Archív

K storočnici Františka Jozefa Fugu

V roku 2023 sa v jubileách krajanského kalendára skvie najmä meno Františka Jozefa Fugu. Františka Jozefa Fugu (pôvodným menom Figu), rodáka z Vinného (okr. Michalovce) poznáme najmä ako kňaza, mecéna krajanského života, vydavateľa, editora, redaktora, tlačiara, agitátora slovenského života na severoamerickom kontinente, tretieho predsedu Zahraničnej Matice slovenskej a autora návrhu dnešnej slovenskej zástavy. I napriek obrovským pronárodným zásluhám, slovenská verejnosť tohto exulanta takmer nepozná. 7. júna 2023, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia, si Matica slovenská pripomenula jeho život a dielo vedeckým seminárom vo svojom ústredí v Martine. Ním Matica slovenská odštartovala sériu spomienkových podujatí v roku storočnice Fugovho narodenia.

 

K storočnici Františka Jozefa Fugu

 

Toto odborné podujatie sa uskutočnilo v rámci Slovesnej jari. Na matičnej pôde auditórium privítal predseda Matice slovenskej, Marián Gešper. Vo svojom príhovore zdôraznil najmä prínos Fugu pre Zahraničnú Maticu slovenskú a pre národnú misiu krajanov v zámorí. Na jeho slová nadviazal predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí – Milan Ján Pilip, ktorý sa zameral na podstatu hodnotového prínosu krajanských komunít pre spoločnosť. Z Toronta pricestoval krajan Paul Stacho, ktorý sa zaslúžil o pietnu spomienku na Mons. Fugu v Hamiltone a spolupracoval s Maticou slovenskou pri príprave historického dokumentu venovaného jeho životu a dielu. Tento dokument František Jozef Fuga – apoštol národného ducha vznikol v Informačnom ústredí Matice slovenskej, pod réžiou tajomníka Matice slovenskej, Jána Semana.

 

 

Pracovnú časť seminára otvoril Františiek Cupák, synovec F. J. Fugu, ktorý viazal najmä na osobné spomienky na uja, na jeho pobyt v Hamiltone i na problematiku návrhu slovesnej zástavy. Telemostom sa na konferenciu pripojil Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme, ktorý informoval o kňazskej misii Františka Fugu a o jeho neúnavnej práci medzi gréckokatolíkmi. Beáta Katrebová Blehová z Ústavu pamäti národa zmapovala pôsobenie Fugu v orgánoch Svetového kongresu Slovákov. Zuzana Pavelcová si pripravila biografický príspevok zameraný najmä na jeho edičnú tvorbu. Záverečný príspevok Jozefa Rydla priniesol jeho osobné spomienky na vzájomné priame či nepriame kontakty s Mons. Fugom v pracovnej i osobnej sfére.

V auguste, počas matičných národných slávností plánujú matičiari odhaliť jeho bustu v Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej v Martine.

 

Zuzana Pavelcová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články