O nás

Albína Podhradská

Zväz kolektívnej umeleckej praxe (SKUP) dnes 23. mája 2024 v Novom Sade v rámci cyklu Rozhovory v ŽeNSkom múzeu predstavil život a dielo Albíny Podhradskej, autorky hry Sirota Mileva z Bosny v našej civilizácii v roku 1878. Adaptácia tejto drámy z druhej polovice 19. storočia, bola prvýkrát uvedená v Národnom divadle v Subotici v skutočne neobvyklej réžii Anđelky Nikolićovej a zaradená je aj do repertoára tohtoročného Sterijovho pozorja v Novom Sade (26. mája – 3. júna 2024). Tento dramatický text Albíny Podhradskej (1858-1880) je považovaný za najstaršiu známu a zachovanú drámu napísanú v srbskom jazyku, ktorú napísala žena. O diele hovorila spisovateľka Zdenka Valentová Belićová.

 

Albína Podhradská

 

Albína Podhradská sa narodila v Novom Sade v roku 1858, kde bol jej otec profesorom filológie a filozofie na srbskom gymnáziu. Hoci je pôvodom Slovenka – je dcérou slovenského dramatika a básnika Jozefa Podhradského, jej meno je významné predovšetkým v kontexte srbskej literatúry. Narodila sa v prvom manželstve Jozefa Podhradského a mala osem bratov a sestier. Albína Podhradska napísala v roku 1878 iba jeden dramatický text Sirota Mileva z Bosny v našej civilizácii v roku 1878, ktorý je významný tým, že ide o najstaršiu známu a zachovanú drámu ženskej autorky v srbskom jazyku. Na obálke jej posmrtne vydanej knihy je napísané: „Zomrela práve vtedy, keď sa 30. marca v 21. roku v Sombore tlačila táto brožúrka."

Viac TU: https://zenskimuzejns.org.rs/albina-podgradska/

„Mala som tú česť kreovať túto hru so skupinou výnimočných ľudí - mužov a žien, Subotičanov a tých, ktorí pochádzajú z iných miest, detí aj dospelých, profesionálov a tých, ktorí sa divadlu venujú zo zvedavosti a lásky, Maďarov, Srbov, Rómov, Slovákov, pravoslávnych, moslimov, katolíkov a ateistov. Spoločná bola vôľa spolupracovať a obrovská trpezlivosť. Toto je moja 42. réžia so 41-členným súborom a zapamätám si ho, pretože v ňom nepadlo jediné oplzlé slovo, a to v žiadnom z jazykov, ktorými hovoríme. Mám z neho pocit, že je tu nádej pre našu civilizáciu," uviedla Anđelka Nikolićová. Viac TU: http://www.suteatar.org/lat/predstave/sirota-mileva-iz-bosne-u-nasoj-civilizaciji-godine-1878-obedrame

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články