Archív

Slovenské národné slávnosti v spomienkach

Na Slovenské národné slávnosti v päťdesiatych rokoch si s radosťou spomína 88-ročný Kulpínčan Michal Danko, narodený roku 1935. Keď bol 16-ročný mládenec tancoval vo folklórnej skupine. Tanečníkov nacvičovala Mária Rumanová a Samuel Lipták. V spoločnej choreografii na ihriskách petrovskej Vrbary vystupoval v rokoch 1951 a 1952. „Každá slovenská dedina mala na slávnostiach svojich predstaviteľov a aspoň jednu tanečnú skupinu, ktorá vystupovala v centrálnom programe. Niektoré dediny mali aj po dve tanečné skupiny a Petrovec mával aj viac. Ihrisko vo Vrbare bolo plné tanečníkov a naša kulpínska skupina tancovala v centrálnom kole. Boli sme štyri páry. Hudba bola jedna, spoločná, a všetci sme tancovali podľa toho ako oni hrali. Bola to nádhera, ihrisko bolo plné tanečníkov v rôznych slovenských krojoch..." spomína Michal Danko a dodáva, že sa na vystúpenie nacvičovali v dnešnom dome KUS Zvolenu, ale aj v niekdajšej Rumanovej krčme, ktorú majiteľom vyvlastnili hneď po oslobodení a tie miestnosti dostalo Sedliacke pracovné družstvo a tiež mládežnícka organizácia.

 

Slávnosti, rok 1951, kulpínska skupina: Zuzana Danková (Ninkovićová), Ondrej Levársky, Zuzana Danková (Juríková) a Michal Danko a Katarína Maglovská (Gierová)

 

Slávnosti, rok 1951, kulpínska skupina: Zuzana Danková (Ninkovićová), Ondrej Levársky, Zuzana Danková (Juríková) a Michal Danko a Katarína Maglovská (Gierová)

 

Slávnosti, rok 1952, kulpínska skupina: Zuzana Danková (Juríková), Samuel Širka, Zuzana Levárská (Kaňová), Ján Chalupka, Zuzana Danková (Ninkovićová), Ján Orgován, Katarína Maglovská (Gierová) a Michal Danko

 

Slávnosti, rok 1952, kulpínska skupina: Zuzana Danková (Juríková), Samuel Širka, Zuzana Levárská (Kaňová), Ján Chalupka, Zuzana Danková (Ninkovićová), Ján Orgován, Katarína Maglovská (Gierová) a Michal Danko

 

Niekdajšie Slovenské národné slávnosti, organizované po oslobodení v 2. svetovej vojne opisuje aj Daniel Pixiades v memoároch Zápisky bez poradia. Okrem iného uvádza:

„Sledoval som program, ktorý pripravil Ivan Križan s fyzkultúrnikmi . Zohrané pohyby športovcov ma fascinovali. Vo všetkom som cítil oduševnenie, schopnosť, rovnováhu a silu mladej generácie, ktorá zaiste bola schopná vytrvať a do konca zrealizovať začatý proces budovania socialistického štátneho zriadenia. Celý program bol sprevádzaný búrlivým potleskom a ováciami. Dovtedy som nevidel tak veľa ľudí v rovnakom pohybe a v jednom rytme. Ako keby jedno telo vykonávalo celý súbor cvikov. Jeden ako všetci a všetci za jedného, všetko akoby v jednom dychu! Pobehoval som od známeho k známemu zdieľať svoje nadšenie."

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články