- Podrobnosti
-
Uverejnené 18. 08. 2012
Svetlo treba čerpať z vlastnej duše
Multimediálna umelkyňa Mira Brtková zo Starej Pazovy sa zhruba šesť desaťročí vpisuje do dejín umenia a to nielen v našej krajine ale i v zahraničí. Obstáť a dodnes zotrvať a trvať v kultúrnej rozmanitosti – klobúk dolu! – a to, že ju aj v súčasnosti, keď prekročila osemdesiatku zaraďujú medzi popredné osobnosti srbského moderného (!) umenia – to si zasluhuje ďalšiu hlbokú poklonu. Život ju pritom neláskal a aj po tom, ako v leteckej havárii odrazu stratila manžela a syna, sebe a im prisľúbila, že musí tu, v tejto časnosti, dokončiť ich dielo. Teda, nielen umenie, lež aj životná filozofia a vnútorné svetlo našej režisérky, sochárky, maliarky a módnej návrhárky Miry Brtkovej vzbudzujú obdiv.
Mira
Brtková silno zapôsobila aj na novinárku Gordanu Draganić Nonin, ktorá
je známa podľa svojich interview, v ktorých sa s vycibreným senzorickým
citom rozpráva so známymi osobnosťami (33 interview aj knižne
publikovala pod titulkom Ljudi od reči) a ktorá o Mire Brtkovej
zverejnila obsiahly článok v 16. čísle časopisu pre súčasnú kultúru
Vojvodiny Nova misao. Pod titulkom Mira Brtka: „DNK“ ako horizont
vojvodinskej roviny o umelkyni píše, že ju energia ani na okamih
neopúšťa a podľa jej názoru, všetko čo Mira Brtková robí, robí s
vnútorným zápalom, ktorý štedro vyžaruje na všetkých vôkol seba.
Mira
Brtková sa narodila v Nových Bánovciach v roku 1930. Zakončila dve
akadémie: filmovú réžiu v Belehrade a maliarstvo v Ríme. V Taliansku aj
strávila časť života a do jej štyridsiatky o nej sa v našej krajine málo
vedelo. V Taliansku však bola známa prakticky od roku 1964, keď mala
prvú samostatnú výstavu obrazov v chýrečnej rímskej galérii “Arflex”. V
tých rokoch Rímom sa prechádzali známe herečky v kreáciách Miry
Brtkovej, ktoré známy módny magazín Vogue nazval „slovanské košele“ na
ktorých dominovali naše dolnozemské slovenské vzorky. S výšivkami sa
zásobovala v Starej Pazove, kupovala staré kroje a z nich vystrihávala
časti, ktoré zošila s plátnom, ktoré sama ofarbila.
Vo
výtvarníckom prejave Miry Brtkovej dôležitú úlohu zohralo jej pôsobenie v
rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, ktorých vízia
čistého modernistického výtvarníctva, geometrických tvarov a foriem a
dôležitosť svetla podstatne ovplyvnila jej tvorbu. V roku 1971 z
Talianska prenáša aj do Srbska tie nové výtvarné smery, ktoré v značnej
miere osviežili aj srbské vizuálne umenie.
Najskôr
sa naučíte plávať, keď vás hodia do vody. Mira Brtková sa rýchlo učila
plávať v rôznych vodách. Pritom si však zachovávala pohľad na vlastnú
prácu, ktorý zostával vnútorný, nedostupný vonkajším pozorovateľom, lebo
všetko hodnotila nejakými inými kritériami, vytvárajúc pritom nové
maliarske a filmové imidže a kombinácie...
Z
filmovej kariéry Miry Brtkovej možno vyzdvihnúť jej účasť vo veľkom
filmovom projekte „Sutjeska“, kde sa zoznámila s manželom Draganom
Kresojom, ktorý bol asistentom režiséra. Odvtedy sa jej život ubral
nejakým iným smerom. Byť aj manželka a matka a súčasne aj umelkyňa bolo
treba zosúladiť, čo sa jej aj pomerne dobre darilo. Až po tragédiu v
roku 1996, v ktorej zahynuli aj manžel aj syn...Ona vraj zostala
dokončiť, to čo oni nezakončili.
Mira Brtková so synom Milošom Stefanom Kresojom a manželom Draganom Kresojom
Podľa
slov Miry Brtkovej tak sa zrodila idea o Nadácii Brtka-Kresoja, ktorú v
marci aj zrealizovala. Sídli v jednej z najkrajších starých budov v
Petrovaradíne, na ulici Belehradskej číslo 23. Cieľom Nadácie je
zachovávanie a afirmovanie tvorby rodiny Brtka-Kresoja, ale aj
podporovanie vizuálnej a filmovej tvorby a prezentácie mladých umelcov s
dôrazom na medzinárodnú spoluprácu.
Vo fonde Nadácie sa nachádzajú výtvarné a sochárske práce Miry Brtkovej,
ako aj jej filmy a tiež filmy ktoré režíroval manžel Dragan Kresoja a
syn tiež režisér a kameraman Miloš Stefan Kresoja. Nadácia vlastní i
zbierku obrazov a grafík početných zahraničných umelcov.
Energia,
na ktorej jej môžu aj mladí závidieť, Miru Brtkovú nedávno zaviedla do
Benátok, kde sa zúčastnila v projekte Červený kufor svojej kolegyne Dory
Garcije v Španielskom pavilóne. Najnovším fascinujúcim podujatím je
film „DNK“, ktorý Mira Brtková robí so svojou kolegyňou, najlepšou
priateľkou a takmer rovesníčkou Gendžaj Kasapči z Turecka. Inšpiráciou
jej bola naša rovina, horizont a rovná čiara. Nech sa darí a vydarí!
Namiesto záveru hlboko filozofická (niekomu sa môže zdať trochu krutá,
ale iste pravdivá) myšlienka nositeľa Nobelovej ceny Ivu Andrića :
Životná sila jedného človeka meria sa, okrem iného, aj jeho schopnosťou
zabúdať.
Katarína Pucovská
Článok Mira Brtka: „DNK“ ako horizont vojvodinskej roviny si možno prečítať tu:
You have no rights to post comments
Komentárov