Asociácia slovenských spolkov žien pravidelne počas Slovenských národných slávností zorganizuje prezentáciu kníh slovenských dolnozemských autoriek, ktoré boli vydané medzi dvomi slávnosťami. V tomto roku bolo predstavených 12 titulov: Viery Benkovej, Kataríny Melegovej Melichovej, Zdenky Valentovej Belićovej, Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, Kataríny Pucovskej, Annamárie Boldockej Grbićovej a Ruženy Kraticovej a tiež vedecké publikácie Jasny Uhlárikovej, Daniely Marčokovej a Jarmily Hodoličovej. Podujatie usporiadali v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára, kde prítomných privítala predsedníčka asociácie Viera Miškovicová.
O knihách hovoril riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík, ktorý využil príležitosť a odovzdal autorské výtlačky zbierky veršov učiteľke vo výslužbe z Jánošíka Anne Urbanovej.
V pokračovaní zdĺhavého literárneho programu boli predstavené knihy: Drevená koza Viery Benkovej, Po stopách petrovských matičiarov zostavovateľky Kataríny Melegovej Melichovej, KUS Zvolen Kulpín, päťdesiat rokov obnovenej činnosti zostavovateľky Kataríny Pucovskej, Ohmatávanie pulzu 2 zostavovateľky Zdenky Valentovej Belićovej, O ľuďoch a iných vzácnostiach Annamárie Boldockej-Grbićovej, Poďme sa hrať – Hajde da se igramo Ruženy Kraticovej, Deň, keď sa stratilo slovíčko prepáč Kataríny Mosnákovej Bagľašovej a vedecké tituly Jarmily Hodoličovej, Jasny Uhlárikovej, Daniely Marčokovej a kolektívu autoriek Anny Makišovej, Jasny Uhlárikovej, Daniely Marčokovej, Anny Margaréty Lačokovej, Daniely Marčokovej a Janka Ramača.
Prezentáciu jednotlivých kníh pripravili: Mária Gašparovská, Anna Hansmanová, Viera Dorčová Babiaková a Vesna Valihorová Filipovićová. Úryvky z kníh čítali Mirjam Murtínová, Alena Pešková a Ksenija Vujačićová. Program podujatia hudobnými bodmi spestrili Petra a Pavel Dobríkovci z Hložian.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)