Archív

Michal Kyseľa: Ľúbim knihu

Škola volá! Začína sa nový školský rok. Žiakom a učiteľom nech sa darí! Báseň Ľúbim knihu, ktorú venúvame žiakom, vyberáme z Čítanky pre štvrtú triedu osemročných škôl so slovenským vyučovacím jazykom. Čítanku vydala Kultúra – Petrovec v roku 1959 a zostavil ju Michal Kyseľa. Hold učiteľom vzdávame spomienkou na učiteľa Michala Kyseľu, ktorý sa narodil pred 120 rokmi 16. septembra 1903 v Kysáči.

 

Michal Kyseľa: Ľúbim knihu

 

Ľúbim knihu, lebo sú v nej
nakreslení tmavolíci
vlasti mojej zaslúžilí
— preto sú mi oni milí —
bojovníci, úderníci,
tiež i malí pionieri
pracovníci pilní v mieri.

Ľúbim knihu, lebo ona
učí láske brata k bratu,
— a preklína každú zradu,
odpadlíka z nášho radu —
za slobodu našu zlatú
obetovať život káže;
pionieri, vy jej stráže!

Michal Kyseľa skončil učiteľskú školu roku 1924 v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v Silbaši, v Pivnici, v Kulpíne, Slankamenských vinohradoch a v Petrovci. Pre spoluprácu s odbojovým hnutím bol roku 1943 maďarskými fašistami odvedený do zlopovestnej novosadskej Armije a odsúdený na internáciu do Garanya v Maďarsku. Po oslobodení, v januári 1945, prišiel najprv do Kulpína, kde bol vymenovaný za učiteľa a riaditeľa školy. Túto funkciu zastával do 7. februára 1946, keď bol preložený na gymnázium do Petrovca a odtiaľ na Základnú školu v Petrovci. V povojnovom období bol znova zatýkaný, tentoraz zo strany komunistického povojnového režimu. O tom píše vo svojich memoároch Zápisky bez poradia Daniel Pixiades, učiteľ a náš exilový spisovateľ, kde uvádza: "...v novosadskej väznici zadržali môjho staršieho kolegu Michala Kyseľu. Správali sa k nemu brutálne a chceli od neho vynútiť priznanie, že spolupracuje s československým veľvyslanectvom v Belehrade. Avšak, on bol iba romantickou dušou a básnikom. Ako popredný učiteľ z Vojvodiny písal básne pre deti a zverejňoval ich v slovenských časopisoch."

Okrem toho, že písal literatúru pre deti, bol zostavovateľom čítaniek a učebníc, prekladateľom, podpredsedom Matice slovenskej v Juhoslávii, predsedom Ochotníckeho divadla, správcom Národného múzea a učiteľom. Ako učiteľ pôsobil v Petrovci do výslužby. Umrel 6. decembra 1986 v Murskej Sobote, kde je aj pochovaný.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články