Archív

Vidovci a Harmincovci

„Vidím dom Vidovcov. V prednej izbe ty, vdova na posteli, okolo teba tri siroty. V zadnej izbe druhá vdova a jedna sirota. Mužov vám pobrala krutá 1. svetová vojna." Takto si v písaných záznamoch spomína na svoju tetu Katarínu Vidovú narodenú Harmincovú Vladislav Harminc. Katarína pochádzala zo známej kulpínskej rodiny staviteľa Pavla Harminca, bola sestrou známeho architekta Michala Milana Harminca. Katka sa narodila 30. august 1879. v Kulpíne ako šieste dieťa rodičom Pavlovi Harmincovi a Johane rodenej Čapeľovej zo Selenče. Krstnými rodičmi jej boli Felix Kutlík, farár a Mária Nongrády. Jej mama Johana bola strednej postavy, blondínka, modrooká. Oči mala jasno modré, pleť bielu a aj v starobe peknú. V dome bola vždy čisto oblečená. V kuchyni mala liatinový riad. Opatrovala však aj starodávnu trojnožku z čias keď sa varievalo na „patky", na otvorenom ohnisku pred pecou. U Harmincov však vtedy už patka nebola, lež moderný murovaný sporák. Bola prívetivá a dobrá voči deťom – vždy mala voľačo odložené pre deti. Bola ozdobou domu svojho. Matkinu krásu zdedila najstaršia dcéra Zuzka, no tú krásu duchovnú, ľudskú – prívetivosť a dobrotu, zdedila dcéra Katka. Život jej však na chrbát privalil ťažký kríž.

 

Vidovci a Harmincovci

 

V spomienkach Vladislava Harminca narodeného v Kulpíne 31. júla 1910 sa živo vynárali spomienky, ktoré zapisoval. V zápiskoch píše, ako ho spomienky neraz zaviedli do Vidov. „Niekde je ešte kmeť tohoto domu, starý svokor, chudý dlhovlasý, šedivý ako sneh, modrooký, dobrý ako Vidovci bývali – utrápený pre oboch synov – akí Vidovci nebývali. Tam je aj tichučká a milá svokra. Títo dvaja oslovovali každé dieťa s – dieťa moje".

Vladislav Harminc s bôľom píše, že na tetkinu chorobu nebol liek. Tých mnoho liekov poukladaných na okne jej nepomohlo: „Vidím ešte dnes zastavené pundusové hodiny a čiernym ručníkom zastreté zrkadlo zavesené medzi oknami nad tvojou hlavou. Vidím tvojho bielovlasého svokra v dlhej ovčej vyšívanej bunde, holohlavého na zasneženom dvore a pri ňom tvoje opustené siroty najstaršieho Samka, sedemročného Ondra a o niečo staršiu dcéru Máriu. Prečo? Prečo? Plakal som vtedy. Prečo, pýtala sa v dlhoročnom nariekaní tvoja mať. Roky plakávala tvoja mať, roky tvoj otec nevediac upokojiť svoju milovanú dcéru, odchádzal preč z domu so stiahnutým hrdlom, v duši sa pýtajúc: Ty večný Sudca, prečo si oboch rodičov vzal maličkým deťom?"

Katka sa vydala do Vidov z lásky. Vidovci od prisťahovania na Dolnú zem do Kulpína žili starým patriarchálnym spôsobom. Rodina žila v jednom dome, nepoznali deľbu, nevraživosť, hádky, nepoznali nemravnosť a neveru. Žili ako najlepší ľudia v dedine. Takú mienku o tomto rode mal Kulpín.

„Predstavte si chudých, vysokých, bielovlasích starcov, modrookých, láskavých pre každého majúcich ´dieťa moje´ a tichučké šeptom rozprávajúce starenky – pre každého majúce červené jabĺčko alebo žltú hrušku. A tu, v množstve týchto božích mužov a žien, starcov a stareniek, mladých mužov a ich žien a ich detí, našu tetku. Bol to život božích detí – idyla. Bolo tu v tomto dome veľa šťastia v tom málo čo mali a toto je hádam aj odpoveď na naše: Prečo tak kruto ako zemetrasenie bol rozhádzaný tento dom na mnoho rokov. Na Božie deti vymysleli ľudia vojnu."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články