Slovenské Gymnázium v Báčskom Petrovci

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 14. 11. 2009
90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
Časť VI.- súčasná doba
 
Gymnázium býva i organizátorom rôznych školských súťaží a spolupracuje i s početnými školami, predovšetkým so základnými školami z Báčskopetrovskej obce ale i inými slovenskými základnými školami.
 
foto
 
Osobitnú pozornosť si zasluhuje jeho spolupráca s partnerským gymnáziom zo Slovenskej republiky – s nitrianskym „Gymnáziom na Parovskej ulici“, v rámci ktorej sa realizujú vzájomné návštevy žiakov a profesorov (dvakrát ročne). Organizujú sa návštevy hodín, športové súťaže, družné posedenia a výlety po Slovensku a Srbsku. Okrem toho, profesori nemčiny nadviazali kontakty s gymnáziom Wenzgasse z rakúskej Viedne, ktoré sa realizujú v podobe vzájomných návštev.
 
V súlade so svojou pokrokovou tradíciou, gymnázium sa aj v súčasnosti zapojuje do najsúčasnejších trendov, o čom svedčí i skutočnosť, že sa stalo jedným z regionálnych stredísk pre odborné zdokonaľovanie profesorov. Toto stredisko vzniklo na škole r. 2000 a je prirodzeným vyústením účasti školy v projekte Open Society Fund „Tretie milénium“, ktorý r. 1997 školu vybavil najsúčasnejšou počítačovou technológiou. Jeho základným cieľom je uvádzanie novej technológie a komunikácie do vyučovacieho procesu v rámci čo väčšieho počtu predmetov. Za tým účelom zorganizované bolo niekoľko seminárov pre profesorov.
 
V rámci gymnázia pôsobí i Asociácia slovenských pedagógov, založená v marci 2001 za účelom kontinuitne sledovať problematiku slovenského školstva vo Vojvodine a pracovať na jeho vylepšení. Medzi jej prvoradé ciele patrí: vypracovanie vyučovacích programov pre predmety, ktoré priamo vplývajú na národnú a kultúrnu svojbytnosť vojvodinských Slovákov (slovenský jazyk a literatúra, dejepis, hudobná a výtvarná kultúra a pod.), korelácia učiva takýchto predmetov a oblastí a použitie najsúčasnejších vyučovacích postupov a prostriedkov. Gymnázium sa zapojuje i do radu medzinárodných projektov. Napríklad jedným z nich bol projekt „Schoolconnectiviti“, v období 2003 – 2005, v ktorom účinkovalo 10 škôl zo Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory Macedónska, Rumunska, Bulharska, Albánska, Kosova a USA a financoval ho Catholic Relief Service State Department. Školy z juhovýchodnej Európy, účinkujúce v projekte, vybavil počítačovými učebňami a vyplatil i trovy internetu za účelom zoznamovania sa stredoškolákov z krajín tohto regiónu a USA prostredníctvom internetu.
 
foto
 
Gymnázium bolo zapojené i do významného medzinárodného projektu Podpora výchovy pre trvalo udržateľný rozvoj vo Vojvodine (2005 – 2007), zameraného na uplatňovanie súčasných riešení ekologickej problematiky a environmentalistiky, v školskej praxi. Projekt bol uskutočnený v rámci pomoci Slovenskej republiky Srbsku a rezultoval v publikovaní metodickej príručky pre učiteľov základných a stredných škôl Edukácia k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorú spoločne vydali Slovenska agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, Slovenská republika a Asociácia slovenských pedagógov, Báčsky Petrovec, Republika Srbsko, v slovenčine a srbochorvátčine atď.
 
Za úspešné pôsobenie vo vzdelavání a výchove gymnáziu sa dostalo rad vysokých štátnych, republických a pokrajinských ocenení a uznaní: Rad bratstva a jednoty so srieborným vencom, Vukov diplóm, Iskra kultúry, Cena Jovan Mikić – Spartak, Cena„Dr. Đorđe Natošević“, Cena oslobodenia Vojvodiny, Cena Zväzu združení bojovníkov národnoosloboditeľskej vojny v Juhoslávii, Októbrová cena Obce Báčsky Petrovec a i.
 
Záverom teda môžme konštatovať, že sa, vo svojich začiatkoch, prakticky lokálne Slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci, založené pre potreby vzdelávania príslušníkov slovenskej menšiny v Juhoslávii, v súčasnosti postupne stáva sčasti i svetovým a že ho napr. záverečne školským rokom 2008/2009 úhrnne absolvovalo 3947 žiakov. Veľký počet z nich potom absolvoval i vysoké školy a stal sa nielen hybnou silou v rámcoch celkového života slovenskej menšiny v Srbsku, ale i rôznych prostrediach kde pôsobia (i na Slovensku). Mnohí z nich sa stali doktormi vied a niektorí i akademikmi, vedcami, vynikajúcimi umelcami a spisovateľmi, športovcami, lekármi, inžiniermi, významnými spoločenskými a kultúrnymi dejateľmi, politikmi a priam všetci, čo je snáď najdôležitejšie, poctivými a tvorivými ľuďmi a občanmi.

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 23. 10. 2009
90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
Časť V.- súčasná doba
 
V súčasnosti Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci je modernou kádrovo a hmotne dobre vybavenou školou, jednou z najvybavenejších v Srbsku. Výučba sa koná v jednej, dopoludňajšej zmene v 21 učebniach štandardných dimenzií a v 4 pre menšie skupiny. Jazyky a spoločenské vedy sa vyučujú v starej, pre dedinské pomery veľkolepej budove, (ktorú projektoval architekta Jozef Šalanský) a prírodovedné predmety a matematika v už spomínanom pavilóne.
 
foto
 
Kolektív školy zo 70-tych rokov
(foto: archív školy)
 
Dve učebne v starej budove sú upravené na počítačové kabinety, ktoré sa stále dopĺňajú počítačmi novšej generácie a počítačmi sú vybavené i všetky kabinety, zborovňa i kancelárie. Jeden z kabinetov pre cudzie jazyky je adaptovaný na multimediálnu učebňu. Hodiny telesnej výchovy sa konajú v renovovanej telocvični: veľká sála je určená pre športové hry a malá pre gymnastiku. V školskom dvore sú dve ihriská – pre hádzanú a basketbal, ktoré sa môžu upraviť i pre volejbal resp. tenis a malý futbal.
 
Škola má vlastnú knižnicu s viac ako 20 000-ovým knižným fondom. V starej budove je slávnostná sieň s koncertným klavírom (v minulosti v slávnostnej sieni bývali povestné „séla“ – tanečné zábavy s populárnou hudbou), výtvarná galéria s vystavenými dielami bývalých žiakov, nová klubovňa pre zasadnutia žiackeho parlamentu, prácu redakcie školského časopisu a družné posedenia a školský rozhlas. Inštalované sú i bezpečnostné zariadenia a steny oboch budov krášlia obrazy všetkých generácií maturantov.
 
Slávnostná sieň školy je otvorená i pre potreby užšieho a širšieho prostredia, takže sa v nej, okrem školských kultúrnych manifestácií, organizujú koncerty, promócie kníh, recitály, vystúpenia speváckych zborov a speváckych skupín a pod. ale i stretnutia so známymi spisovateľmi, vedecké konferencie, prednášky atď. Sály pre telesnú výchovu okrem žiakov používajú i športové kluby a rekreačné skupiny.
 
foto
 
foto: archív školy
 
Na škole tradične (okrem Sládkoviča, ktorého členovia vydávajú rovnomenný školský časopis, a športových sekcií) pracujú rôzne záujmové kultúrno-umelecké, vedecké a iné krúžky: dejepisný, zemepisný, ekologický, astronomický, fotokrúžok a i. V súlade s dobou medzi najaktívnejšie sa zaraďuje krúžok ekologický, ale najmä informaticko-počítačový, ktorého členovia dosahujú mimoriadne úspechy aj v rámci medzinárodných súťaží. Predstavitelia žiakov riadne účinkujú i na všetkých súťažiach zo slovenčiny, na ktorých sú spravidla najvyššie ocenení.
 
Keď ide o kultúrno - umelecké krúžky, na súťaženiach (lokálnych, pokrajinských a republikových) tradične vystupujú i najlepší recitátori školy, na ktorých sú spravidla vysoko až najvyššie ocenení. Na škole existuje i dramatická sekcia, ale v súčasnosti najúspešnejšie pracujú folklórna sekcia a sekcia džezového baletu, ktoré riadne účinkujú, s vynikajúcimi úspechmi, na súťaženiach žiackych domovov a tiež i dievčenský spevácky zbor a hudobno-vokálna skupina. Tieto krúžky sa pravidelne zúčastňujú i na folklórnych festivaloch a príležitostných kultúrno-umeleckých a iných poriadaniach užšieho a širšieho prostredia a významu.

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 27. 09. 2009
90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
prvy maturanti
 
Časť IV. - obdobie rokov 1974 - 2000
 
Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia. Tieto aktivity majú východiská v Žiackom samovzdelávajúcom krúžku Sládkovič, založenom už v r. 1925, (z ktorého vyrástli mnohí slovenskí kultúrni dejatelia a priam všetci významní spisovatelia slovenskej menšiny (a i neskoršie prírodovedné a kultúrno-umelecké kružky) a o ktorom bolo, pri príležitosti päťdesiatročnice jeho založenia usporiadené vedecké sympózium, z ktorého následne vyšla kniha Samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, - Obzor, Nový Sad, 1976).
 
sladkovic
 
V Stredoškolskom športovom družstve Stredoškolák, ktoré vzniklo roku 1948, keď sa v novej Juhoslávii iba hovorilo o potrebe zakladania takých družstiev, vyrástli mnohí vynikajúci športovci a i juniorskí reprezentanti Juhoslávie vo volejbale a stolnom tenise a svoje prvé športové kroky v ňom urobil napr.i známy juhoslovanský reprezentant vo volejbale Žarko Petrović.
 
Takýto sľubný vstup do nového polstoročia pôsobenia gymnázia bol však prerušený r. 1975 celoštátnym školským reformátorstvom, ktoré dovtedajšiu celistvú gymnaziálnu výučbu rozbilo na dve časti – na úvodnú dvojročnú výučbu, tzv. spoločného stredného vzdelávania a ďalšiu spraktizovanú výučbu tzv. usmerneného stredného vzdelávania rozličných odborov (prekladateľský, osvetový, právnický, kulturologický, matematický, kovorobný, poľnohospodársky, remeselnícky) a škola bola premenovaná na Vzdelávacie stredisko Jána Kollára v Petrovci. Takýto stav zotrvával až po rok 1990, kým sa konečne, vo februári, nerozhodlo, že reforma neplatí, ale sa opäť obnovujú gymnáziá a tak sa i Gymnázium Jána Kollára v Petrovci vracia na svoju tradičnú a dobre pôsobiacu ústrojnosť a podobu.
 
Avšak, tento rok znamenal i začiatok juhoslovanského tragického desaťročia: nacionalistických vášní, rozkladu Juhoslávie, občianskej vojny, totalitného režimu, hospodárskeho krachu a boja o holú existenciu, NATO útokov, čo zrejmé osudovo zasiahlo i celkové bývalé juhoslovanské školstvo. Učiteľské povolania boli degradované a ponížené a štrajky osvetových pracovníkov i žiakov sa stali bežným javom.
 
Posledné desaťročie 20. storočia sa na gymnáziu ukončilo tiež štrajkom. Už 30. septembra roku 2000 žiaci odmietli ísť na vyučovanie a štrajk trval do 5. októbra, dňa veľkých demonštrácií v Belehrade, prijatia úradných výsledkov volieb a pádu dovtedajšej vládnucej garnitúry.
 
V týchto nanajvýš pohnutých časoch vedenie školy a školský výbor predsa však dokázali nielen zachovať akú-takú normálnu prácu na škole, ale i v r. 1994 zaznamenať 75 rokov úspešného pôsobenia gymnázia snažiac sa, za pomoci najmä Slovenskej republiky, neprofitných organizácií a sponzorov, v rámci vtedajších možností, i zveľaďovať hmotnú základňu školy mysliac na jej budúcnosť. Najvýznamnejším výsledkom týchto snáh bola výstavba moderného žiackeho domova – internátu, ktorú vyfinancovali vlády Slovenskej republiky a Republiky Srbsko a čiastočne i partnerské mesto Nitra a i Obec Báčsky Petrovec a Obecný fond pre stavebný pozemok. Domov bol slávnostne prevádzkovaný 30. januára 1997.
 
Do nového milénia gymnázium teda , i napriek všetkým ťažkostiam, ktoré muselo preklenúť, vstúpilo kádrovo a hmotne dobre vybavené a v trende rozširovania a skvalitnenia hmotnej a profesionálnej úrovne sa pokračovalo najmä v prvých rokoch 21. storočia a pokračuje sa v ňom i v súčasnosti.
 
V období od osláv 50. výročia založenia gymnázia po školský rok 2000/2001, gymnázium zakončilo ďalších 2 107 žiakov (teda od založenia školy 3 191), vystriedalo sa znovu vyše sto profesorov a prednášateľov a 4. riaditelia školy: Samuel Spevák, Pavel Mučaji a Viera Boldocká, ktorú neskôr v r. 2005 na tomto poste vystriedal profesor Paľo Belička.
 

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 22. 09. 2009
90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
časť III. - obdobie rokov 1959 – 1974
 
Obdobie 1959 – 1974 prináša škole určitú stabilizáciu a potom i vyvrcholenie úspešnej pôsobnosti gymnázia vo vyhranených rámcoch a osvedčených formách činnosti, prechod na kabinetový spôsob výučby a značné zveľadenie hmotnej základne školy, najmä pred oslavami päťdesiatročnice založenia gymnázia roku 1969 a v rokoch po ňom, keď bola v roku 1971 prevádzkovaná novovystavaná budova - pavilón pre prírodné vedy (v rámci ktorého je dnes inštalovaná i stála ornitologická výstava - ktorej exponáty (preparované vtáky) sú vo veľkej miere dielom žiakov, členov biologického krúžku ako i pamätná izba odbojového hnutia XIV. vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády. V tomto období (šk.r. 1969/70) bola otvorená i prvá trieda so srbským vyučovacím jazykom.
 
foto
 
Počas osláv 50. výročia škola dostala i nové meno Gymnázium Jána Kollára v Petrovci, podľa slovenského básnika, zberateľa ľudovej slovesnosti, estéta a zástancu slovanskej vzájomnosti, ktorý už r. 1849 navrhoval založiť v Petrovci slovenské gymnázium a zorganizované bolo i vedecké sympózium (5. a 6. október 1969, za aktívnej účasti popredných kultúrnych a vedeckých pracovníkov a spisovateľov z Juhoslávie a Slovenska) pod názvom Petrovské gymnázium vo vývine slovenskej kultúry vo Vojvodine, z ktorého bola následne publikovaná i kniha s rovnakým názvom (Obzor, Nový Sad 1970) a i Pamätnica I, (Obzor, Báčsky Petrovec 1969)
 
Počas polstoročného pôsobenia na gymnáziu sa vystriedalo 161 profesorov a prednášateľov a až 20 riaditeľov: Július Kubány (prvý dočasný riaditeľ), Jozef Šimek, Ľudevít Slaný, Vuk Puljević, Nikola Polovina, Pavle Tvrtković, Dimitrije Đurović, Miloje Stojadinović Jovan Ristić, Božidar Širola, Đorđe Mrkobrad, Dragutin Galijan, Stanko Dragosavljević, Michal Rapoš, Dr. Andrej Sirácky (neskôr akademik ČSR), Pavel Cesnak, Michal Cinkotský, Ivan Križan, Branislav Spevák a Pavel Mučaji a školu zakončilo úhrnne 1084 žiakov. V polstoročnom pôsobení gymnáziu sa postupne profilovali jeho základné špecifiká, ktoré ho charakterizujú i v súčasnosti:
 
- I keď vzniklo z kultúrnych potrieb slovenskej národnosti vždy bolo otvorené pre všetkých žiakov bez ohľadu na národnostnú príslušnosť a vierovyznanie (o čom svedčia napr. údaje, že záverečne šk.r. 1968/69 (po 50. rokoch pôsobenia), gymnázium absolvovalo 919 Slovákov, 130 Srbov, 6 Čechov, 3 Chorváti, 16 Nemcov, 3 Rusi, 5 Rusíni a 2 Taliani).
 
- Vždy sa prispôsobovalo, zachovávajúc si pri tom svoje základné poslanie a tvárnosť, potrebám užšieho a širšieho prostredia (napr. otváranie tried so srbským vyučavacím jazykom, t.j. od šk.r. 1969/70 dodnes sa každoročne otvára aspoň jedna srbská trieda).
 
- Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia.

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 8. 09. 2009
90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
časť II. - obdobie rokov 1924 – 1959
 
Obdobie rokov 1924 – 1927 bolo poznačené rastom gymnaziálneho života. Dokončená bola budova gymnázia a v novej telocvični (1923) namontované bolo i skladacie javisko pre kultúrne podujatia, roku 1925 bol založený významný Žiacky samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, rozvinuli sa knižnice a kabinety školy a sadili sa i povestné symbolické lipky, dnes už košaté lipy, ktoré krášlia gymnaziálne nádvorie a pod.
 
foto
 
Avšak hneď na to prichádza krízové obdobie rokov 1927 – 1932. V tomto období vládne hospodárska kríza a politická diktatúra nanucuje škole riaditeľov Srbov (ktorí sa rýchle striedajú), privádza na gymnázium viac srbských profesorov i žiakov a prísne administratívne predpisy a zásahy do záujmových aktivít žiakov vyústili i v hrozbu redukcie gymnázia na nižšie štvortriedne. Túto potom zamedzili len vtedajšie dobré politické vzťahy medzi Juhosláviou a Československom v rámci Malej antanty a nové matičné hnutie tunajších Slovákov, ktorí si roku 1932 založili i Maticu slovenskú v Juhoslávii.
 
V poslednom predvojnovom desaťročí osud gymnázia už vôbec viac nebol otázny a charakterizovala ho konsolidovaná práca. Profesori boli opäť prevažne Slováci, ktorí svojou pokrokovosťou a národnou uvedomelosťou vrátili škole prvotnú stabilitu. V rokoch okupácie (1941 – 1944) gymnázium bolo zrušené a nižšie triedy premenované na „uhorsko – kráľovskú“ meštianku, avšak i v týchto rokoch gymnázium predsa pôsobilo i vo vyšších triedach, v rámci tzv. „gymnaziálneho náukobehu“, ktorého žiakov prichádzali do Petrovca vyskúšať profesori z podobne okupovaných Košíc. V tomto období gymnázium bolo i ohniskom odbojového hnutia proti fašizmu a na jeho nádvorí bola 11. novembra 1944 založená Slovenská brigáda (neskôr XIV. vojvodinská úderná brigáda), v rámci ktorej, z radov žiakov gymnázia, bojovalo 115 bojovníkov. Dvadsiati z nich zahynuli a vyše 50 boli zranení.
 
V povojnovom období (1945 – 1959) prichádza až k trojnásobnému zvýšeniu počtu žiakov, oproti stavu predvojnovému, medziiným i preto, že bol založený stredoškolský internát a od roku 1947 gymnáziu boli priradené oddelenia slovenskej učiteľskej školy, čo malo priam rozhodujúci vplyv na ďalší osud Slovákov žijúcich vo Vojvodine (najmä v malých slovenských osadách), v kontexte poznávania, šírenia a zveľaďovania vlastnej kultúry, jazyka a svojbytnosti. (Učiteľskú školu absolvovalo do roku 1965, keď sa jej činnosť skončila, 216 slovenských učiteľov). Všetko toto podnietilo všestranné zintenzívnenie činnosti školy. Avšak, po zakončení školskej reformy, keď štvorročné základné školy prerástli v povinné osemročné tzv. osmoletky, od školského roku 1958/59 na gymnáziu zostali len vyššie triedy a novozapísaný ročník I. triedy učiteľskej školy, kým nižšie triedy dovtedajšieho gymnázia prešli do novoformovanej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci..

SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 1. 09. 2009
Začal sa nový školský rok v ktorom si pripomenieme 90 rokov nášho gymnázia
 
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
 
píše Samuel Boldocký
 
Vo viacerých súvislostiach jedinečné, Slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci (v súčasnosti – od r. 1997 - Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom) oslavuje v tomto roku (2009) 90 rokov svojho úspešného pôsobenia. Založené v r. 1919, vyrástlo vtedy z takmer dvestoročných hospodárskych a kultúrnych tradícií juhoslovanských Slovákov a stalo sa jednou z ich najvýznamnejších kultúrnych ustanovizní, ktorá v mnohých súvislostiach postupne prerástla nielen lokálne a menšinové ale i pokrajinské, republikové a štátne rámce.
 
foto
 
Vo svojich, dnes už 90 ročných dejinách, toto gymnázium často zápasilo s radom problémov, avšak vždy dokázalo preklenúť ich a nie iba pokračovať vo svojom pôsobení, ale i všestranne zveľaďovať svoju činnosť a už v čase svojho vzniku bolo svojráznym fenoménom najmä preto, lebo vzniklo v dedinskom prostredí, v radoch relatívne málopočetnej národnostnej enklávy na podklade vlastných síl a hmotných prostriedkov a desaťročia bolo (a prakticky zostalo dodnes) jediným gymnáziom zo slovenským vyučovacím jazykom (vo všetkých predmetoch) mimo Slovenska.
 
Gymnázium začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke, ako predseda jeho kuratória, slávnostne uviedol do úradu prvých prednášateľov. Gymnázium najprv pracovalo v „štátnej škole“ i v súkromnom dome Pavla Boldockého, ktorý, ako vidno zo zápisnice kuratória (14. október 1921, na dva šk. roky 1921/22 a 1922/23, pre gymnázium bezplatne poskytol dve učebné siene, jednu miestnosť pre zborovňu a byt pre školského sluhu).
 
Prvé obdobie pôsobenia gymnázia (1919 – 1924) bolo v znamení konštituovania gymnaziálneho života, riadneho profesorského zboru a výstavby osobitnej budovy gymnázia, keďže začiatkom mája 1922 prišlo z Belehradu oznámenie, že ak do začiatku budúceho školského roku gymnázium nebude mať vystavanú svoju budovu, bude zatvorené a že „Belehrad nemieni zatiaľ ničím prispieť k stavbe budovy“. K zániku gymnázia predsa nedošlo, lebo budova bola v r. 1923 postavená i to z vlastných dobrovoľných príspevkov, za finančnej pomoci vlády ČSR a Slovákov zo zámoria a v značnej miere vlastnou dobrovoľnou prácou Petrovčanov.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Najviac komentované

Posledné články