Archív

Oltárny krúžok žien v Petrovci

Petrovský Oltárny krúžok žien bol založený roku 1956 v súkromnom dome u Topoľskov, hovorí vedúca krúžku Anna Ponigerová a dodáva, že to bolo počas úradovania pána farára Pavla Škantíka. "V živote sboru nemožno nespomenúť horlivú prácu cirkevníčiek sdružených v Krúžku žien. Krúžok pracuje na ten pôsob, že sa konajú prednášky, výklady z Písma Sv., a čítaním mravno-náboženských článkov, cvičením spevu. Popri tomto sdruženie pracuje na poli sociálnom: navštevuje nemocných, stará sa o ošatenie chudobných a práce neschopných. ´Jedni druhých bremená znášajte a naplníte zákon Kristov´ (Gal. 62) – uvádza to Pavel Škantík v cirkevnej Ročenke z roku 1957. Zo začiatku sa teda ženy stretávali u Topoľskov, no neskôr pán farár Škantík navrhol, aby oltárny krúžok žien pôsobil na fare. Odvtedy a dodnes tieto stretnutia cirkevníčok sú zastrešené petrovským cirkevným zborom a konajú sa v cirkevných miestnostiach. Stretnutia bývajú raz mesačne a augustové prebiehalo včera.

 

Oltárny krúžok žien v Petrovci

 

Oltárny krúžok žien v Petrovci

 

Anna Topoľská rod. Vrbacká bola veľa rokov predsedníčkou Oltárneho krúžku žien. Ona volila témy prednášok a najčastejšie sama aj spracovala tému. Písala tiež básne, ktoré na stretnutiach čítavala, prezrádza jej dcéra Anna, ktorá tiež patrí medzi tie horlivé ženy, ktoré sa aj v súčasnej dobe chcú posilňovať slovom Božím a tiež pomáhať nevládnym. Anna si spomína aj na tie prvé stretnutia v ich dome. Mala vtedy iba 4 roky, avšak posedenia v ich dome jej utkveli v pamäti. Mali vraj dlhý gong, čiže chodbu, do ktorej pred stretnutím doniesli drevené lavice, alebo na stoličky položili dosky, aby si čím viac žien mohlo sadnúť. Lebo, neraz k nim zavítali aj hostia z iných dedín, najčastejšie z Pivnice. Prichádzali vozmi, alebo v zime na saniach. Prichádzali aj po tuhej zime, nebolo im ťažko. Petrovčanky tiež odchádzali do Pivnice, vrátiť návštevu, ale išli aj do iných dedín.

Súčasná predsedníčka Anna Ponigerová si tiež spomenula na tie niekdajšie agilné ženy, ktoré sa chceli zhromažďovať a spoločným spevom a modlitbou sa navzájom posilňovať. Potom spolu oslavovali aj meniny a tie čo mali blízko k poézii venovali oslávenkyniam vlastné verše. Potom ich na stretnutí aj prečítali. Napríklad Zuzana Kováč Vargová vedela písať básne a niektoré z nich sa dodnes zachovali.

Predsedníčka Ponigerová si spomína aj na slová bývalej veľmi aktívnej členky Oltárneho krúžku žien Márie Drieňovskej, teraz už 96-ročnej, ktorá iniciovala domové návštevy niekdajších starších členiek a teraz sama potrebuje tie návštevy. Preto ju delegácia Oltárneho krúžku žien navštevuje dva-trikrát do roka.

Činnosť krúžku v minulosti bola prerušovaná. Avšak, od obnovenia v decembri 2013. resp. v januári 2014 krúžok pôsobí v kontinuite. Stretajú sa každú tretiu nedeľu v mesiaci. Na včerajšom stretnutí zaujímavý príbeh prečítala Katarína Kevenská, zástupkyňa vedúcej.

„Teraz nás je už pomerne málo. Veľmi by sme si však priali, keby sa k nám pridali aj ďalšie členky. Chceli by sme zapojiť do našej činnosti zvlášť mladšie ženy, ktoré by pokračovali v započatom," hovorí Anna Ponigerová a podčiarkuje, že by dvestoročnicu petrovského chrámu Božieho, ktorú si pripomenú na jeseň, veľmi radi oslávili s viacerými novými členkami. Aj radosť z osláv by potom iste bola väčšia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články