Archív

Kovačické insitné umenie

Múzeum vojvodinských Slovákov z Báčskeho Petrovca a Galéria insitného umenia z Kovačice pripravili pre návštevníkov Slovenských národných slávností krásnu a bohatú výstavu Kovačické insitné umenie, ktorú otvorili v nedeľu 6. augusta v Galérii Zuzky Medveďovej. Na úvod vernisáže Emil Nemček z Kovačice zahral zmes slovenských ľudových piesní. Riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová prezradila dôvod, prečo sa v tomto roku rozhodli nainštalovať práve kolektívnu výstavu kovačických maliarov: „Tohto roku v marci Múzeum vojvodinských Slovákov, podobne ako aj iné naše národnostné činitele, poskytlo Ministerstvu kultúry Srbska odporúčanie o nominovaní kovačického insitného umenia na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Teší nás, že sa nomináciu podarilo vypracovať a do UNESCO poslať práve prvok, ktorý zaznamenáva naše slovenské hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo. Na tento spôsob si nás Slovákov uctil štát v ktorom žijeme a pestujeme svoje kultúrne dedičstvo. Preto nám je cťou, že sme sa aj my pričinili v tejto dôležitej veci a veríme, že nominácia bude úspešná," ozrejmila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, podčiarkujúc, že sa od roku 2012 naše slovenské insitné umenie už nachádza na Listine nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska.

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Kovačické insitné umenie

 

Riaditeľka Galérie insitného umenia Anna Žolnajová Barcová hovorila o kovačickej galérii, ktorá bola prvou dedinskou galériou v niekdajšej Juhoslávii a otvorená bola 15. mája 1955. Zmienila sa aj o výstave, na ktorej sú zastúpení všetci súčasní členovia Galérie insitného umenia, ako aj jej niekdajší zakladatelia, pričom zdôraznila: „Obsah obrazov je veľmi bohatý a rôznorodý. Nostalgické a idylické témy rozprávajú o minulosti, živote na uliciach, dedinských dvoroch, práci na poli, cez ambientné zobrazenia izieb so starými kobercami a predmetmi, až po portrét a zátišie. Hoci základný štýlový a tematický determinant všetkých súvisí s ľudovými zvykmi, teda folklórom, dedinou a zlatou banátskou rovinou, každý z maliarov si našiel originálne maliarske písmo a je rozpoznateľný podľa jeho rukopisu." O význame nehmotného kultúrneho dedičstva sa zmienila regionálna koordinátorka pre nehmotné dedičstvo Vojvodiny Dr. Tatjana Bugarski. Podčiarkla význam kultúrneho dedičstva, ktoré svedčí o našej minulosti a ktoré treba pestovať a prenášať na mladé pokolenia, lebo iba tak ono môže byť dedičstvom.

V mene Organizačného výboru Slovenských národných slávností sa prihovorila Jasna Šprochová, predsedníčka Báčskopetrovskej obce a výstavu otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Organizátori výstavy vydali k nej aj menší katalóg, do ktorého je zaradených 49 maliarov, sú tam všetci maliari zastúpení na tejto výstave.

Výstava bude sprístupnená do 31. októbra 2023.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články