Archív

Milan Rúfus - knieža slovenskej poézie - by sa bol dožil 85. rokov

  • Vytlačiť
Podrobnosti
Uverejnené 30. 11. 2013
Milan Rúfus - knieža slovenskej poézie - by sa bol dožil 85. rokov
 
Píše Peter Závacký 
 
Milan Rúfus, veľký umelec s obrovským národným srdcom v hrudi, patrí k najvýznamnejším slovenským básnikom v druhej polovice 20. storočia. Jeho, už uzavreté dielo, dávno patrí nielen do zlatého fondu slovenskej literatúry a kultúry, ale prekročilo aj hranice slovenského národa. Po zásluhe bol, od roku 1991, viacnásobný nominant slovenskej kultúrnej obce na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. V tomto roku by sa bol dožil Majster Milan Rúfus svojich 85. narodenín. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube a zomrel 11. januára 2009 v Bratislave.
 
foto
 
Básnik, esejista, pedagóg, literárny historik, prekladateľ, venoval sa tiež písaniu kníh pre deti a mládež. Prezentoval sa ako básnik s vlastným spontánnym pohľadom na životné a morálne hodnoty humánneho správania sa, na pravdu, lásku, krásu, a tiež utrpenie i tragiku človeka a nášho dnešného nehumánneho sveta druhej polovice 20. storočia. Trpezlivo, vnímavo a veľmi citlivo hľadal zmysel a podstatu ľudského života. Hlboko a citlivo načieral do jeho šťastia a radosti, ale predovšetkým do jeho starostí a bolestí, kryštálovo priezračnou fontánou nových a originálnych veršov a slov.
 
Spomienka na veľkého básnika Milana Rúfusa
„Vzpomínám si na ten okamžik, kdy jsem si v roce 1969 v knihkupectví Slovenský spisovatel na Václavském náměstí v Praze koupil Rúfusovu sbírku Zvony. Tou sbírkou se Rúfus stal mým básníkem, tak jako u nás Jan Skácel nebo Jaroslav Seifert. Většinu jeho knížek mám doma, i ty pro děti. Za obdivuhodné považuji veršované pohádky Kniha rozprávok a Sobotné večery. Některé verše pro dospělé a pro děti jsem v průběhu let přebásnil a různě publikoval. Několik posledních Rúfusových sbírek jsem už v Praze nesehnal, kupoval jsem si je v Bratislavě. Učarovaly mi Modlitbičky, ty mám z Popradu. Několik jsem jich přebásnil pro časopis Vlasta, ale na vydání té nádherné knížečky včetně ilustrací jsem nakladatele nenašel, bohužel. Milanu Rúfusovi se poezie stala zpovědnicí. Je to poezie vybroušená jako diamant, verše jsou precizované jako definice, zároveň je to poezie prostá, moudrá a citově podmanivá. Vnímám ji jako pokorné pokleknutí básníka i pokleknutí jeho duše k životu a Bohu.“
 
Michal Černík, básnik a spisovateľ
 
foto
 
Básnik, ktorý málo hovoril, aj celé hodiny mlčal.
 
Budem len vecný, pretože nesmiem inak.
(Milan Rúfus)
 
Zastával názor, že povinnosťou básnika je písať nielen pozitívne ale i negatívne. Lebo skutočná poézia vzniká vtedy, keď básnik trpí, keď jeho sny stroskotávajú na realite. Čím viac básnik dokáže vložiť do básne svoje pocity a srdce, tým viac osloví aj čitateľa a publikum.
 
Ako veľký básnik sa prezentoval s vlastným slobodným, vyhraneným a spontánnym pohľadom na životné a morálne hodnoty. Je v nich menej radosti zo života, zato viac trápenia...
 
A rovnako ako veľkí poeti Miroslav Válek (1927 - 1991) a Vojtech Mihálik (1926 - 2001), jeho generační kolegovia a blízki od verša a slova, veril, že len ohraničením moci zla sa pretlačí dobro v človeku, v živote i vo svete. Zásluhou humanistického smerovania a posolstva svojej celoživotnej básnickej tvorby sa stal v krajine pod pyšnými Tatrami národným literárnym symbolom.
 
foto
 
A NAPOKON LÁSKA
 
Milan Rúfus
 
A napokon láska. Láska k žene,
ku dieťaťu, láska k živému.
Aj keď bolo všetko zaplatené,
je to dar. Tak zaďakujme mu.
Za to, že je, čím sú hviezdy lodi,
najjasnejšia medzi hviezdami.
Láska, ktorá plodí nás i rodí
na krátku púť svetom neznámym.
Láska – nebo naraz také blízke.
Víno bohov v krehkej nádobe.
Láska, ktorá sedí pri kolíske.
Láska, ktorá kľačí na hrobe.
Láska – sviatok človečieho tvora.
Tá, čo iba nechtiac ublíži.
A nad ľudskou – láska Božia, ktorá
odovzdane visí na kríži.
 
V roku, keď si celá kultúrna verejnosť pod Tatrami pripomína nedožité 85. narodeniny, liptovského rodáka, uvedomuje si súčasne ako veľmi nám dnes chýba. V ne-ľahkom čase, ktorý dnes prežívame. Aj preto sa čitatelia tak radi a často vracajú k čítaniu jeho známych, obľúbených a ľudský blízkych esejí - Človek, čas a tvorba, Štyri epištoly k ľuďom, Epištoly staré a nové, O literatúre, či Rozhovory so sebou a s tebou.
 
Prílohou k textu sú ilustrácie, vzácne originálne kariportréty. Oslovil som renomovaných slovenských a zahraničných výtvarníkov (aj s medzinárodným presahom), veľkých majstrov humornej portrétovej výtvarnej skratky - zvanej kariportrét, a tiež blízkych priateľov poézie, ktorí vytvorili v roku výročia na počesť "kniežaťa slovenskej poézie", Majstra úprimných veršov o pravde a pokore, vzácne výtvarné opusy s jeho podobizňou.
 
Učinili ich radi, ako svoju úprimnú poctu jeho umeniu poeta - Majstra verša a slova. Pozvanie k tejto práci, podľa ich vlastných slov, sami považujú ako veľkú poctu ich výtvarnému majstrovstvu. Vytvorili vzácne a originálne diela rôznych tvorivých názorov a výtvarných prístupov - dôstojné ich umeleckej erudícii. Prevláda v nich úsmevne dôstojná, vážená a ctená realistická podoba výtvarného prejavu - majúc v úcte osobnosť poeta. Divák obdivuje nielen bravúrne vystihnutie clivé tváre portrétovaného, ale tiež sumuje životom jej dokonale vyšľachtenú vráskavú podobu vyšperkovanú o výrazovo bohaté vystihnutie jeho clivých charakterových rysov. Mierou vrchovatou vložili vo svoje umelecké diela bohatstvo vlastnej výtvarnej originality a kreativity, aby každého cieľového, ale rovnako i náhodného príjemcu nielen oslovili ale aj zaujali a zostali v jeho pamäti.
 
Peter Závacký
 
foto
 
foto
 
Prílohou k textu sú ilustrácie, vzácne originálne kariportréty, ich výber, ktoré vznikli pri príležitosti nedožitých 85. rokov Majstra Rúfusa. Zrodili sa vďaka myšlienke, autora textu Petra Závackého, známeho slovenského kartún kurátora (rešpektovaného aj za hranicami), ktorý je ochotný poskytnúť symbolické kariportréty - ich xerokópie - Majstra Rúfusu, školám, knižniciam, galériám... aj mimo Slovenska, aby si pripomenuli toto jeho jubileum a jednoducho ale vzácne úprimne vystavili vo svojich školských klubovňach, či školských literárnych izbách (kluboch, či knižniciach) a aj takýmto dostupným a nenáročným spôsobom mu vyjadrili a umocnili poctu jeho umeniu.
 
Originálny projekt v roku 2013 na Slovensku s vďakou podporili takí Majstri ako : Milan Stano, Jozef Hudák, Stanislav Remeselník, Štefan Schichman, Miro Regitko, Ján Fiťma, Ivo Chadžiev, Michal Zavacký ml. a Martin Krajčovič zo Slovenska, Pavel Kundera, Vlasta Mlejnková, Lubomir Vaněk, Miroslav Šesták, Karel Urban, Miroslav Vomáčka a Jan Hora z Česka, Melinda Kisházy z Maďarska, Vladimír Močalov z Ruska, Machmud Ešonkulov z Uzbekistanu, Vasilij Voznjuk z Ukrajiny a Slawek Lísoň z Poľska…
 
Vzdaním pocty -majstrovstvu poeta - sledoval kurátor tiež ďalší významný kultúrny počin, pripomenúť a priblížiť hlavne našim mladším súčasníkom túto veľkú a významnú osobnosť a jeho dielo, trochu vzácnej minulosti do prítomnosti, ale nie iba s nádychom nostalgie, tentoraz aj umocnený jeho menej známou civilnou tvárou a podobou, netradičnou formou, v jeho nových kreatívnych obrazových podobách - kariportrétoch, tak ako ju vidia vybraní a oslovení výtvarníci.
 
foto
 
foto
 
foto
 
foto
 
foto
 
Curriculum vitae: Milan Rúfus, vysokoškolský pedagóg, literárny historik, básnik a esejista, prekladateľ, venoval sa tiež písaniu kníh pre deti a mládež, maturoval na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši (1948), absolvent FF UK – slovenčina a dejepis v Bratislave (1948–1952), pedagóg na Filozofickej fakulte UK, v Bratislave, prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Výrazne najčítanejší a dlhodobo najviac predávaný slovenský básnik. Jeho dvorným ilustrátorom bol známy výtvarník Igor Rumanský (1946-2006). Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956). Zbierku s motivickým zázemím dialógu dieťaťa a otca, má kniha Pamätníček Modlitby za dieťa (1995), ilustrovaná lapidarnými detskými kresbičkami jeho dospelej dcérky Zuzanky. Vydali ju Mladé leta. Filozoficko-meditatívny charakter má básnická zbierka Neskorý autoportrét (1992), v ktorej básnik sumuje prežitú skutočnosť. Jeho básňami sú sprevádzané i komorné výtvarné monografie M. A. Bazovského Hľadanie obrazu (1973) a Ľ. Fullu Hudba tvarov (1977). Je nositeľom Ceny Jozefa Cígera Hronského za literatúru (1966), Radu Ľudovíta Štúra 1.triedy (1995), Čestného doktorátu literatúry, udelený Svetovou akadémiou umení a kultúry so sídlom v USA (1998), Ceny ministra kultúry (2005) a Pribinovho kríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky (2009), bol trikrát navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru (od roku 1991). Prezentoval sa ako básnik s vlastným spontánnym pohľadom na životné a morálne hodnoty humánneho správania sa, na pravdu, lásku, krásu, a tiež utrpenie i tragiku človeka i sveta II. pol. 20. storočia. Trpezlivo, vnímavo a veľmi citlivo hľadal zmysel a podstatu ľudského života. Hlboko a citlivo načieral do jeho šťastia a radosti, ale predovšetkým do jeho starostí a bolestí. Prekladal z češtiny, ruštiny, taliančiny, španielčiny a z nórčiny (Hrubína, Jesenina, Lermontova, Ibsena). Jeho verše boli preložené do dvoch desiatok jazykov (vyšli v angličtine, bulharčine, češtine, maďarčine, nemčine, nórčine, poľštine, ruštine, taliančine...)
 
foto
 
 foto
 
foto
 
foto
 
foto
 
O Milanovi Rúfusovi aj TU:
 
 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Najviac komentované

Posledné články