Archív

Oslavy slovenčiny v Hlbokom

V obci Hlboké v okrese Senica si v nedeľu 16. júla 2023 pripomenuli spomienkovými oslavami 180. výročie míľnika našich dejín. Práve v Hlbokom totiž na fare, kde pôsobil Jozef Miloslav Hurban ako evanjelický kňaz, spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom kodifikovali spisovnú slovenčinu. Podujatie začalo slávnostnými Službami Božími za účasti významných predstaviteľov evanjelickej cirkvi: generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka, biskupa západného dištriktu ECAV Jána Hroboňa, zborového farára Juraja Šefčíka, domácich farárov a tiež Spevokolu CZ Senica, ktorý zhudobnil Hurbanovu báseň Mládeži. Generálny biskup vo svojej kázni – ktorú uviedol citátom „vezmi si prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie" (Ef 6, 17) – zdôraznil význam udalosti kodifikácie a poukázal na prínos evanjelikov v kontexte prekladu Biblie do zrozumiteľnej reči, teda národného jazyka, ako aj ich podiel v národotvorných procesoch. Nasledoval slávnostný pochod k mohyle J. M. Hurbana, kde nasledovali príhovory a slávnostné kladenie vencov.

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Foto: Oľga Zlochová

 

Starosta obce zdôraznil v kontexte odkazu štúrovcov potrebu spájania viery a vedy, na čo nadviazal spisovateľ Emil Páleš, ktorý – aj v kontexte kritiky globalizačných tendencií a amerikanizácie – vyzdvihol národný jazyk ako špecifický duchovný kód, ktorý odzrkadľuje „dušu národa". Starosta sa hrdo prihlásil k odkazu štúrovcov a napokon má aj zásluhu o obnovu fary, kde kodifikácia prebehla, kostola a pamätnej izby J. M. Hurbana. S vtipom dodal, že hoc práve v Hlbokom došlo v roku 1843 ku kodifikácii spisovnej slovenčiny, Hlbočania stále odolávajú a „vyprávjajú" po Záhorácky.

Podujatie pokračovalo kultúrnym programom, kde vystúpili matičiari zo Srbska, spevácky zbor Cantilena zo Senice, deti zo ZŠ a MŠ Hlboké, folklórny súbor Kýčer z Turej Lúky; s odborným textom starosta obce Kuklov a autor Slovenských pohľadov Peter Mráz a predstavitelia Matice, tajomník Peter Schvantner a kulturológ Lukáš Perný.

Lukáš Perný svoj príhovor začal slovami Jána Kollára „Stúj, noho! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš," s dôrazom na posvätnosť kraja Záhoria a Kopaníc pre národné dejiny. Vo svojom prejave sa zameral na širší kulturologický rozmer kodifikácie. Zdôraznil, že ide o proces boja o uznanie jazyka, ktorý začali bernolákovci, pokračoval štúrovským dejinným míľnikom v Hlbokom a bol ukončený hodžovsko-hattalovskou reformou ako kompromisom medzi štúrovcami a bernolákovcami. Zdôraznil ekumenický prínos uznania jazyka ako jednotiaceho momentu v dejinách národa. V závere zdôraznil, že jazyk nie je iba ideologickým prostriedok komunikácie, ako ho vo vulgárnej podobe zneužívajú politici, ale „jazykom možno tvoriť umenie, poéziu, hlásať Božie slovo, milovať aj nenávidieť. Otvára nám neuveriteľné možnosti, jazykom možno meniť tak vlastný osud, ako aj osud celého národa."

Spomienkové oslavy 180. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny usporiadali Obec Hlboké, Trnavský samosprávny kraj, CZ ECAV Hlboké a Záhorské osvetové stredisko.

https://www.facebook.com/maticasvk

 

Zdroj: fb Matica slovenská, Obec Hlboké

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články