Archív

Všestranní maturanti kovačického gymnázia

Je jeden naďaleko známy výrok: Na mladých svet zostáva. Pri dlhodobom trende odchodu mladých do zahraničia z našej komunity dolnozemských Slovákov nemožno sa nezamyslieť nad tým, ako bude vyzerať náš tunajší svet v blízkej budúcnosti. Ale netreba sa zamýšľať pridlho, lebo stačí sa okolo seba poobzerať, a spoznať aká výborná skupina mladých, akými sú maturanti kovačického gymnázia, je súčasťou toho budúceho sveta. Medzi tohtoročnými 53. maturantami Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sú nádejní športovci, prírodovedci, jazykovedci a kultúrno-umelecký dejatelia. O tomto svečia početné odmeny z republikových súťaží, súbehov, výborný prospech, ako aj pravidelná účasť v spoločenských akciách. V nasledovných riadkoch si prečítajte rozhovor s nádejnými mladými ľuďmi, ktorí prezradili zákulisia svojho pobytu na gymnáziu, tiež pohovorili aj o ideách a rokoch pred nimi z ich aspektu: Unou Brtkovou, Svetlanou Sládečekovou, Patrikom Pavlom Cickom (maturanti slovenskej triedy gymnázia) Ivanom Benkom a Alesandrom Erdeľanom (maturanti odborného smeru elektrotechnik informačných technológií).

 

Ocenení maturanti 2023 - foto archív gymko

 

Ocenení maturanti 2023 - foto archív gymko

 

AA: Na úvod – ako prebiehalo vaše školenie na gymnáziu?

Svetlana: Na gymnázium som sa inciálne zapísala preto, lebo je blízko, časom som postrehla aj ďalšie výhody. Napríklad, prednosť ustálenej predobedňajšej výučby, tak mi zvyšok dňa bol voľný pre tréningy stolného tenisu, učenie a rôzne iné koníčky. Bola som sa rozhodla ísť do slovenskej triedy, keďže sme sa, ako vtedajší prváci, poznali medzi sebou od skôr, takže aj to sa časom ukázalo ako výhoda, lebo sme od samého začiatku vytvorili dobrú partiu. A školenie ako také bolo zaujímavé, avšak poznačené pandémiou, takže zároveň aj jedinečné. Profesori nám preniesli mnohé vedomosti a zručnosti, bolo sa treba dosť učiť, avšak zvládli sme to!

Una: Zhodnem sa s tým, že školské hodiny pred obedom sú veľkou výhodou, lebo zostáva nadostač času, ako už bolo povedané, pre mimoškolské aktivity a učenie sa. Keď by som si volila školu v inom prostredí, čo by sa vyžadovalo cestovanie, nemala by som nadostač času, a keď by som mala bývať v niektorom meste mimo domu, potom by som bola určite znemožnená zapájať sa do činnosti v početných krúžkoch, spolkoch a podobne. Štyri roky na našom gymnáziu bolo vyplnené učením sa, ale som v tom procese mala príležitosť pochopiť, že naše gymnázium naozaj ponúka veľa, bolo iba na nás čo aj koľko si od profesorov a zo všetkých skúseností do života vezmeme. A aj tých skúseností bolo hodne: od prvej triedy som sa zapájala do rôznych tímov a odbočiek, akými sú hudobná, recitačná, literárna, novinárska a divadelná. Nemôžem nespomenúť, že sme mali príležitosť zapájať sa do medzinárodných projektov, ktoré rezultovali pretrvávajúcou spoluprácou so školami z Bosny a Hercegoviny, ako i zo Slovenska.

 

Una Brtková vo viacnásobne ocenenom predstavení Ľud-milá - osobný archív

 

Una Brtková vo viacnásobne ocenenom predstavení Ľud-milá - osobný archív

 

Patrik: Moje školenie bolo pretkané učením sa a početnými kultúrno-umeleckými akciami – ako v škole, tak i mimo nej. Už to bolo povedané, dva roky boli naozaj nezvyčajné kvôli pandémii, ale aj napriek tomu sme mali nespočetné množstvo príležitostí vyjadriť svoju kreativitu, ukázať svoje talenty, schopnosti, či zručnosti. Hrou na harmonike som sám, či už ako sólový hudobník alebo ako doprovod, prezentoval školu na veľkom množstve udalostí, čo dúfam, je naozaj dobrým podkladom pre moju budúcnosť v tejto oblasti.

Ivan: Množstvo nových informácií, vedomostí a skúseností, ale aj mnoho nových známostí. Na gymnáziu sme žiaci a zamestnanci príslušníci štyroch menšín, čo otvára možnosť spoznávať tradície a kultúry tých vedľa seba – a to každý deň! Keď sa k tomu pridá spolupráca so zahraničím, ako aj výlety, možnosti sa iba znásobujú. Na našu školu sa zapisujú predovšetkým žiaci z našej, tiež z okolitých obcí, takže všetci z domu nesieme zväčša rovnaké hodnoty. Umožňuje to jednu príjemnú, priateľsko-pracovnú atmosféru, ktorá v pozitívnom zmysle poznačila moje školenie.

Alesandro: Určite si budem spomínať na spolužiakov, tak aj profesorov! Vždy nové predmety a výzvy, ktoré toto obdobie nieslo so sebou. Vyučovanie prebiehalo tak, že sme mali naozaj dosť záväzkov, keď ide o učenie ako také. Bolo hodne toho, čo sa malo teoreticky zvládnuť, tiež aj prakticky. Avšak rôzne školské odbočky a členstvo vo folklórnom súbore tvorili určitú rovnováhu, čo všetok školský proces učinilo ľahšie zvládnuteľným.

 

Alesandro Erdeljan na tohtoročnom Tancuj Tancuj - osobný archív

 

Alesandro Erdeljan na tohtoročnom Tancuj Tancuj - osobný archív

 

AA: Svetlana, Una a Patrik, vy ste boli žiaci slovenskej triedy všeobecného usmernenia, kým vy – Alesandro a Ivan, boli ste žiakmi odborného smeru elektrotechnik informačných technológií. Aká je vaša mienka, čo vám voľba týchto smerov/odborov umožnila?

Una: Zapísať sa do slovenskej triedy bolo správne rozhodnutie! Vyučovanie samozrejme prebiehalo ako to plány a programy nakladajú, nuž učiť sa v materinskej reči, pestovať a zveľaďovať si našu slovenčinu – to bolo primárne. Takýmto spôsobom každý z nás prináša k zachovaniu jazyka, čo je veľmi dôležité. Osobne som sa na gymnázium zapísala lebo som odmala všestranná, vo všetkom sa mi aj darilo, takže som vlastne pred štyrmi rokmi nevedela, kým sa chcem stať, ani čím sa chcem zaoberať. V škole som sa informovala o programoch z psychológie, ktoré ponúka výskumná stanica Petnica, kde som roky chodila. Vďaka tejto možnosti som vlastne zistila, že ma baví táto veda o človekovi, a vyjasnilo sa, čo chcem do budúcna. Týmto chcem povedať, že zápis na všeobecné gymnázium umožňuje čas na lepšie spoznanie svojich talentov, ba aj objavenie celkom nových vecí.

Alesandro: My sme treťou generáciou na tomto odbore. Keď sme sa zapisovali, z časti sme si aj neboli celkom istí do čoho ideme, aspoň nie všetci. Takže očakávaní aj bolo, aj nebolo – niektoré sa splnili, a niektoré nie. Dnes však s istotou môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie. Naučili sme sa veľa – teoreticky a prakticky. Dostali sme podklady na ďalšie štúdium v našej oblasti, ale rovnako aj potrebné vedomosti a zručnosti zamestnať sa v odbore. Tiež sme mali príležitosť účinkovať v rôznych školských krúžkoch a aktivitách na gymnáziu, takže celkovo toto moje rozhodnutie spred štyroch rokoch môžem hodnotiť ako veľmi pozitívne!

 

Svetlana Sládečeková počas zápasu - osobný archív

 

Svetlana Sládečeková počas zápasu - osobný archív

 

AA: Svetlana, ty si počas školenia dosiahla výborné výsledky, a stala si sa žiačkou generácie. Čo všetko stojí za týmto významným školským ocenením?

Svetlana: Mnoho úsilia. Bolo sa treba dosť učiť, pravidelne a počas celého roku. K získaniu takéhoto uznania však bolo sa treba angažovať aj dodatočne – v mimoškolských aktivitách a na súťažiach. Zúčastňovala som na programoch s rockovou kapelou, a zapája som sa do rôznych krúžkov. Brala som účasť na súťažiach zo slovenského jazyka, kde sa mi podarilo aj získať odmeny. Každý rok som tiež prezentovala školu aj na športových súťažiach, predovšetkým zo stolného tenisu, kde som súťažila na republikovej úrovni, a tohto roku podarilo sa mi obsadiť aj prvé miesto.

AA: V ktorom smere sa plánujete ďalej uberať?

Svetlana: Keď ide o školenie, plánujem sa zapísať na fakultu s počítačovo-grafickým usmernením tu, v Srbsku. Mám nádej, že sa mi to podarí, a že štúdium budem mať celkom úspešné. Keď ide o stolný tenis, moja juniorskú kariéra sa vlastne končí. Či budem pokračovať na úrovni seniora, uvidím – hlavne podľa toho, či mi záväzky na fakulte dovolia tomu sa venovať. K tomu by som tiež chcela pokračovať v rockovom bende, v ktorom som členkou, a hrám gitaru. Dlhodobé plány sú nevďačné, nuž priala by som si žiť a pôsobiť v Padine, lebo by som tak mohla byť aj naďalej aktívna v našom prostredí.

Una: Ako som už povedala, počas týchto štyroch rokov a vďaka možnosti odísť do Petnice, zistila som, že ma veľmi baví psychológia, takže chcela by som svoje ďalšie školenie zamerať v tom smere. Čo sa týka mojich doterajších aktivít v divadle a iných organizáciách a ustanovizniach, s istotou budem môcť povedať, že čo aj ako, až vtedy, keď spoznám tempo a výzvy štúdia na vysokej škole. Samozrejme, bola by som rada, keď by som aj naďalej mohla aktívne brať účasť v pestovaní našej tradície, ale aj mimo nej – tým mám na mysli plán pokračovať v zaoberaní sa herectvom, tiež zapojiť sa do folklórneho súboru.

 

Patrik Pavel Cicka na harmonike - osobný archív

 

Patrik Pavel Cicka na harmonike - osobný archív

 

Patrik: Možno povedať, že diaľkové vyučovanie zintenzívnilo prítomnosť digitálnych médií a celkovo IT sféry v našich životoch. V kombinácii so šikovnými profesormi na škole v tejto oblasti, rozhodol som sa ďalej ísť v tomto smere. Takže, zvolil som si štúdium zamerané na počítačové vedy. Štúdium istotne zmenší moju doterajšiu angažovanosť v spoločenskom živote, teda v kultúrnej sfére, ale sa budem snažiť aj naďalej byť činný, a zapájať sa vždy a všade, kedykoľvek budem môcť.

Ivan: Do mojich plánov v budúcnosti sa predovšetkým zaraďuje vyššia technická škola. Medzitým, nevylučujem možnosť hneď si vyhľadať zamestnanie v absolvovanom stredoškolskom odbore, keďže som ukončil odborný smer, ktorý ponúka vcelku lákavé možnosti. Plánujem aj naďalej sa angažovať pri našom dome kultúry, a nevylučujem ani členstvo v ďalších spolkoch a organizáciách. Hlavne, najradšej by som zostal tu, lebo sme tuná doma, pri svojej rodine a medzi ľuďmi podobného zmýšľania.

Alesandro: Plánujem sa uberať smerom štúdií v oblasti informačných systémov a technológií. Túto oblasť som mal príležitosť spoznať aj cez vyučovanie a aj v rozhovore s profesormi, ktorí toto vyštudovali. Prial by som si pokračovať vo svojej činnosti v rámci folklórnej skupiny pri kovačickom dome kultúry, ako aj pri ekologickom hnutí – snáď mi to štúdium dovolí.

AA: Máte nejaký odkaz pre súčasných a budúcich žiakov nášho gymnázia?

Spoločný odkaz všetkých respondentov: Treba sledovať svoje sny! Jediné dôležité je čo najviac vyťažiť zo situácie, v ktorej sa nachádzate. Teda, ak hovoríme o škole, jediné dôležité je koľko si sami dáte záležať, taký bude výsledok vašej práce, v tomto prípade – školenia. Úprimne povedané, gymnázium je super miestom pre každého, kto má svoje sny a ciele, aby ho vo vlastnom úmysle usmernilo a zveľadilo jeho vrodené vlohy.

 

Ivan Benka vystúpenie s folklórnym súborom - osobný archív

 

Ivan Benka vystúpenie s folklórnym súborom - osobný archív

 

Tohto roku sa medzi najúspešnejších maturantov kovačického gymnázia zaradili nasledovní žiaci:

Odmeny pre výborný prospech (5,00) v záverečnom štvrtom ročníku získali: Michaela Babková (IV-1), Ján Stano (IV-e), Patrik Pavel Cicka (IV-3), Marína Mikulášová (IV-3), Ivan Petrovič (IV-3) a Elena Straková (IV-3).

Špeciálne diplomy dostali: Svetlana Sládečeková (IV-3) za mimoriadny úspech na republikovej súťaži v oblasti športu, tiež Marína Mikulášová (IV-3) za mimoriadny úspech na republikovej súťaži zo slovenského jazyka.

Odmena Rady učiteľov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa dostala trom žiakom: Damirovi Pavlíkovi (IV-e) pre vypracovanie školskej webovej stránky, Une Brtkovej (IV-3) a Patrikovi Pavlovi Cickovi (IV-3) pre účasť na početných kultúrno-umeleckých udalostiach, ako aj za nezištné propagovanie školy.

Nostiteľmi Vukovho diplomu sú: Denis Ďuriš (IV-e), Angela Đurka (IV-e), Duško Filipović (IV-e), Una Brtková (IV-3), Zuzana Hlavčová (IV-e) a Svetlana Sládečeková (IV-3), ktorá je aj žiačkou generácie.

 

Ana-Andrea Holíková

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články