Archív

Sťahovavé vtáky

Dávno som nevidela lastovičky. Voľakedy stačilo zdvihnúť pohľad a hneď sa mohli spozorovať tieto vtáčky ako v krásnom lete „párali" oblohu. Lastovička obyčajná alebo lastovička domová si volila život v ľudských sídliskách. Vždy sa považovala za akýsi symbol šťastia a k tradičnej vidieckej krajine neodmysliteľne patrila. Mnohí si ešte pamätáme, ako bolo bežné mať na dome niekoľko hniezd lastovičiek. Stavali si ich predovšetkým tam, kde nachádzali množstvo hmyzu, najmä komárov, ktoré konzumujú. Použitím insekticídov a postrekmi proti komárom sa im výrazne znížilo množstvo potravy a tým aj trend početnosti týchto krásnych čierno-bielych sťahovavých vtákov výrazne začal klesať. Takmer utíchol ich spev. Vlani sa však na našom dvore začal ozývať štebot iný, tiež krásny, spevavý. Malý vtáčik, ako vrabček, avšak s hrdzavo pomarančovým chvostíkom, veselo okolo nás poletoval a nad garážovými dverami si urobil hniezdo. Nebol to však iba jeden vtáčik, boli oni dva, bol to vtáčí párik. Tohto roku, s príchodom jari, sa k nám znova tieto vtáčky vrátili. Tentoraz si urobili hniezdo ešte bližšie nám, nad verandovými dverami. Žltochvost domový alebo žltochvost domáci (lat. Phoenicurus ochruros) – Crvenorepka domaća sa u nás udomácnil. Prvé tohtoročné mláďatá včera už vyleteli z hniezda.

 

Sťahovavé vtáky

 

Sťahovavé vtáky

 

Sťahovavé vtáky

 

Žltochvost domový je drobný sťahovavý vták z čeľade drozdovitých. K nám sa vracia začiatkom apríla z tropickej Afriky, kam v októbri odletel prezimovať. Samec aj samica majú hrdzavý chvost. Tento vtáčik sa postupne začal usádzať v blízkosti ľudských obydlí a veľmi rýchlo sa adaptoval na život medzi ľuďmi. Sú to pomerne krotké a zároveň nebojácne vtáčiky, takže ich možno pozorovať aj zblízka. Aj keď sa volá žltochvost, chvostové perá má skôr oranžovo hrdzavé než žlté. Tento vtáčik je azda najmenej náročným podnájomníkom. Živí sa hmyzom, jeho larvami a kuklami.

Žltochvosty si hniezda začínajú stavať v máji a často si volia neobvyklé miesta.

Keď sa vyliahnu mláďatá, rodičia sa idú potrhať, len aby im naznášali dostatočné množstvo potravy. A tak neustále dookola prilietavajú k hniezdu so zobákom plným húseníc, motýľov, chrobáčikov a iného hmyzu a kŕmia svoje ratolesti.

Napriek tomu, že žltochvosty domáce sú veľmi prispôsobivé vtáky a dokážu sa usadiť takmer kdekoľvek, nie sú veľmi rozšírené, patria dokonca k ohrozeným druhom. Skromné žltochvosty potešíme tým, že im dovolíme hniezdiť na mieste, ktoré si vybrali. Odvďačia sa ničením hmyzu v našom okolí a krásnym spevom. Vtáčí spev prospieva nášmu duševnému zdraviu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články