Archív

Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

Bol dobrým gazdom, jedným z tých najváženejších v dedine. Sedliačil ako jeho predkovia. Tomu sa vyhnúť nemohol a ani sa veľmi nevzpieral... Vedel, že uviazol po bahry v zemi. Vravím „po bahry v zemi" náročky, pretože mi z toho zaznieva akási zemitá poézia a nijako nie preto, aby som o niekom z nás tvrdil, že je tak plytko zasadený do našej rodnej hrudy. Kdeže, my sme ešte stále v zemi, ako by povedali naši otcovia, až po samé hlavy kolies, sťaby nás do nej bol vrazil Valibuk. Tak uvažoval o našom tunajšom vzťahu k žírnej čiernej zemi bard Bohuš. Vôňa zeme sa aj Michalovi Trpinskému od prvého novorodeneckého plaču hlboko vrývala do mysle a srdca. K jeho nedožitým deväťdesiatinám je venovaný text v najnovšom čísle nášho rodinného magazínu Rovina.

 

Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

 

Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

 

Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

 

Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

 

Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

 

Michal Trpinský sa narodil 15. júla 1933 v Kulpíne, kde zakončil aj základnú školu. Keďže rodičia vlastnili pôdu, nedali ho ďalej do škôl – bolo mu určené pokračovať v tom, čo oni vlastnými mozoľmi a obetavosťou rokmi zgazdovali. Keďže však rád čítaval a spieval, popri svojom základnom povolaní – poľnohospodárstve, ktoré mu umožňovalo byť pánom svojho času, – zapájal sa aj do činnosti KUS Zvolen, prác v cirkevnom zbore, aktivít v Miestnom spoločenstve, v Matici slovenskej... V KUS Zvolen bol trikrát predsedom: prvýkrát počas rozkvetu spolku, keď sa v Kulpíne maximálne angažovali všetky zložky spoločnosti na príprave známeho televízneho vysielania Znanje – imanje (Vedomosti – bohatstvo), ktoré bolo roku 1982, druhýkrát v roku 1990 a potom ešte v rokoch 1995 – 1996. Keďže rád spieval, roky bol v KUS Zvolen členom mužskej speváckej skupiny a chóru. Spieval aj v cirkevnom spevokole a aktívne sa zapájal aj do pracovných akcií, či už v cirkevnom zbore, spolku alebo v Miestnom spoločenstve. S manželkou Annou, s ktorou si „áno" povedali roku 1953, mali dve deti: dcéru Annu a syna Jána. Obe deti šli otcovými stopami, úctu k pôde zachovávali a zapájali sa aj do spolkovej činnosti.

 

Z rodinného albumu Trpinskovcov

 

Z rodinného albumu Trpinskovcov

 

Z rodinného albumu Trpinskovcov

 

Z rodinného albumu Trpinskovcov

 

Z rodinného albumu Trpinskovcov

 

Z rodinného albumu Trpinskovcov

 

-V tom našom kulpínskom Zvolene sme sa s bratom Jankom cítili ako doma. Aj náš otec tam trávil mnohé dni a večeri a neraz sme tam boli celá rodina. Odkedy sa na seba pamätám, rada som tancovala a radosť som mala aj z toho dlhotrvajúceho a pozorného obliekania sa do krojov. Všetko muselo byť na svojom mieste, v najlepšom poriadku musela byť každá „fodra", každá stužka. Všetko naškrobené a pedantne vyžehlené. Dodnes v skrini opatrujem všetky moje kroje, aj tie z predškolských rokov. Opatrujem aj mamine „sedliacke sukne", tie naše kulpínsko-petrovské kroje, ktoré mama tiež s láskou opatrovala a celý život hrdo nosievala. V našej rodinnej zvolenovskej tradícii pokračuje aj môj syn Miško. Nespieva, netancuje, ale hrá. Tak ako aj jeho ujo Janko, aj môj Miško sa dal na divadelníctvo – hovorí Anna Fehérová (rod. Trpinská) a dodáva, že aj teraz pri narušenom zdraví a vo veľkom žiali za rodičmi a bratom, keď hudbu počuje, žilky hrajú...Veď, aj jej mama si rada zanôtila.

Otec Michal dobre vedel, že láska k pôde sa môže zrodiť iba v poli, kde každá zoraná brázda zemou vonia. Doprial svojim deťom ten príjemný pach, arómu, omamnú vôňu kvetov, trávy, skoseného sena, pôdy. Nečudo teda, že aj syn Janko akoby tiež zrástol s našim chotárom. Keďže sa, rovnako ako aj otec, zaoberal poľnohospodárstvom. Keďže bol široko rozhľadený, zvolený bol za predsedu kulpínskeho Klubu poľnohospodárov, ktorý viedol od roku 2005 do roku 2013. Bol i členom predsedníctva Združenia vinohradníkov a vinárov v Kulpíne a to od jeho založenia roku 2003. Dvadsať rokov bol i členom kulpínskeho združenia poľovníkov. V KUS Zvolen bol roky vo vedení a následne bol zvolený aj za predsedu spolku. V kultúrno-umeleckom spolku... tancoval, hral divadlo, organizoval zájazdy – lebo vedel, že človek je bytosťou dvoch svetov: toho, v ktorom stojí pevne na zemi, zemi, ktorá ho rodí a živí a sveta, kedy má hlavu v oblakoch, kedy lieta, sníva, kedy vytvára kultúru; sveta, v ktorom si pripomína ono biblické: nielen chlebom živý bude človek. Napísal vo Valedikcii za kmotrom Jánom Trpinským doc. PhDr. Michal Babiak CSc., známy spisovateľ a režisér...

Ján Trpinský sa nedožil šesťdesiatin, zomrel 5. mája 2018. Rodič ťažko znáša stratu dieťaťa. Michal Trpinský s tým ukrutným bôľom žil ešte štyri roky. Zomrel po dlhšej chorobe 6. apríla 2022. Aj otec aj syn odpočívajú už na kulpínskom cintoríne.

Či však odpočívajú? Alebo by sa ich odchod z tejto časnosti do večnosti mohol skôr vyjadriť Đoleho veršami: ... už spolu „orú nebeské nivy".

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články