Archív

Juraj Rohoň

Pred 250 rokmi 15. augusta 1773 v Hornom Kalníku na Slovensku sa narodil Juraj Rohoň, básnik, učiteľ, súkromný vychovávateľ a organista v Kulpíne, evanjelický farár v Hložanoch, senior báčsko-sriemskeho seniorátu a starý otec Leopolda Branislava Abafiho. Bol v poradí druhým učiteľom slovenskej ľudovej školy v Kulpíne, kde vyučoval v období 1796 – 1801. Pred ním v Kulpíne pôsobil Ján Lisý, ktorý tu bol učiteľom v rokoch 1789 – 1796.

 

Michal Hasik: Najstaršia budova slovenskej školy v Kulpíne z roku 1834, kresba 1972

 

Michal Hasik: Najstaršia budova slovenskej školy v Kulpíne z roku 1834, kresba 1972

 

Juraj Rohon: Kratochwilné zpewy, pro mládež rolnjckau z roku 1802

 

Juraj Rohon: Kratochwilné zpewy, pro mládež rolnjckau z roku 1802

 

Juraj Rohoň prišiel do Báčky na odporúčanie štiavnického profesora Michala Járošiho, resp. svojho priateľa a krajana Františka Jesenského z Horného Jasena, vtedy evanjelického farára v Kysáči, v auguste 1795, keď ho petrovský ev. farár Ondrej Stehlo pozval za vychovávateľa svojho syna Jána. Z Petrovca prišiel J. Rohoň za učiteľa do Kulpína 17. septembra 1796, ako o tom svedčí jeho vlastnoručná poznámka na vokátore, čiže súpise jeho príjmov, ktorý je aj prvým dokumentom o príjmoch učiteľa slovenskej školy v Kulpíne. Ako vidieť z tohto dokumentu, príjmy Juraja Rohoňa boli pomerne skromné, a boli napr. o polovicu menšie ako petrovského učiteľa, alebo najmenej 5 až 6-krát menšie ako príjmy petrovského farára, ale objektívne záviseli od materiálnych možností kulpínskych Slovákov. Z vokátora vidieť, že okrem vyučovania v škole J. Rohoň musel vykonávať aj rozličné cirkevné povinnosti, zúčastňovať sa na pohreboch, podľa dobových zvyklostí na objednávku zostavovať pohrebné verše (valedikcie), spievať po domoch na výročné sviatky (kantácie), piecť a rozposielať pred Vianocami pečené oblátky (hostiácie), vykonávať v škole, ktorá bola súčasne aj modlitebnicou, aj iné služby cirkevníkom (farinácie), čo mu zabezpečovalo časť príjmov, ktoré však boli vzhľadom na malý počet obyvateľov nepatrné. Hneď v priebehu prvého roku pôsobenia v Kulpíne J. Rohoňa pozvali za učiteľa do Petrovca, kde učiteľský plat bol omnoho vyšší; Kulpínčania sa obávali, že zostanú bez učiteľa, s ktorým boli zrejme spokojní, a preto mu zvýšili plat o 10 zlatých a 30 kg žita, teda na 70 zlatých a 60 kg žita, čo v doplnku k vokátoru 15. júna 1797 svojimi podpismi ručili Ján Plachtinský, Juraj Valentík, Michal Rykynčický, Daniel Danko, Štefan Leňo, Štefan Trpinský a Michal Peťkovský. Uvádza to Samuel Čelovský v texte Slovenská ľudová škola v Kulpíne v období feudalizmu (1789 – 1848) zverejnenom v publikácii Pamätnica-Spomenica 1789-1989, 200 rokov školy v Kulpíne (1996).

Na slovenskej ľudovej škole v Kulpíne Rohoň pobudol do 16. júna 1801. Tam vykonával aj mnohé cirkevné povinnosti a bol aj účtovníkom u baróna Josipa Brnjakovića, árendátora tamojšieho Stratimirovićovského panstva. Vo Zvolene 20. júna 1801 zložil kandidátsku skúšku a bol ordinovaný za evanjelického kňaza. Už 12. júla 1801 bol uvedený do kňazského úradu v Hložanoch. Tam sa roku 1827 stal seniorom báčansko-sriemskeho seniorátu a spolu s Michalom Godrom a Pavlom Jozefom Šafárikom roku 1829 založili čitateľskú spoločnosť Societas slavica, ktorá však po Rohoňovej smrti, Godrovom odchode do Pešti (27. októbra 1831) a Šafárikovom odchode do Prahy (6. apríla 1833) zanikla. Píše Víťazoslav Hronec v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie (2010).

Juraj Rohoň je významný slovenský básnik z obdobia osvietenstva, zberateľ slovenských ľudových piesní a kultúrny dejateľ. Vydal latinské príležitostné básne na počesť Michala Járošiho (1791) a na smrť Jozefíny Stratimirovićovej (1815). Roku 1829 v Pešti mu vyšli Kratochvilné zpěvy pro mládež rolnícku. Rohoň chcel poskytnúť dospievajúcej mládeži náhradu za lacné ľudové čítanie zábermi zo života ľudu, vzdelávacími a inštruktážnymi veršami s roľníckou tematikou. Sú to zväčša ponášky na ľudovú pieseň s viacerými poetickými obrazmi. V posledných rokoch 18. storočia zostavil prvú chrestomatiu slovenskej vojvodinskej poézie pod názvom Kratochvílne písně pro hospodárskou mládež, ktorá sa v rukopise zachovala v pozostalosti Juraja Ribaya. Uvádza V. Hronec v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie.

Juraj Rohoň zomrel na choleru 22. októbra 1831 v Hložanoch.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články