Archív

In memoriam: Zvonko Šimon

Zomrel Zvonko Šimon, dolnozemský Slovák z Bijeliny v Bosne a Hercegovine. Bol potomkom veľkostatkárov Šimonovcov, ktorí vlastnili nemalé pozemky v Sembérii. Táto rodina priniesla do Sembérie kultúru človeka, vyznačujúcu sa pracovitosťou, zbožnosťou, vzájomnou ľudskou úctou a rešpektom, ktorej cez príklad vlastného života nepriamo učili aj vnímavých domácich obyvateľov. Tak nám o nich rozprávalo pozoruhodné množstvo vďačných potomkov niekdajších Šimonových zamestnancov, ktorí pri prvej výstave o Slovákoch v Sembérii v roku 2003 zaplnili priestory mestského múzea. S rešpektom a úctou spomínali na príbehy svojich otcov a matiek, zarábajúcich si chlieb na šimonovských poliach o tom, ako v rozvrhu každého dňa tam mala miesto usilovná práca aj potrebná prestávka a modlitba, štedré porcie jedla počas dňa aj spravodlivá odmena večer, slušné a trpezlivé vzájomné správanie medzi členmi rodiny a rovnako aj ku zamestnancom. Až sa snažili doma napodobňovať ich príklad. Zvonko životom napodobňoval svojich predkov. Po roku 2000 bol spolu s vtedajším predsedom Matice slovenskej v Srbsku Branislavom Slivkom a so svojím krajanom Milanom Grňom jedným z hlavných aktérov obnovenia cirkevno-zborového a národného života Slovákov v Bijeline.

 

In memoriam: Zvonko Šimon

 

Zvonko Šimon sa pričinil k založeniu Združenia Slovákov Juraj Jánošík Bijelina, ktoré dodnes zastrešuje náboženský a národný život bosenských Slovákov v Bijeline. Tento spolok pod vedením Vieročky Gajić za krátku dobu s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a mesta Bijelina postavil kostol a priestory pre národné aktivity a potom organizoval množstvo kultúrnych projektov. Podobne živo a usilovne funguje dodnes, teraz pod vedením Daniela Štefeka. Krajania z Bijeliny tento rok ponúkajú svoje výrobky aj na Krajanskom dvore v rámci Podpolianskych slávností v Detve. Tak tento uvedomelý bijelinský Slovák naštartoval a podporoval dobrú prácu, ktorú neprestal sledovať a priať jej zdar ani vtedy, keď sa už vo vyššom veku odsťahoval za svojimi deťmi a vnúčatami do Chorvátska. Od roku 2007 býval v Kloštar Ivanići.

Posledné dva roky už v ťažkom zdravotnom stave sa spolu s manželkou Ružicou presťahovali do Záhrebu, bližšie ku dcére Simone. V deň jeho 91. narodenín ho v ťažkom zdravotnom stave hospitalizovali a po týždni zápasu zomrel v nemocnici 5.7.2023. Pohrebná rozlúčka sa bude konať v Kloštar Ivanići v sobotu 8.7.2023 o 13.h, kde ho uložia do hrobu na cintoríne, kde už sedem rokov odpočíva jeho syn Michal.

 

In memoriam: Zvonko Šimon

 

Na fotke je s manželkou Ružicou, Maďarkou z Crvenki v Srbsku, s ktorou sa aj dnes uprostred Chorvátska môžete o všetkých témach dlho rozprávať bohatou slovenčinou západoslovenského nárečia, ako ju naučil jej Zvonko v Bosne.

 

Olina Kolar

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články