Archív

Z Godrových Stredných Plachtiniec

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 22. 11. 2011
Z Godrových Stredných Plachtiniec
 
Píše Ján Jančovic
 
Najznámejšou osobnosťou, ktorá v zbore Stredné Plachtince tridsať rokov pôsobila bol farár, básnik a národný buditeľ Samuel Godra. Po ukončení štúdia krátko pôsobil v Bratislave ako učiteľ, ale hneď roku 1831 odišiel do Slavónska, kde v nemeckej obci Neudorf - Vinkovci pôsobil až do roku 1840. Bol v pravidelnom písomnom styku nielen zo svojim o šesť rokov starším bratom Michalom Godrom (1801 Bohunice - 1874 Báčsky Petrovec), ktorý celý plodný život pôsobil ako pedagóg, jazykovedec a spisovateľ medzi Slovákmi na Dolnej zemi, ale aj ďalšími poprednými predstaviteľmi štúrovcov.
 
foto
 
Obyvatelia Plachtiniec
 
Obec Stredné Plachtince ležiaca na historickej hranici Hontu a Novohradu, v terajšom Veľkokrtíšskom okrese, vznikla v druhej polovici 15. storočia v chotári Dolných a Horných Plachtiniec. Svojim vývojom a rozvojom postupne predbehla svoje staršie menovkyne a tak v kultúrno - spoločenskom a hospodárskom živote dáva o sebe aj najviac vedieť. Kým z pohľadu konfesionálneho sú Stredné a Horné Plachtince prevažne evanjelické, Dolné Plachtince zase rímsko-katolícke. Obyvatelia Stredných a Horných Plachtiniec vďaka svojim zemepánom a patrónom, ktorí sa stali prívržencami Lutherovej reformácie, sa už na konci 15.storočia stali evanjelikmi. Je symbolické, že práve v roku Žilinskej synody (1610) vznikol v Stredných Plachtinciach evanjelický cirkevný zbor, ktorého štyristo ročné trvanie si tunajší evanjelici pripomenuli minulý rok.
 
Zbor v Stredných Plachtinciach pozná od roku 1626 všetkých svojich doterajších 28 duchovných pastierov. V novohradskom evanjelickom bratstve, neskôr senioráte medzi prvými farármi sa často objavovali kazatelia z Nemecka a Česka (Hahn - Haan, Mixadt, Rell, Vokoun...) a aj v Stredných Plachtinciach prvý doložený farár v rokoch 1623 - 1633 Juraj (Jiři) Nigrini, nazývaný Astronomi, bol podľa cirkevného historika Jána Juraja Schmidta Čechom, podobne ako aj tretí v poradí plachtinský farár Ján Vokun (Vokoun).
 
foto
 
Múzeum – nábytok
 
foto
 
Múzeum - kroj
 
Prvýkrát sídlom Novohradského seniorátu
 
Podľa historického členenia bývalých stolíc a žúp všetky tri Plachtince patrili do Hontu a do roku 1953 aj do Hontianskeho evanjelického seniorátu. Po tomto roku tri cirkevné zbory Malá Čalomija, Príbelce a Stredné Plachtince boli začlenené do Novohradského evanjelického seniorátu, ktorý má teraz 31 zborov. V roku 1996 bol do cirkevného zboru Stredné Plachtince ustanovený za farára Mgr. Jaroslav Ďuriš a v roku 2010 zvolený za seniora Novohradského seniorátu, ktorého cirkevné zbory sa nachádzajú v obciach okresov Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš. Člen cirkevného zboru zo Stredných Plachtiniec MUDr. Ján Pavlov je od roku 2000 seniorátnym dozorcom a súčasne aj zborovým dozorcom. To znamená, že Stredné Plachtince sú teraz a to prvýkrát v histórii sídlom Novohradského seniorátu. Táto skutočnosť svedčí aj o tom, že evanjelici v Stredných Plachtinciach popri svojej vytrvalej úspešnej činnosti, aj zastúpením uvedených predstaviteľov, tvoria významné stredisko novohradských evanjelikov.
 
foto
 
Biblia z roku 1831
 
foto
 
Z tvorby Samuela Godru
 
V znamení osobnosti Samuela Godru
 
Najznámejšou osobnosťou, ktorá v tomto zbore tridsať rokov (1841-1870) pôsobila bol farár, básnik a národný buditeľ Samuel Godra. Hneď po svojom príchode popri duchovnej činnosti kládol si za cieľ prebudiť slovenský národ k národnému povedomiu, vzdelaniu a priviesť ho k slobode. Aj preto celý život zostal slobodný, aby pre tento cieľ obetoval všetku svoju energiu. Narodil sa 25. august 1807 v Bohuniciach pri Pukanci v rodine evanjelického farára Michal Godru a matky Márie Maróthyovej. Po štúdiách v rodisku, Pukanci, Banskej Štiavnici, Bratislave, teológiu študoval vo Viedni. Po ukončení štúdia krátko pôsobil v Bratislave ako učiteľ, ale hneď roku 1831 odišiel do Slavónska, kde v nemeckej obci Neudorf - Vinkovci pôsobil až do roku 1840 ako pomocník farára (levita). V tom istom roku bol v Radvani kaplánom a od roku 1841 - 44 kaplánom v Stredných Plachtinciach pri farárovi Jánovi Molitorisovi. Počas štúdia na evanjelickom lýceu v Bratislave bol spoluzakladateľom Spoločnosti československej a už vtedy začal byť literárne činný. Počas celého svojho života podporoval slovenské národné kultúrne podujatia a školy. Roku 1864 bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a jej prispievateľ, keď napríklad roku 1870 prostredníctvom A. H. Škultétyho poslal na Matičný dom 10 zlatých. Z jeho podnetu sa cirkevný zbor zaviazal, že bude každý rok podporovať banskoštiavnické lýceum, a to po jednej zlatke od sto členov. V roku 1864 prispel 20 zlatými na novú kazateľnicu a organ. Svoje kňazské poslanie spájal s poslaním národného buditeľa a básnika. V knižnom debute zhrnul ľúbostné a vlastenecké sonety. Preromantickú novelu zo súčasného života Zlatovič, venoval dievčatám Karolíne Dedinskej a Anne Maróthyovej. V Stredných Plachtinciach vydal aj zväzok bájok a tri zväzky epigramov. Časopisecky publikované verše a satirické básne upravil do zbierky Petrenčok. Básnické skladby s názvom Naši Slováci a Oslobodenie Slovákov z pánštiny roku 1848 zachytávajú revolučné udalosti rokov 1848 - 49 a účinkovanie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa v susedných dedinách. Svoje básne uverejňoval vo viacerých v tých časoch vychádzajúcich cirkevných a svetských časopisoch. Bol v pravidelnom písomnom styku nielen zo svojim o šesť rokov starším bratom Michalom Godrom (1801 Bohunice - 1874 Báčsky Petrovec), ktorý celý plodný život pôsobil ako pedagóg, jazykovedec a spisovateľ medzi Slovákmi na Dolnej zemi, ale aj ďalšími poprednými predstaviteľmi štúrovcov.
 
foto
 
Kustód múzea Ján Mäsiar
 
Múzeum pomenované po Samuelovi Godrovi
 
Samuel Godra žil v Stredných Plachtinciach až do svojej smrti 4.mája 1873. Prvýkrát si jeho pamiatku tunajší obyvatelia uctili roku 1949 malou pietnou spomienkou pri obnovenom hrobe pri kostole. V roku 2006 si jeho dielo a lásku k slovenskému národu, osobitne k Plachtinčanom uctili tak, že na starej fare, kde počas svojho pôsobenia býval, zriadili „Cirkevné regionálne vlastivedné múzeum Samuela Godru“. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní okrem obyvateľov obce má kustód múzea Ján Mäsiar. Tento publicista, autor viacerých knižných diel z minulosti svojich rodákov, zozbieral a tiež sám venoval takmer všetky exponáty, ktoré sám inštaloval do miestností múzea. V šiestich miestnostiach okrem života a diela Samuela Godru je spracovaná, vystavená a sprístupnená história regiónu, ktorú predstavujú typická „Plachtinská chyža“ - košikárstvo a obuvníctvo, - výroba plachiet a plátna - paleontogická zbierka, - pracovné nástroje, náčinie a náradie používané v minulosti v roľníckom a remeselníckom dome v Plachtinciach a na jeho okolí.
 
foto
 
Na slávnosti odhalenia pamätníka J.Pántika sa zúčastnil i biskup Západného dištriktu Milan Krivda
 
foto
 
Dievčatá so Štefanom Kvietikom
 
Plachtince ako sami vo svojich cirkevných propagačných materiáloch uvádzajú, sú hrdé aj na svojich známych rodákov, hercov - Júliusa Pántika, Milana Kňažka (H. Plachtince) a Štefana Kvietika (D. Plachtince). Kým prvému uvedenému zriadili v obci roku 2006 v blízkosti jeho rodného domu pamätník, tento rok pri príležitosti kultúrneho obecného podujatia Spievanky pod Pohanským vrchom, Milanovi Kňažkovi a tiež Júliusovi Pántikovi v miestnosti klubu dôchodcov Kultúrneho domu aj informačné tabule o ich živote a diele. Slávnostné prestrihnutie pásky v klubovej miestnosti vykonal osobne hornoplachtinský rodák Milan Kňažko.
 
Ján J a n č o v i c
foto: autor

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Najviac komentované

Posledné články