Archív

Krajanská nedeľa a Krajanský dvor

V rámci 56. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v dňoch 7. – 9. júla 2023 prebiehal 8. Krajanský dvor a dnes popoludní na hlavnej scéne amfiteátra v Detve sa uskutočnila 48. Krajanská nedeľa. Krajanská nedeľa – program súborov a skupín Slovákov žijúcich v zahraničí je vždy sviatkom stretnutia Slovákov zo sveta. Do Detvy na tento sviatok prichádzajú mladí i tí skôr narodení, zblízka i zďaleka, prichádzajú, aby prejavili svoj blízky vzťah k svojej dedovizni, k svojmu rodu. Tohtoročné stretnutie s krajanmi bolo komponované programom Zimný slnovrat. Zimné obdobe našich predkov bolo preplnené rôznymi zvykmi. Zahŕňa predvianočné obdobie, adventný pôst, začiatok cirkevného roka i obávané stridžie dni. Vo vianočných sviatkoch sa spájali dávne oslavy zimného slnovratu s náboženským sviatkom narodenia Ježiša Krista. Nový rok vystriedal starý, prichádzal sviatok Troch kráľov a očakávané fašiangy. V krajanskej nedeli účinkovali súbory: FS Nádeje, Paríž, Francúzsko; Cerovina, Čerpotok, Rumunsko; V pivnickom poli, Pivnica, Srbsko; Limbora, Praha, Česká republika; tanečné súbory Dúha, Malý Kereš, Maďarsko; Domovina/Slovak Domovina Dancers, Windsor, Kanada; Slovenský kultúrno-umelecký spolok Slnečnica, Padina, Srbsko.

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Foto Ondrej Benka

 

Odpradávna koncom jesene a začiatkom zimy, kedy denné svetlo postupne ubúdalo, predlžovanie nocí a skracovanie dní vyvolávalo aj v našich predkoch obavy a pocit strachu zo zlých, škodlivých démonov, ktorí dokážu zvíťaziť nad blahodarným Slnkom. Veď ich sila bola natoľko veľká, že pohltila slnečné lúče, priniesla tmu a chlad. Aj keď sa toto strašidelné divadlo konalo každý rok, v ľuďoch narastala prirodzená obava, že zlo zvíťazí nad dobrom a Slnko už viac neuvidia v jeho plnej sile. V pripravovanom programe sa chceli ukázať zvyky, obyčaje a úkony v období zimného slnovratu.

Šíriť ľudové tradície, zvyky, obrady a propagovať ich trvalé hodnoty je plnenie posolstva ľudského rodu, našich predkov, je to naše trvalé poslanie.

Garant uvedenia: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Realizátor uvedenia: Folklórny spolok Púčik, Brno, Česká republika
Námet, scenár, príprava a réžia: Vlastimil Fabišik
Odborná spolupráca: Katarína Király, Marijan Pavlov, András Csasztvan a Ján Slávik
Scénické uvedenie: Marijan Pavlov
Asistenti a asistentky scénického uvedenia: Dominik Rabatín, Peter Čekan, Michal Jurko, Ondřej Drahotský, Lucia Holodňaková a Martina Bajerová
Zvuková réžia: Jan Vrbka
Príprava a realizácia projekcie: Katarína Király a Jan Vrbka
Sprievodné slovo: Martin Kopor, Rastislav Zornjan

Súčasťou programu Zimný slnovrat bola aj výstava Od pôstu do pôstu, ktorá bola nainštalovaná v Humne Krajanského dvora. Výstavu pripravili: Katarína Király a Marijan Pavlov

NA KRAJANSKOM DVORE ÚČINKOVALI:

ARGENTÍNA

Reprezentanti slovenských a československých spolkov a folklórnych skupín (Moravanka zo Saenz Peña, Korene z Resistencie, Spolkár z Buenos Aires a Kriváň z Berisso) pripravil najlepšie empanadas od majstrov sveta.

BOSNA A HERCEGOVINA

Združenie Slovákov Sembérie ‚‚Juraj Jánošík'' z Bijeljiny predstavilo vo Zvonici výstavu fotografií o Slovákoch žijúcich v Bosne a Hercegovine a zároveň ponúkalo domácu kávu so sladkosťami, ako je baklava, urmašice, tulumbe, ratluk a pod.

CHORVÁTSKO

Matica slovenská Osijek sa predstavila so špecialitami: polesňaky, langošice, domáce mäsové výrobky (klobáska, čevapčiči), ilockým vínom a osijeckou domácou pálenkou – slivovica, orahovac, višnjevac.

MAĎARSKO

Pilíšska rodinka z Mlynkov návštevníkom ponúkala fazuľový guláš a pečené velké haluški. Nechýbali ani ľudové piesne z Pilíša.

POĽSKO

Krempašské gazdinky pripravovali posúchy s bryndzou a cesnakovým maslom, kapustnicu, domácu jaternicu, bravčovú masť so škvarkami a domácim chlebom, pečenú jahňacinu, pečené bravčové koleno a ďalšie špeciality tohto kraja.

RUMUNSKO

Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku predstavil gastronómiu z Nadlaku – tarhoňový paprikáš, hustú kapustu s mäsom, škvarkovie bagáne. Sladké pochúťky: kysnutie haluške, sadlovie kifle, griliáš, herovke a fánke. So sebou priniesli šiflíčke, brdovce, tarhoňu a slivovicu.

SRBSKO

Báčsky Petrovec – Spolok petrovských žien sa predstavil po prvýkrát. Členky ponúkali pirohy a šošovicovú polievku s petrovskou klobáskou a mäsom.
Jánošík – Spolok žien Jánošíčanka ponúkal fazuľu na jánošícky spôsob a jánošícku sármu. K tomu priamo pred návštevníkmi pražili pampúchy s višňovým lekvárom a kapustníky.
Kysáč – Združenie Kysáčska klobása poslalo do Detvy skupinu Kysáčske dobroty, ktorá ponúkala čerstvú klobásu, sármu a sladkosti pripravené podľa receptúr starých mám.
Rodina Stupavská ponúkala kvalitnú pálenku z Kysáča – marhuľovicu, slivovicu, hruškovicu, hroznovicu a jablkovicu.
Lug – Slovenský spolok žien Usilovné včielky Lug ponúkal medové špeciality: medovníčky, medové koláče, medové pálené a priamo pred návštevníkmi ženy pripravovali a ponúkali slané lužskie kífle.
Silbaš – Aktív žien ponúkal morušovicu, suchie klbásy, kysnutvo makovo a syrovo koláča, božie chlebíka, rejteša a pripravli lepníky s cesnakom a pampúšiky s bielkovoupenou a sľúkovým lekvárom.
Šíd – Združenie občanov Sriemska zabíjačka a klobásový festival priniesli do Detvy domáce suché klobásy a pre návštevníkov varili držky.

Účastníci krajanských programov na jarmočnej scéne:

ARGENTÍNA: Tance v podaní reprezentačnej skupiny Slovákov z Argentíny (tance z Raslavíc, zo Šumiaca a ukážka argentínskeho folklóru).

CHORVÁTSKO: Tamburaši a spevácka skupina Matice slovenskej Osijek.

MAĎARSKO: Slovenský folklórny spolok Lipa z Budapešti, Pilíšska rodinka z Mlynkov, Levente Galda a Kultúrny spolok Pre Mlynky.

SRBSKO: Ľudová hudba Súdiovci zo Selenče, Ľudmila Berediová Stupavská z Kysáča, Spevácke skupiny z Lugu a zo Silbaša, Katarína Mosnáková- Bagľašová a Jakubko Bagľaš.

DOLNOZEMSKÉ TANCE UČILI: Ján Merník (Pivnica, Srbsko) a Katarína Szilágyi (Budapešť, Maďarsko).

VÝROBKY ÚŽITKOVÉHO UMENIA: Petrovskí výtvarníci, Ján Keleš (strojová výšivka, Rumunsko)

 

Zdroj: https://www.fspdetva.sk/krajanska-nedela.phtml?id3=175561

 

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články