfus

Slnko. Tep mojich žíl.
A moje horké nebo

Či ma Boh povýšil,
či pokoril ma tebou?
Akože uhádnuť,
On svoje gesto chráni.

I svoj dar i svoj prút
nesie v tej istej dlani.
Pokoril, povýšil...
Zabudni také slová.

A potom dýchni len
vánku na teplú dlaň:
,,Ešte som nikoho
až takto nemiloval.
Ešte som od lásky
neplatil takú daň."

 

Úrodný dážď

A akokoľvek
sme tu už viacej boli,
než ešte budeme –
Ty, Bože, nezľavíš.

Môj kríž má meno Zuzana a bolí,
ako vie ľudí bolieť iba kríž.

Storočný dážď
sa ponad polia prehnal.
Suší si myška zamatový plášť.

Môj dážď má meno Zuzana a žehná,
tak mi žehná,
ako vie tráve žehnať iba dážď.

Sú to iba niektoré z Rúfusových veršov venovaných Zuzanke. V roku 2008 napísal jej jednu z posledných básní. Jej ďalších menín sa už nedožil...

Občas má osud dievčie meno.
Pri akom nezaspíš
zvečera do rána.
Nemyslíš na iné,
nehľadíš na bremeno.
Ten údel náš má meno Zuzana.
Zuzanka, Zuzka...
Cestička úzka
a radosť široká.
Od roka do roka
na samú seba čaká.
Láska vždy býva taká.

Podľa nášho dolnozemského, vojvodinského kalendára dnes meniny oslavujú Zuzany. Na Slovensku, tiež aj u Slovákov v Maďarsku, sa toto meno nachádza v kalendári zapísané 11. augusta. Vojvodinskí Slováci si, zrejme, všetky tie často sa vyskytujúce mená zaradili do zimnej časti roka, keď mali času na ich oslavu. Zuzana bolo veľmi časté meno a do kalendára bolo zapísané na 19. februára, keď zima už ustupuje a najčastejšie ešte trvá fašiangové obdobie. Bývala to teda jedna z posledných príležitostí „vyhodiť si z kopýtka" pred začiatkom pôstu. Preto sa organizovali Zuzanské zábavy, alebo aspoň Zuzanské priadky. V tomto roku však 19. február už zapadá do pôstnej doby, ktorá sa začala pred piatimi dňami a teda zábavy a hluk by mali utíchnuť. Aj Veľká noc nám v tomto roku prichádza skôr než obvykle, oslávime ju už 31. marca a 1. apríla.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články