Archív

Na návšteve Brezna

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m a najnižší bod je na hladine rieky Hron. Mesto má bohatú históriu. V tomto meste vznikla Evanjelická cirkev v roku 1610 a vtedy bolo mesto sídlom superintendenta. Evanjelický zbor počítal asi štyritisíc duší, avšak mesto postupne osídľovalo obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania a počet evanjelikov klesal. Dodnes si však evanjelici starostlivo chránia kostol z roku 1787 a pamätihodnosti upomínajúce slávu zašlých čias. Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria. Vežu postavili v roku 1906. No ešte predtým, v roku 1887 na sté výročie stavby kostola, do kostola inštalovali organ. Organ je z evanjelických kostolov druhý najväčší na Slovensku, po bratislavskom. Zvony sú tiež mohutné a ten najväčší má až 3026 kg a tiež sa zaraďuje medzi najväčšie kostolné zvony. V Brezne pôsobili niekoľkí významní evanjelickí farári: Ján Kuzmány, Ján Chalupka, Martin Rázus...

 

Evanjelický kostol v Brezne postavili v rokoch 1785 – 1787

 

Evanjelický kostol v Brezne postavili v rokoch 1785 – 1787

 

Evanjelický kostol v Brezne postavili v rokoch 1785 – 1787

 

Vežu postavili v roku 1906

 

Vežu postavili v roku 1906

 

Kostol má štyri zvony a najväčší má vyše troch ton

 

Kostol má štyri zvony a najväčší má vyše troch ton

 

Kostol má štyri zvony a najväčší má vyše troch ton

 

Obraz ukrižovaného Ježiša je z pôvodného oltára, autor je neznámy, takže plánujú urobiť reštaurátorský prieskum aby sa zistilo kto obraz namaľoval

 

Obraz ukrižovaného Ježiša je z pôvodného oltára, autor je neznámy, takže plánujú urobiť reštaurátorský prieskum aby sa zistilo kto obraz namaľoval

 

Pri príležitosti 100. výročia založenia kostola bol v roku 1887 zakúpený nový trojmanuálový organ so 42 registrami od firmy Rieger z Krnova, ktorý je druhým najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku

 

Pri príležitosti 100. výročia založenia kostola bol v roku 1887 zakúpený nový trojmanuálový organ so 42 registrami od firmy Rieger z Krnova, ktorý je druhým najväčším organom z evanjelických kostolov na Slovensku

 

Oltár so stĺpovou architektúrou pochádza z roku 1865, oltárny obraz Krista na Hore Olivetskej vyhotovil levočský maliar Zapletal

 

Oltár so stĺpovou architektúrou pochádza z roku 1865, oltárny obraz Krista na Hore Olivetskej vyhotovil levočský maliar Zapletal

 

Kapacita kostola je tisíc osôb

 

Kapacita kostola je tisíc osôb

 

Mramorová tabuľa v kostole

 

Mramorová tabuľa v kostole

 

Radim Pačmár, súčasný brezniansky evanjelický kňaz s oduševnením rozpráva o dejinách kostola a svojich významných predchodcoch

 

Radim Pačmár, súčasný brezniansky evanjelický kňaz s oduševnením rozpráva o dejinách kostola a svojich významných predchodcoch

 

Pamätná tabuľa na evanjelickej fare venovaná Jánovi Chalupkovi, Adolfovi Petrovi Zátureckému a Martinovi Rázusovi

 

Pamätná tabuľa na evanjelickej fare venovaná Jánovi Chalupkovi, Adolfovi Petrovi Zátureckému a Martinovi Rázusovi

 

Pamätná tabuľa Karola Kuzmányho na evanjelickej fare v Brezne

 

Pamätná tabuľa Karola Kuzmányho na evanjelickej fare v Brezne

 

Najnovšie si dali urobiť nový zborový erb, ktorým pečatil Ján Chalupka

 

Najnovšie si dali urobiť nový zborový erb, ktorým pečatil Ján Chalupka

 

Prvý farár ktorý v Brezne pôsobil po obnovení bol Ján Kuzmány, ktorý bol literárne činný, čo preniesol aj na syna Karola Kuzmányho, ktorý sa narodil na breznianskej fare 16. novembra 1806. Karol Kuzmány bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi a. v..

Po Jánovi Kuzmánymu nastúpil Ján Chalupka, literát, brat Sama Chalupku. V roku 1841 kostol a starú faru poškodil požiar. Za účinkovania Jána Chalupku bol kostol obnovený a zväčšený, postavená empora, kazateľnica a nový oltár. Ján Kuzmany a Ján Chalupka sú aj pochovaní na breznianskom starom cintoríne. V poradí piatym farárom bol Martin Rázus, významný básnik a spisovateľ, ktorý pôsobil v Brezne sedem rokov, keďže tam ako 49 ročný zomrel. V mestskom breznianskom parku od roku 1939 stojí pomník známeho satirika a dramatika Jána Chalupku a v roku 2007 tam pribudol aj pomník Martina Rázusa.

Mestská veža – dominanta a symbol súčasného mesta

 

Na návšteve Brezna

 

Na návšteve Brezna

 

Na návšteve Brezna

 

Na návšteve Brezna

 

Na návšteve Brezna

 

Na návšteve Brezna

 

Na návšteve Brezna

 

Na návšteve Brezna

 

Mestská veža, mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou bola postavená v r. 1830 v klasicistickom štýle. Zvonica s výškou 31m v minulosti slúžila ako strážna veža, nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru. Vo veži sú umiestnené 3 zvony, 980 kg vážiaci zvon Kalazanského odliali v Banskej Štiavnici ešte v roku 1780. Dva menšie – sv. Vendelín a sv. Florián - pribudli v roku 1924.

Mestská veže Brezno je verejnosti sprístupnená. https://www.brezno.sk/pamatihodnosti/

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články