Za nami sú sviatky, no nie aj hostiny. S dňom Troch kráľov a našim tradičným jedlom: výdatne zapraženou fazuľovou polievkou, čiže vareným bôbom a na masti vyprážanými pampúchmi, sa začali fašiangy – obdobie plesov, karnevalov, ale aj priadok, páračiek, zabíjačiek a svadieb. Toto obdobie sýtosti, by v tomto roku malo potrvať do 26. februára, čiže do Popolcovej stredy. Po Popolci bude nasledovať 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. V nie tak dávnej minulosti, ktorú si dobre pamätám, keď sme o televízii netušili, počas fašiangov sa rodiny schádzali na celodenných priadkách. Spomínam si ako mama otcovi deň pred priadkami, ktoré mali byť u nás prikázala, aby večer vyniesol zemiaky von z komory, cez noc nech premrznú, budú vraj chutnejšie na ťapši. A veru, chutné aj boli. Či preto, že v nich bola aj dlho očakávaná a ešte nie ani celkom vyúdená hrubá klobása z nedávnej zakáľačky, alebo že boli nasiaknuté masťou z domácich ošípaných, alebo, že sa piekli v sedliackej peci? Alebo sme možno boli iba trochu viac hladní, trochu k sebe bližší a hlavne veľmi šťastní, že sme spolu, že sú priadky?