Archív

Ľadovňa, ľadnica

V polovici 20. storočia, v tom povojnovom období, naši predkovia vedeli žiť aj bez chladničky. Keďže v letných mesiacoch niektorí remeselníci chlad a ľad predsa veľmi potrebovali, vynachádzali sa na rôzne spôsoby. Okrem iného naučili sa robiť si takzvané ľadnice alebo ľadovne, čiže sklady ľadu. Počas zimných mesiacov sa zo zamrznutého kanála vyrezávali ľadové kusy, ktoré sa poukladali do hlbšej jamy vyloženej slamou alebo pilinami. Ľadovňu využívali predovšetkým mäsiari, krčmári a zmrzlinári, ale aj ostatní záujemcovia. Keď bola zima najtuhšia, zorganizovali sa remeselníci a na vozoch sa vybrali rúbať ľad. Sekali ho a na konských povozoch zvážali ľad do dediny a ukladali do tej hlbokej jamy. Na dno jamy nasypali slamu a na ňu rad ľadu, potom zasa slamu a ďalší rad ľadu. Postup opakovali kým jamu nenaplnili, s tým, že hore bola hrubšia vrstva slamy. Takto si ľad zachovali až do augusta. Mäsiari a krčmári si postupne ľad z ľadovne vyberali a odnášali domov. V Kulpíne bola ľadovňa v strede dediny, na mieste kde je teraz eko studňa. Na toto si ešte dobre pamätajú najstarší Kulpínčania, ktorí spomínajú, že vedľa ľadovne žila istá Cigánka, volali ju Pipíška, ktorá v lete spávala na slame na tom ľade. Nik v dedine nemal vraj príjemnejší letný kútik na spanie.

 

Ľadovňa, ľadnica

 

Naši predkovia skladovali potraviny podliehajúce skaze aj vo vedre, ktoré spustili do hlbokej vahadlovej studne tesne nad vodnú hladinu. Na tento spôsob si vedeli ochladiť aj nápoje a napríklad aj melón.

Keďže pred polstoročím náš ľud na dedinách ešte nezriedkavo ani nechyroval o mrazničkách, potraviny si konzervovali prírodným spôsobom. Mäso a mäsové výrobky sa údili, alebo zaliali horúcou bravčovou masťou. Masť po stuhnutí až do leta udržala v chutnom stave napríklad vyprážané škvarky, či rebrá.

Letné obdobie a hojnosť ovocia a zeleniny gazdinky využívali na zaváranie do fliaš a varenie lekváru.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články