Archív

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

Knižnica Štefana Homolu z Báčskeho Petrovca pri príležitosti Slovenských národných slávností a jubilea petrovského chrámu Božieho nainštalovala vo svojich priestoroch dokumentárnu výstavu Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu. Na vernisáži, v nedeľu 6. augusta, prítomných privítala Vesna Valihorová, úradujúca riaditeľka petrovskej knižnice, ktorá sa kratšie zmienila o výstave. O Štefanovi Homolovi a jeho pôsobení v petrovskom cirkevnom zbore a úlohe pri zakladaní petrovskej knižnice, ktorá patrí medzi najstaršie v Srbsku, hovorila Anna Speváková, katechétka v petrovskom cirkevnom zbore a predchádzajúca riaditeľka knižnice. O petrovskom kostole hovoril Ondrej Bovdiš, dozorca cirkevného zboru Petrovec a výstavu otvorila Jasna Šprochová, predsedníčka Báčskopetrovskej obce. Hudobná časť vernisáže patrila petrovskému cirkevnému spevokolu, ktorý nacvičila Miluška Petrášová, kantorka kulpínska.

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

 

Slovenský evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Petrovci tohto roku 2023 oslavuje významné jubileum: pred 200 rokmi, 13. októbra 1823 bol posvätený chrám Boží a daný do používania. Vtedajší cirkevníci pod vedením svojho duchovného pastiera Jána Stehlu sa ešte niekoľko rokov pred uvedeným rokom rozhodli urobiť prestavbu petrovského chrámu Božieho – dovtedajší nahrýzol zub času a stal sa príliš malým, keďže sa počet veriacich zvyšoval. Na mieste starého kostola postaveného roku 1783, teda nemal ani 40 rokov, rozhodli sa vystavať nový, veľkolepý chrám Boží. To sa im aj podarilo roku 1822 a následne potom o rok chrám bol aj posvätený.

Okrem fotografií a cirkevných dokumentov, návštevníkom výstavy sa ponúkajú aj kratšie textuálne vysvetlenia. Predkladáme niektoré:

„Cirkev na počte duší sa tak vzmáhala, že nábožní cirkevníci museli už roku 1822. pustiť sa do zväčšenia chrámu Božieho, ktoré dielo roku 1823. aj s pomocou Božou dokončili a chrám Boží v rámci dôstojnej a veľkolepej slávnosti bol toho roku aj posvätený. Je to ten istý chrám čo aj dnes stojí. Kto ho pozná, musí obdivovať obetavosť vtedajších cirkevníkov a umenie vtedajších staviteľov."

„V rokoch 1837-1838 petrovskí cirkevníci sa pustili do výstavby novej farskej budovy. Potom nasledovalo niekoľko rokov mierneho vzrastu a silnenia cirkevného zboru. Netrvalo to však dlho. Táto zem, na ktorej žijeme svojím výzorom poskytuje človeku pri pohľade do diaľky uspokojujúcu istotu, že sa tu nikomu nič zlého nemôže stať. Ďalšie búrne roky presvedčili našich predkov o pravom opaku."

"V období pôsobenia farára petrovského Juraja Mrvu bolo otvorených deväť učiteľských staníc. V tomto čase cirkev sa zmáhala aj hmotne a svoju lásku k cirkvi a k chrámu cirkevníci dokázali obnovením chrámovej veže 1863 roku. Veža bola pokrytá medeným plechom, v nej bola urobená vnútorná chodba a opatrená bola hodinami. Dostala aj tri zvony."

"Súčasnú podobu veža dostala pri úprave r.1904. Oltár v kostole je s kazateľnicou. Na oltári je obraz Večere Pánovej od maliara Karola Miloslava Lehotského. Po ľavej strane oltára stojí krstiteľnica. Dolná časť má podobu stromu jablone, okolo kmeňa ktorej je obkrúteý had. Symbolicky sa tým naznačuje, že voda Krstu svätého čistí dušu. V kostole sa nachádzajú tri pamätné tabule."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články