Dejiny školy

Mária Šišková – Maňa

V školskom roku 1926/1927 maturovala prvá generácia na gymnáziu v Petrovci. V nej bolo päť dievčat. Boli to ťažké časy, zvlášť pre dievčatá, ktorým podľa zakorenených patriarchálnych názorov bolo miesto vedľa manžela a v kuchyni a v žiadnom prípade nemala sedieť v školskej lavici. Predsa, z najstaršieho tabla petrovského gymnázia, z vyvýšeného horného radu, hrdo sa na okoloidúcich díva päť slečien. V tvrdom boji o rovnoprávnosť vo vzdelávaní sa im podarilo vyhrať. Z tých prvých piatich maturantiek štyri ďalej pokračovali v školení a zakončili aj učiteľský kurz v Novom Sade a potom sa rozpŕchli do sveta. Tri sa odsťahovali na Slovensko, jedna do Chorvátska a jedna mladá zomrela. Najmladšia z dievčat bola Mária – Juliana (Maňa) Šišková narodená v roku 1909 v Selenči. Najstaršia bola Katarína Kaňová, narodená roku 1906 v Petrovci a o rok mladšia Juliana Párnická sa narodila v roku 1907 v Iloku. Všetky tri zakončili učiteľský kurz v Novom Sade a všetky tri sa odsťahovali do ČSSR. Zuzana Štrbová narodená 11. marca 1908 v Petrovci odišla do Rijeky, kým Zuzana Sirácká, tiež narodená roku 1908 v Petrovci, zakončila učiteľský kurz v Novom Sade, no, zo života si veľmi málo užila – zomrela tridsaťročná.

 

Mária Šišková – Maňa

 

Mária Šišková – Maňa

 

Mária Šišková – Maňa

 

Mária Šišková sa v roku 1921 spolu s celou rodinou presťahovala zo Selenče do Báčskeho Petrovca. Jej otec Samuel Šiška bol učiteľom a veľkým národovcom. Práve do domu na rohu dnešnej Čajakovej a Tolstého ulice, kde už vtedy pôsobil učiteľ a spisovateľ Ján Čajak st., Čajakove dve dcéry Kornelka a Adelka sa s Maňou skamarátili. Mária – Maňa Pedagogickú akadémiu skončila v Novom Sade a potom ako mladá učiteľka pracovala na rôznych školách najprv v slovenských vojvodinských prostrediach a potom aj na Slovensku. Jej brat Karol (Prof. MUDr. Karol Šiška, DrSc. (* 19. marec 1906, Selenča – † 12. apríl 2000, Senec) bol predsedom Slovenskej akadémie vied v Bratislave a predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie na Slovensku.

Maňa sa do Petrovca znovu vracia v päťdesiatych rokoch. Tu zakotvila, tu odišla do výslužby. Avšak po roku 1960 sa vysťahovala na Slovensko. Zomrela v Pezinku v roku 1988. Gymnázium Jána Kolára v Báčskom Petrovci jej udelilo spomienkovú plaketu za jej výchovnú prácu v nižších triedach gymnázia, ako aj na základnej škole v Petrovci. Uvádza sa to v brožúrke Vojvodina - miesto významných Sloveniek, ktorú vydala v roku 2013 Akadémia podnikania žien Báčsky Petrovec.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články