Archív

Slávnosti slovenského gymnázia v Juhoslávii

Pred sto rokmi, v roku 1923, obrázkový časopis Slovenský svet zo Slovenska písal o slávnostiach v Petrovci a zverejnený článok ponúkame v úplnom znení: "Nikde za hranicami republiky nevynikajú naši slovenskí bratia tak povedomým a jednomyseľne svorným národným životom, ako v Juhoslávii. Dokázali to podivuhodným spôsobom už dávno pred vojnou, keď si oni roku 1905 jediní zo všetkých Slovákov v bývalom Uhorsku zvolili slovenského poslanca do peštianskeho snemu (Milana Hodžu), a dokázali to o rok v nasledujúcich voľbách. Vtedy si celé Slovensko vlastne prvý raz dobre upovedomilo, akých verných, smelých a povedomých Slovákov máme tam ďaleko na juhu pri bývalých srbských a chorvatských hraniciach okolo Nového Sadu, v krásnych obciach v Petrovci, v Kysáči, v Kulpíne, Pivnici, v Selenči, v Laliti atď. i ďalej na sriemskej pôde: v Starej Pazove, v Surčíne, v Boljevcach, v lloku a konečne i v Torontálskej (v Padinej, v Kovačici). Boli smo hrdí na nich a tešili sme sa z ich lásky k národu.

 

Slávnosti slovenského gymnázia v Juhoslávii

 

Slávnosti slovenského gymnázia v Juhoslávii

 

Slávnosti slovenského gymnázia v Juhoslávii

 

Slávnosti slovenského gymnázia v Juhoslávii

 

Ale boli a sú nám bohužiaľ priďaleko, oddelení od nás celou maďarskou dolnou zemou, a tak po prevrate nebolo možné, aby boli dákym spôsobom účastní našej svobody a nezávislosti. Ale na šťastie nezostali ani pod Maďarmi a stali sa občanmi bratskej Juhoslávie (kráľovstva SHS).
Zpočiatku nebolo-li pravde možno vyhnúť sa všetkým nepríjemnosťam nedorozumeniam v novom štátnom živote, boly škriepky i pre voľby, i pre veci školské a cirkevné, ale i to všetko sa časom upravilo ku obojstrannej spokojnosti.

Po prevrate Slováci v Juhoslávii urobili svojim národným strediskom Petrovec, z čiastky preto, že je to povedomá a spolu i najľudnatejšia obec Slovenská (počituje temer 8.000 Slovákov), z čiastky preto, že Petrovčenice preukázali najväčšiu obetavosť za národné potreby. Tak skrsla v Petrovci i prvá slovenská kníhtlačiareň, v ktorej vychodí i slovenský týždenník „Národná Jednota" a tam založili si Slováci svoje slovenské gymnázium. Úradné kruhy boly by radšej videly, aby ono bolo v blízkom Novom Sade, (v meste 30.000 obyvateľmi, v ktorom je temer 2.000 Slovákov) a sľubovaly pre tento prípad podporu, ale slovenské obecenstvo bolo za Petrovec. Vyžadovalo to veľkých obetí, pravda, lebo ústav zostal odkázaný sám na seba a na súkromnú pomoc, úrady požadovaly zkúšku i zo štátnej reči a zo štátnych dejín, a tak bolo dosť nerestí.

Ale zásluhou a prostredníctvom československého vyslanectva v Belehrade došlo k priateľskému pokonaniu. Československá republika ustálila darovať na toto gymnázium 1 milion korún" (temer tri milióny dinárov), a na základe tejto podpory priniesly obeť i juhoslovanské úradné kruhy.

Tak sa stalo, že pri terajších júlových národných slávnostiach slovenských v Petrovci položený bol slávnostne i základný kameň ku novej budove slovenského real. gymnázia, a urobené poriadky, aby bolo zaistené jeho jestvovanie a budúcnosť.

Podávame niekoľko podarených vyobrazení zo slávností v Petrovci, ktoré ukazujú tú radostnú pravdu, že naši bratia v Juhoslávii nielen žijú, ale i sa organizujú a národne krásne pracujú.

Máme ich v juhoslovanskej Báčke zo 30.000, v Torontálskej vyše 15.000, a Srieme temer 20.000, a môžeme byť bez starosti o ich národné povedomie i o ich budúcnosť.

A to je vec, ktorá im robí česť!"

Na uvedený článok v Slovenskom svete upozornil v roku 2019 aj Ján Sabo z Prievidze, pôvodom Kulpínčan a možno si ho prečítať TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10254-o-petrovci-a-gymnaziu-v-casopise-slovensky-svet-z-roku-1923

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články