Archív

Felix Kutlík (1843-1890)

V dnešný deň 30. júna 1890 v Kulpíne zomrel Felix Kutlík, prozaik, publicista a evanjelický farár v Silbaši a Kulpíne. Narodil sa pred 180 rokmi 28. marca 1843 v Rumunsku v Sinnicolau Mare. Do Petrovca prvýkrát prišiel roku 1870, kde pracoval ako kaplán po boku petrovského farára Juraja Mrvu. Významnou udalosťou v živote národovca Felixa Kutlíka bola tá, keď roku 28. júna 1874 bol jednohlasne zvolený za farára v Silbaši. Rýchlo po príchode napísal rukopis pod názvom Dejiny Cirkve a. v. Silbašskej. Neskoršie od roku 1876 bol farárom v Kulpíne kde prežil aj obdobie zrelosti a kde napísal vzácnu knižočku Báč-Sriemskí Slováci. Kniha vyšla v roku 1888 v Nemeckej Palánke, tlačou Jozefa Krištofeka, nákladom pôvodcovým.

 

Portrét Félixa Kutlíka namaľoval Michal Hasík

 

Portrét Félixa Kutlíka namaľoval Michal Hasík

 

Hrobka Félixa Kutlíka na kulpínskom cintoríne

 

Hrobka Félixa Kutlíka na kulpínskom cintoríne

 

Félix Kutlík písal aj beletriu. Diela: Stratený syn – divadelná hra v troch dejstvách; Hajdúchova smrť – poviedka z bosniackého života pod Turkami; Lazar-povesť z hercegovského života; V Belehrade- besiedka o srbskej národnej slávnosti a poviedka Marko.

Dráma Stratený syn, úryvok

Helena, sama. Má na sebe čierne rúcho, pri zrkadle si prizdobuje vlasy a spieva:

Mať moja, mať moja
za dvoma horama!
Už ma hlávka bolí,
čo plačem za vama.

Hlavička ma bolí,
len tak pobolieva,
že ste ma, mať moja,
malú odumrela.

Niekto zaklope na dvere, prestane spievať.- To je môj drahý otecko. Nežne uteká k dverám, ktoré sa otvoria a v nich sa jej klaňajú Matej a Jano. Helena odo dvier odstúpi a začudovane povie: - Čo chcete? ...

Uvedené dielo Felixa Kutlíka si možno prečítať TU: : https://zlatyfond.sme.sk/dielo/914/Kutlik_Strateny-syn/1

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články