Dnes napoludnie v galérii muzeálneho komplexu v Kulpíne otvorili výstavu z dejín pestovania kukurice. Autorom výstavy je prof.Dr. Ján Kišgeci a spolupracovníci: prof.Dr. Ján Boťanský, prof.Dr. Stevan Maširević, prof.Dr. Tatjana B. Kereši, prof.Dr. Lazar Lazić, etnológ Ivan Čakan a vyšší kustód Filip Forkapić. Organizátorom výstavy je Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne. Toto združenie existuje od roku 2011 a jeho členmi sú prevažne odborníci, ktorí v roku 1993 stáli aj pri zakladaní Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne.
„Po ôsmych rokoch vznikla nová výstava z dejín poľnohospodárstva," - povedal Ján Kišgeci a dodal, že v období, kým Poľnohospodárske múzeum bolo samostatnou inštitúciou, vytvorených bolo až 15 výstav. Dnes, k tým stálym tematickým expozíciám, ktoré vznikli v minulosti a ktoré spracúvajú dejiny chmeliarstva, konopárstva, cirokárstva, dobytkárstva, mliekarstva, ovčiarstva, pestovania pšenice, tabaku a ďalších, pribudla výstava o dejinách našej najrozšírenejšej obilniny. Pod ňu sa podpisuje Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo, ktoré touto nanajvýš serióznou výstavou potvrdilo, že s entuziazmom vznikajú najkrajšie a najvzácnejšie diela.
Ján Kišgeci
V roku 2004 Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, spolu s jeho exponátmi a expozíciami, sa dostalo pod správu Múzea Vojvodiny z Nového Sadu. Milovníci dejín poľnohospodárstva, ktorí v Poľnohospodárskom múzeu dovtedy húževnato pracovali na vytvorení jednotlivých výstav utvorili združenie, aby tak mohli konkurovať o prostriedky a pracovať na vytvorení novej výstavy. Predsedom Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo je doktor Ján Kišgeci, profesor Univerzity v Novom Sade vo výslužbe.
Autor textu v katalógu a fotografickej časti výstavy, ktoré sú na forexi, je Lazar Lazić, syn profesora Veselina Lazića, ktorý bol jedným zo zakladateľov múzea v Kulpíne
Báseň Bogdana Čiplića Kukurica prečítal Zoran Mitić z Kulpína
Program moderovala Tatiana Mitićová a prihovorili sa Milisav Stojaković z Ústavu pre roľníctvo a zeleninárstvo, ktorý hovoril o 400-ročných dejinách kukurice na týchto priestoroch a vytvorení 300 hybridov kukurice v ich Ústave, Stevan Maširević sa okrem iného zmienil o kukuričnej zlatici, ktorá bola človekovou nepozornosťou dovezená a pre ktorú sa dnes už kukurica nemôže pestovať v monokultúre a Bogdan Šekarić, námestník riaditeľa Múzea Vojvodiny vysoko ohodnotil kvalitu výstavy a poďakoval sa celej plejáde odborníkov, ktorí prispeli k jej vzniku.
Srdjan Simić, predseda Báčskopetrovskej obce prisľúbil podporu vo všetkých podobných akciách a podujatiach, lebo, ako povedal, my sme poľnohospodárska obec, ktorá chce ukázať, to čo má. Výstavu zároveň aj otvoril.
Ján Kišgeci navrhol, aby sa spoločne vzmohli sily a aby sa toto múzeum znova stalo samostatnou inštitúciou.
Výstava bude putovná, avšak v Kulpíne zostane najmenej jeden rok.
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)