Archív
Filter
  • Botanici Kupčokovci – otec a syn

    Náhodne sme natrafili na meno pukanského lekára MUDr. Samuela Teodora Kupčoka, ktorý mal pôsobiť nielen v Kysáči, ale aj v Kovačici. Prvú informáciu sme získali zo stránky Pukanca https://www.pukanec.sk/samuel-kupcok/ll/1/sm/73983/.html, kde sa uvádza text v súvislosti s jeho otcom – „Neskôr botanizoval aj so synom MUDr. Samuelom Teodorom nielen v okolí Pukanca, ale aj v okolí Brezna, v Nízkych Tatrách, v oblasti Fruškej Gory, v Kysáči, kde syn pôsobil ako lekár". No na stránke http://archiv.podbrezovan.sk/region/tlac/horehr05/h05227.html sa pre zmenu uvádza – „Svoj plodný život zasvätil poznávaniu flóry v okolí Brezna, Pukanca, v teritóriu Nízkych Tatier a v slovenskej obci Kovačica v juhoslovanskej Vojvodine". Oba varianty oblastí botanizovania sa opakujú na niekoľkých internetových stránkach. V druhom prípade sa však nespomína spoluúčasť syna.

  • Katarína Speváková 27.11.1936 - 11.8.2020

    Katka Kopčoková – Speváková sa tuná v Austrálii stala našou prvou dolnozemskou obeťou pandémie. Bola pôvodom z Petrovca. Bývali na Novom šore. Mala dve dcéry. Katku a Anku. Katka sa tu vydala za P. Horniaka zo Šídu (pôvodom z Petrovca) a má dvoch synov. Anka sa vydala za Vladimíra Pešku, tiež zo Šídu (pôvod v Hložanoch) a mala 5 synov. Jeden umrel. Štyria žijú a dvaja majú vlastné deti. Umrela na Covid – 19. Kedy bude pohrab Katky Kopčovej – Spevákovej zatiaľ nevieme, ale aj tento bude skromný. Môže sa ho zúčastniť len 10 osôb a v jej prípade to znamená len dve dcéry s manželmi, možno aj vnukovia, ale nie aj pravnúčatá a my, Petrovčania, vôbec nie. Teda len takto na diaľku "RIP" = Rest in Peace, či "PPJ" (pokoj v prachu Jejich).

  • Kŕdeľ bocianov v Báčskopetrovskej obci

    Včera podvečer, nad centrom Kulpína nadletoval veľký kŕdeľ bocianov. Fenomén, možno doteraz nevídaný v tomto prostredí. Bociany pristali na najvyššie a najširšie strechy v tejto osade, čiže na evanjelickom a pravoslávnom chráme, tiež na streche evanjelickej farskej budovy. V blízkosti oboch kostolov, na vysokom komíne kulpínskeho kaštieľa, roky hniezdi bocianí pár, ktorý v tomto roku vychoval až tri mláďatá. Kŕdeľ asi prišli po ne, keďže sa mladé bociany postupne zhromažďujú na odlet. Veľký kŕdeľ bocianov prenocoval v Kulpíne a dnes skoro ráno sa vydal ďalej na dlhú cestu do južných krajov. Tri kulpínske mláďatá odleteli s ním. V hniezde už zostal iba bocianí párik, ktorý dokáže rýchlejšie letieť a preto sa ešte určitú dobu zdrží vo svojom kulpínskom domčeku. Hneď ako sa mladé bociany naučia lietať, opúšťajú hniezdo a vydávajú sa na migráciu do Afriky. Pred dlhým dnešným úsekom cesty, sa kŕdeľ zastavil na raňajky a vyhliadol si čerstvo zoranú záhradu v Petrovci.

  • IN MEMORIAM – za Pavlom Sklenárom

    Dnes v predpoludňajších hodinách opustil túto časnosť a nastúpil na cestu blahoslavenej večnosti vznešený pán ThMgr. Pavel Sklenár, farár kovačický a senior Banátskeho seniorátu Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku. Náhle a nečakane, vo veku 71 rokov, podľahol ťažkému zápalu pľúc. S láskou a bázňou, ochotne a obetavo, viedol cirkevný zbor a seniorát. Teraz, podľa slov apoštola Pavla, čie meno aj nosil, svoj dobrý boj dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval...

  • Televízne Slovenské národné slávnosti 2020

    Počas tohto víkendu v Báčskom Petrovci mali prebiehať Slovenské národné slávnosti 2020. Nestalo sa tak, keďže v Srbsku a teda aj v Báčskom Petrovci, kde sa tradične konajú, platia bezpečnostné opatrenia kvôli zamedzeniu šírenia koronavírusu. Namiesto skutočného, živého sviatku, mali sme iba mysliteľný, virtuálny... V piatok večer, v termíne keď tradične, za normálnych okolností, mal prebiehať otvárací ceremoniál slávností, RTV – slovenská redakcia televízie Nový Sad odvysielala špeciálnu mozaiku venovanú Slovenským národným slávnostiam nahrávanú v Novom Sade, Starej Pazove, Petrovci, Kovačici... Vysielanie bolo svojou náplňou zamerané na naše tohtoročné okrúhle jubileá: 250. výročie príchodu Slovákov do Starej Pazovy, 230. výročie Pivnice, storočniciam: SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, Ženského spolku z Kovačice, ročenky Národný kalendár a ďalším výročiam celomenšinových podujatí, akými sú Folklórny festival Tancuj, tancuj... Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč... Žiaľ, 275. výročie príchodu Slovákov do Petrovca – kolísky slávností, bolo vynechané.

  • Belehrad a život v ňom v roku 1905

    Ďakujem všetkým neznámym za digitalizáciu a umne vložené vyhľadávače, ktoré pomáhajú nájsť mnohé informácie v rôznych publikáciách, lebo k nim by sme sa vari inak ani nedostali. Registre, tak žiaduce doplnky odborných kníh, sa v nich často nenachádzajú. Dúfam, že čeština, i keď archaická, nebude prekážkou, no doplnil som za niekoľkými slovami ich význam. Naším sprievodcom po „starom" Belehrade , keď mal okolo 85 000 obyvateľov, bude príspevok Z výletu do Srbska. Cestovní mžikové kresby a poznámky od Karla Voitla, uverejneného v časopise Osvěta, roč. XXXVI. I. diel, 1906, na stranách 57, 152, 229; v plnom znení sa nachádza na stránke: https://archive.org/details/osvtalistyproro20vlcegoog/page/n65/mode/1up

  • IN MEMORIAM – za Annou Labátovou

    Každý z nás píše históriu svojím životom. Anna Labátová svoju časť histórie už dopísala. Taký je ľudský osud. Napísať čo treba a potom dať bodku. Kým však písanie tej histórie trvá, treba byť zodpovedný, písať svedomite a využívať dané nám hrivny. „My ľudia sme povinní naše schopnosti, dané nám od Pána Boha, využívať v službe našim blížnym. Schopnosti, ktoré máme, to je obrovský kapitál, ktorý nám Pán Boh dal. Je to veľký Boží dar. S bohatstvom sa to nerobí tak, že sa zakope do zeme a ďalej sa nevyužíva. Zverený kapitál treba rozmnožiť," uviedol Mgr. Ján Vida, ev. farár z Báčskeho Petrovca v rozlúčkovej kázni zdôrazňujúc, že Anna Labátová, tie hrivny, ktoré narodením do vienka dostala, úspešne využívala a rozmnožovala.

  • Bezpečnostné opatrenia a Čaro štetca 9

    Slovenské národné slávnosti 2020 sú odročené, či zrušené a v Báčskom Petrovci platia bezpečnostné opatrenia s cieľom zamedzenia šírenia koronavírusu. Včera Obecný štáb pre mimoriadne situácie vydal príkaz, ktorým sa, okrem iného „Zakazuje zoskupovanie v uzavretom a na otvorenom priestranstve viacej ako 10 osôb so vzájomnou vzdialenosťou minimálne 1,5 metra...." Taktiež sa „Zakazuje usporiadanie dedinských osláv, jarmokov a iných manifestácií a zoskupení na území obce Báčsky Petrovec...", no z druhej strany „Povoľuje sa prevádzka verejných kúpalísk..." Kto neverí nech sa presvedčí TU: http://www.backipetrovac.rs/images/dokumenta/2020/vanredno_stanje/Pr%C3%ADkaz_05.pdf. Združenie petrovských výtvarných umelcov, ktoré počas slávností pravidelne vystavuje svoju najnovšiu tvorbu, včera, za dodržiavania bezpečnostných opatrení , otvorilo spoločnú výstavu obrazov svojich členov Čaro štetca 9. ...Výstava bude nainštalovaná do 5. septembra 2020.

  • Kulpínski volejbalisti a volejbalistky začali s prípravami

    Od tejto sezóny volejbalisti V.K. Kulpín zapojili do ligovej súťaže aj ženský tím Ž.V.K. Kulpín. Mužské celky vo všetkých selekciách (seniori, kadeti, pionieri) naďalej súťažia vo zväzovom rangu, v Druhej zväzovej lige, skupina "sever" a ženský tím (seniorky a pionierky) štartujú v Druhej vojvodinskej lige. V pondelok 3. augusta začali spoločné prípravy na ihriskách F.K. Kulpín z dôvodu dodržiavania predpisov o povinnej vzdialenosti a budú tam trénovať ešte určitú dobu. Nateraz sú to kondičné prípravy a budúci týždeň si na pomocnom ihrisku postavia dve volejbalové siete na tréning s loptou. Keďže sa doterajší tréner Ján Lačok zo zdravotných dôvodov vzdal trénerskej funkcie, rozdelené boli aj trénerské úlohy: hlavným trénerom a vedúcim odborného štábu bude profesor Boris Relota, ktorý bude viesť všetky mužské výberové celky a pomocným trénerom bude Darko Ćirić, zatiaľ čo ženský tím bude viesť tréner Stanislav Zima.

  • Literárne úspechy Zdenky Valentovej Belićovej

    Cena Stražilovo sa udeľuje za najlepšiu básnickú zbierku vydanú v Brankovom kole v priebehu roka, za básne pôvodne napísané v srbčine. Túto prestížnu literárnu cenu včera udelili rovnoprávne trom autorom: Zdenke Valentovej Belićovej, Markovi Milovanovićovi Marunovi a Milanovi Gromovićovi. Naša prekladateľka a poetka Zdenka Valentová Belićová vo svoje druhej básnickej zbierke Apokrifi po Lilit i druga prokletstva demystifikuje patetické a rozpoznateľné vzorce básnenia na tému žien, resp. vzťahu medzi mužskými a ženskými princípmi. Táto zbierka vyšla vo februári v Brankovom kole po srbsky (v pôvodnej podobe) a nedávno pred dvomi týždňami vyšla aj po slovensky Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia vo vydaní Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • K Slovenským národným slávnostiam 2020

    Slovenské národné slávnosti v tomto roku nebudú. Ak niekto vyhľadával oficiálnu informáciu o tom na webových stránkach organizátorov, teda NRSNM, MSS a Obce Báčsky Petrovec, zostal neinformovaný. A možno aj sklamaný. Veď, spustenie a údržba tých webových stránok je financovaná z našich peňazí a či si teda nezasluhujeme ani len niekoľko viet na vysvetlenie? Akési oficiálne vyhlásenie s podpisom organizátorov, ktoré by bolo zverejnené na všetkých troch webových stránkach? Kde sa podela tá hlasno deklarovaná transparentnosť? A nielen na túto tému.

  • Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc

    V Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave od konca minulého roka je nainštalovaná výstava Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc, ktorá vznikla v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou, Fakultou architektúry. Architektonické modely Harmincových diel, ktoré sú tu vystavené, vytvorili Bc. Veronika Slaničanová a Bc. Ľubomíra Suváková, študentky vertikálneho ateliéru Alexy/Bogár a ďalší študenti Fakulty architektúry STU pod metodickým vedením prof. Jany Pohaničovej. V ústrednom priestore tejto expozície je vystavený fascinujúci veľký model objektu, ktorý dnes slúži pre potreby SNM a ktorého autorom je tiež architekt a staviteľ M.M. Harminc. Derniéra výstavy sa uskutoční v septembri 2020, kedy bude k dispozícii aj katalóg.

  • Zuzana Chalupová (1925-2001-2020)

    V dnešný deň pred 19. rokmi vo veku 76 rokov zomrela Zuzana Chalupová. V tomto roku si pripomíname aj nedožité 95. narodeniny najznámejšej vojvodinskej Slovenky na svete. V spomienkach a srdciach ona žije stále, veď za sebou nechala takmer 3.000 obrazov. Obrazy „mamy sveta" zobrazujú šťastných, veselých ľudí a rozihrané deti a sú akoby určené pre nejaké krajšie časy, keď v srdciach ľudí bude viac lásky. Tak, ako je to na jej obrazoch, kde aj dospelí majú zapýrené líca a detsky naivné oči. Z jej obrazov priam žiari optimistický odkaz, že treba vždy veriť a očakávať to lepšie. Jej obrazy zdobia rezidencie kráľov, cisárov, prezidentov, premiérov...

  • Svetozár Sveto Hurban

    V letnej horúčave , 30. júla 1933 sa počas plávania v Dunaji v Zemune utopil Svetozár Sveto Hurban (1909 – 1933), herec Srbského národného divadla v Novom Sade a Slovenského národného divadla v Bratislave. Bol najmladším vnukom Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Meno dostal po krstnom otcovi a strýkovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom. Detstvo strávil pri babičke Anne Jurkovičovej Hurbanovej, ktorá mu vštepila lásku k divadlu. Jeho bratranec Vladimír Hurban Vladimírov – VHV, k tej láske k divadlu iste nemálo prispel. Na webovej stránke https://etheatre.sk/du_vademecum/ sa uvádza, že Sveto Hurban prvýkrát hral v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v Stodolovej hre Náš pán minister, ktorá mala premiéru v roku 1926. Avšak, vážnejšie sa divadlu venoval od roku 1928, keď aj vyštudoval herectvo v Belehrade. Za šesť rokov stvárnil pre SND v Bratislave 61 úloh v rôznych predstaveniach. Paralelne hrával aj v divadle v Novom Sade.

  • Jozef Maliak

    Často spomínaný nielen v dolnozemskej literatúre, ale aj na Slovensku. Ak sa v súčasnosti uvádza Prievidza ako miesto jeho posledného odpočinku, je to nesprávne. Vysvetlenie nachádzame vo výpovedi najbližšej rodiny – Lizoňovcov, potomkov rodiny Fábryovej, v súčasnosti žijúcich v Bojniciach. Pôvodne bol pochovaný na evanjelickom cintoríne v Prievidzi, ale z dôvodu ukončenia používania cintorína okolo roku 1958 rodina rozhodla o exhumácii hrobu a jeho prevezení do Bojníc, teda bližšie k ich bydlisku. Prikladáme fotografiu z čiastočne obnoveného prievidzského cintorína i odkaz na video, ako i záber na jeho súčasný hrob v bojnickom cintoríne. Túto informáciu uvádzame kvôli spresneniu chybných a v súčasnosti často používaných nepresných údajov o poslednom odpočinku Jozefa Maliaka.

  • Odročené 23. PDvK

    Tradične, posledný júlový víkend už 23 rokov patrí Predslávnosťovým dňom v Kulpíne. Avšak, tohtoročné, v poradí 23. PDvK, túto ustálenú kontinuitu prerušia. Podľa slov Pavla Gažu, predsedu MOMS Kulpín, ktorá je hlavným organizátorom podujatia, situácia s koronavírusom všetkých núti posúvať aktivity s početnejšími účastníkmi. Pozorne však sledujú udalosti a v prípade, že sa situácia stabilizuje, v septembri by predsa niečo chceli usporiadať. Nebolo by to v takom rozsahu na aký sme si zvykli počas vyše dvoch desaťročí, no tie najdôležitejšie časti programu by predsa chceli prichystať. Na základe rozhovorov s predsedom Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslavom Čemanom a predsedníčkou Spolku kulpínskych žien Katarínou Zorňanovou, paralelne by prebiehali PDvK, Deň Kulpína a tiež aj Tortiáda.

  • Nová pravda o vojvodinských Slovákoch zavraždených v II. sv. vojne

    Po 75 rokoch zisťujeme úplne novú pravdu o vojvodinských Slovákoch zavraždených v II. sv. vojne. Obeťami hrôzostrašnej razie v Južnej Báčke, páchanej zo strany maďarských fašistických jednotiek, boli totiž aj Slováci. Oficiálne doklady o fašistických vyčíňaniach, v ktorých bolo zavraždených viac tisíc osôb, nateraz svedčili o obetiach z radu Srbov, Židov a Rómov, ba dokonca aj Rusínov, Maďarov a Rusov, avšak Slováci sa vôbec nespomínali. Na tejto stránke sme na to poukazovali už viac rokov: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5411-71-rokov-novosadskej-razie-vradeni-aj-slovaci, no chýbali vierohodné doklady. Tie sa napokon našli a svedčia až o 207 (!) Slovákoch, ktorí boli prenasledovaní, alebo obeťami razie. Túto exkluzívnu správu v týchto dňoch zverejnil riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, ktorý vyjadril nádej, že už v januári nasledujúceho roka, v spoločnej pietnej spomienke obetiam razie, sa zúčastnia aj predstavitelia Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku.

  • Prvý príhovor krajanom nového predsedu ÚSŽZ

    Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa po menovaní vládou Slovenskej republiky ujal svojej funkcie vo štvrtok 16. júla 2020. Príležitosť, ktoré nám moderné technológie dovoľujú byť v bezprostrednejšom kontakte, využíva, pozdraviac krajanov, aj v prezentácii kľúčových podnetov v rámci otvorenej komunikácie so všetkými krajanmi žijúcimi za hranicami našej spoločnej vlasti. "Na zreteli budem mať rovnosť všetkých krajanov a ich účinnejšiu komunikáciu so Slovenskom," hovorí Milan Ján Pilip.

  • Planéta Dvor Olivery Balaševićovej

    Olivera Savić Balašević. Đoleho dobrá veštica. Žena a matka. Manželka a podpora. Žena, ktorá napriek šesťdesiatke skvelo vyzerá. Aj keď mohla mať vynikajúcu športovú kariéru, alebo neskôr stáť pod reflektormi, na pódiu vedľa manžela, Olivera sa rozhodla byť ženou v zákulisí. Neexponovala sa zbytočne a žila v tieni slávneho hudobníka. Zvolila si radšej hlavnú úlohu v románe, ktorý život píše – v jej rodine. V nej starostlivo vychovávala tri deti, dnes už dospelé, ktoré u nej vždy keď potrebujú nájdu pomoc a oporu. Podpora manželovi, predovšetkým tá organizačná, tiež nechýbala. Podarilo sa jej vytvoriť silné rodinné zázemie, kde vždy možno nájsť ten „prístav bezpečný". To silné puto k blížnym a rodine a ten jej vycibrený zmysel pre rozlišovanie detailov, ten jemnocit priam vanie aj z jej spomienok na detstvo, zapísaných v jej prvej zverejnenej knihe Planéta Dvor. Autorka sa v spomienkach vracia do svojho dvora v Zreňanine, ktorý bol pre ňu celou planétou a evokuje aj spomienky svojej matky, veľkej hrdinky v tejto autobiografickej knihe. Matka sa narodila v dedinke Selište a po hrôze vojny, v roku 1947 ako sedemročná, zo Sofie sa dostala do sirotinca v Kovačici.

  • IN MEMORIAM – za Vladimírom Dolinayom

    Keď odíde Človek... nemožno zostať ľahostajný. Aj dolnozemských Slovákov hlboko zasiahla mimoriadne smutná správa. Pri tragickej dopravnej nehode pri Komárne na Slovensku v popoludňajších hodinách zahynul štátny tajomník rezortu kultúry Vladimír Dolinay, veľký priateľ zahraničných Slovákov. Často prichádzal do Srbska, niekoľko rokov prednášal slovenčinu v Rumunsku, v Bratislave viedol Kalab – Krajanské centrum umenia Slovákov v zahraničí a študentov umenia, mal blízko ku krajanskej téme a za tých iba 25 dní, koľko bol štátnym tajomníkom, stačil urobiť veľké rámcové plány zveľadenia spolupráce so slovenskou diaspórou. Úprimnú sústrasť rodine a pozostalým vyjadrilo najprv Ministerstvo kultúry a prezidentka SR Zuzana Čaputová a tiež premiér SR Igor Matovič, ktorý na sociálnej sieti uviedol: "Vyžarovala z neho pokora a odhodlanie, práve tie vlastnosti, ktorými by mal oplývať každý dobrý politik. Odpočívaj v pokoji, kamarát."

  • Varený chlieb a kúpačka na kanáli

    Radi by sme nadviazali na príspevok „Chlieb", uverejnený na tejto stránke 12. septembra 2019, v ktorom sa dvakrát nachádza zmienka o „varenom chlebe", kde píše: „V našej dolnozemskej kuchyni je zastúpený prevažne pečený chlieb, menej však vieme o varenom chlebe, ktorý dobre poznajú na Slovensku a v Česku". Druhá veta – „Vo vojvodinskej kuchyni a v kuchyni celého Balkánu varený chlieb je však zriedkavosťou". Po čase sa manželke podarilo nájsť príspevok na túto tému v časopise Elán, ročník 3/1932-1933, číslo 2, začínajúci na strana 3. Link zdroja: http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=Elan/3.1932-1933/2/3.png

  • Aj naši autori na scéne Spišského divadla

    Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi počas vrcholiacej pandémie COVID-19 bolo nútené prispôsobiť svoju činnosť novým podmienkam: tým, že sa v divadle nemohli hrať predstavenia, pristúpilo sa k alternatívnejším formám divadelnej prezentácie, kedy sa členovia umeleckého súboru v on-line priestore snažili zostať v živom a umeleckom kontakte so svojim obecenstvom: vznikli tak projekty čítaných próz popredných spisovateľov východoslovenského regiónu, v ďalšom projekte herci prezentovali svoje osobnostné a umelecké profily – alebo sa snažili zotrvať aj v menej formálnom tóne v kontakte s publikom.

  • K sedemdesiatinám Dr. Samuela Čelovského

    Samuel Čelovský, historik, univerzitný profesor ,v súčasnosti aktívny penzista, ktorý sa predsa dejín nevzdáva a keď mu je umožnené prednáša, predovšetkým na Slovensku. Aktivita mu zrejme chýba a keď sa nemôže venovať dejinám a študentom, venúva sa tomu, čo nám je na tejto rovine zakódované v génoch – pôde a rastlinám. Jeho záhradu včera obdivovali priatelia a kolegovia, ktorí si na jeho životné jubileum spomenuli a navštívili ho doma v Petrovci. V tejto situácii, keď sa kvôli koronavírusu neorganizujú podujatia (PDvK v Kulpíne v tomto roku nebudú a mali byť venované tomuto významnému kulpínskemu rodákovi) širšia verejnosť sa snáď dostatočne neoboznámi so životom a dielom tohto nášho špičkového historika. Preto aj takouto formou mu chceme prejaviť patričnú úctu a poďakovať sa mu za to množstvo informácií, o ktoré sa s nami čitateľmi štedro rozdelil a rovnako tak aj za to čo vykonal pre vojvodinských Slovákov a predovšetkým Kulpínčanov a zagratulovať mu k narodeninám.

  • Kulpin v Nemecku

    Kulpín existuje aj v Nemecku. Je to krásna turistická oblasť na 63 km od Hamburgu. Má 239 obyvateľov a nachádza sa vedľa Ratzeburgského mora, či jazera. Nachádza sa vo Vojvodstve Lauenburg v Schleswig-Holstein. Podľa určitých zdrojov nemecký Kulpin sa prvýkrát v dokumentoch spomína v roku 1228 a to najčastejšie v slovanských zdrojoch. V stredoveku v Kulpine ústrednou stavbou bol kaštieľ a nový, vybudovaný v roku 1919, vlastní rodina Keizer.

  • Keď Československo vyznamenalo Teslu

    Na recepcii 10. júla 1937 v New Yorku Nikola Tesla dostal od československého vyslanca vo Washingtone Vladimíra Hurbana Rád Bieleho leva prvého stupňa. Bolo to najvyššie vyznamenanie, ktoré pôvodne od roku 1922 udeľovali osobám, ktoré sa osobitne vynikajúcim spôsobom zaslúžili o Československo. Ocenenie bolo odovzdané v deň 81. narodenín veľkého srbského vedca pôsobiaceho v USA. Na oslave bol aj juhoslovanský vyslanec Konstantin Fotić (na fotke vľavo), ktorý Teslovi pri tej príležitosti tiež odovzdal podobné vyznamenanie: Rád Bieleho orla prvého stupňa Juhoslovanského kráľovstva.

  • Mgr. Milan Ján Pilip, nový predseda ÚSŽZ

    Novým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa stal Mgr. Milan Ján Pilip. Vláda Slovenskej republiky ho do funkcie schválila dňom 16. júla 2020 na rokovaní jej 30. schôdze v stredu 15. júla 2020. Mgr. Milan Ján Pilip (narodený 5. septembra 1980 v Bardejove) je absolventom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (1999-2004), odbory politológia a filozofia (Mgr.). Venujem sa aj histórii, heraldike, politike, astronómii a ďalším oblastiam. V tohtoročných slovenských parlamentných voľbách kandidoval za stranu SaS (Sloboda a Solidarita). Hlási sa k rusínskej národnosti. Aktívne komunikuje aj v anglickom a poľskom jazyku, v mierne pokročilom stupni ovláda aj chorvátsky a srbský jazyk. Po vymenovaní za predsedu ÚSŽZ na sociálnych sieťach napísal: „Život našich krajanov, príbuzných a priateľov, ktorí žijú v zahraničí, nám nie je ľahostajný. Ďakujem členom vlády SR za dôveru."

  • Andrej Sládkovič a jeho Marína

    Pripomíname si ich v rámci osláv 200. výročia narodenia Andreja Sládkoviča, vo dvoch podobách – súčasnej a historickej. Na súčasnú by sme upriamili pozornosť nazretím do aktivít Banskej Štiavnice, najmä ako „mesta lásky". (Odkazy sa nachádzajú na konci príspevku.) Nateraz len v krátkosti – Banská Štiavnica sa dostala do zoznamu miest ako Verona, či Paríž a podľa iniciátora a spoluzakladateľa Banky lásky Igora Brossmanna je ich cieľom – „spopularizovať Banskú Štiavnicu ako mesto Najdlhšej ľúbostnej básne sveta a dostať ju tak na celosvetovú mapu tých najzaľúbenejších miest". Súčasťou slávnostnej atmosféry je aj vydanie pamätnej mince a eurobankovky s uvedenou témou, predaj ktorých včera štartoval.

  • Mladá vinohradníčka Daniela Plachtinská

    Mladá Kulpínčanka Daniela Plachtinská pracuje pre zahraničnú firmu a keďže jej zamestnanie umožňuje prácu z domu, pred niekoľkými rokmi sa vrátila do Kulpína, kde si so starorodičovského domu urobila útulné bývanie a modernú kanceláriu. Odtiaľ si odbavuje denné pracovné povinnosti, komunikuje so zamestnávateľom, klientmi, absolvuje videokonferencie... No, pred vstupom do pracovných miestností, deň začína v záhrade, vo svojom vinohrade. S domom totiž zdedila aj veľkú záhradu, v ktorej sa od vlani začal rozrastať mladý vinohrad. Pred rokom v záhrade vysadila 450 sadeníc odrody hrozna Morava a 300 sadeníc Panonije a v tomto roku k tým 750 viničným krom pribudlo ďalších 750. Krásny vinohrad sa krásne rozrastá. Až radosť pozrieť naň...

  • Mgr. Jaroslav Javorník PhD. – nový biskup SEAVC v Srbsku

    Slávna Synoda Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku na svojej elektronickej schôdzi 1. júla 2020 zvolila 45 - ročného Jaroslava Javorníka, kulpínskeho zborového farára, za siedmeho biskupa SEAVC v Srbsku. Včera, po zverejnení výsledkov hlasovania, Jaroslav Javorník vyjadril srdečnú vďaku všetkým synodálom za preukázanú mu dôveru k tejto službe so slovami žalmu 115,1:" Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!" Čestný biskup Mgr. Samuel Vrbovský zablahoželal novozvolenému najvyššiemu hodnostárovi SEAVC v Srbsku a v novej službe mu poprial hojnosť Božieho požehnania. Inštalácia nového biskupa by mala byť v sobotu 31. októbra 2020 v Pamiatku reformácie. Vtedy Jaroslav Javorník oficiálne prevezme vedenie našej cirkvi od doterajšieho biskupa Samuela Vrbovského, ktorý túto funkciu zastával 18 rokov. Zároveň bude aj ďalej, popri funkcii biskupa ,zastávať aj funkciu zborového farára v Kulpíne, o čom sa kulpínsky cirkevný zbor jednoznačne vyjadril na celozborovom konvente. Pán Boh nech požehnáva kroky nového biskupa pri práci na vinici Pánovej ako dobrému pastierovi na čele SEAVC v Srbsku.

  • Spomienkové oslavy na Branči a Bradle

    Každoročne sa, počas dlhých rokov, na zrúcaninách hradu Branč (leží na rovnomennom kopci Myjavskej pahorkatiny) na Slovensku dňa 5. júla na Spomienkových službách Božích stretávajú evanjelici zo širokého okolia. Na tomto hrade postavenom medzi rokmi 1251 - 1297 si pripomínajú významné historické udalosti. Veriaci prichádzajú pravidelne, bez ohľadu na to, či je to deň sviatočný alebo všedný a bez ohľadu na počasie. Prichádzajú všetky generácie, niektorí si pomôžu aj paličkou, aby vystúpili do kopca vo výške 480 m n.m., ktorý sa každoročne zdá akoby trocha vyšší a strmší. V tomto roku tu boli pravdaže aj obavy z nebezpečného vírusu, ktorý zachvátil všetky národy. Sme teda vďační Pánu Bohu, že napriek všetkému, i keď s určitými obmedzeniami, nám doprial zúčastniť sa týchto Bohoslužieb.

  • Turnaj v plážovom volejbale v Petrovci

    V sobotu 11. júla 2020 od skorého rána do večera prebiehal turnaj v plážovom volejbale, tzv. „Beach volejbal" (v každom tíme hrajú dvaja hráči), ktorý organizoval volejbalový klub Mladosť z Báčskeho Petrovca. Zúčastnilo sa na ňom 11 tímov, všetky z klubov z Báčskopterovskej obce a okolia. Na základe úspešnosti a veľkej koncentrácie kvalitných hráčov, najpočetnejšími boli hráči VK Kulpína a VK Mladosti, z ktorých každý klub bol zastúpený s 9 hráčmi. Hralo sa v pekelnej horúčave, no všetci hráči prejavili veľký bojový duch a podali peknú kvalitu volejbalu. Organizátori všetko veľmi pekne zorganizovali a po celý čas mali hráči studené občerstvenie, sendviče ... a dokonca aj zmrzlinu, čo tiež treba oceniť. Rozhodcovia J. Očenáš a A. Pantić kvalitne viedli zápasy, takže nedošlo k žiadnej spornej situácii.

  • Najlepší žiaci petrovskej obce v šk. roku 2019/20

    V piatok 10. júla 2020 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa konalo slávnostné odovzdanie odmien najlepším žiakom a nositeľom Vukovho diplomu na základných školách a gymnáziu z územia Obce Báčsky Petrovec. Dvadsaťpäť žiakov najúspešnejšie ukončilo tento školský rok a piati žiaci si vyslúžili titul žiaka generácie.

  • 275 rokov súčasného Kulpína

    Návrh členov združenia Klubu Kulpínčanov, aby sa 10. júl, deň keď bol v roku 1745 založený terajší Kulpín, vyhlásil za Deň Kulpína, bol schválený na schôdzi Rady Miestneho spoločenstva v roku 2009, čo znamená, že Kulpín odvtedy oficiálne získal deň svojej osady. Odvtedy sa v rámci osláv každoročne venovala pozornosť aj významným osobnostiam z dejín Kulpína. Keďže je v tomto roku 150 rokov od narodenia Štefana Kvasu (13. 08. 1870 Aszód, Maďarsko – 7. 03. 1929 Vojlovica), lalitského a kulpínskeho učiteľa, autora čítaniek a početných hospodárskych a historicko-publicistických článkov, chceme upriamiť pozornosť na jeho záznamy o dejinách Kulpína, v ktorých píše, že sa prví Slováci do tejto dediny prisťahovali pred 277 rokmi, čiže v roku 1743. Štefan Kvas pôsobil ako učiteľ v kulpínskej cirkvi v období 1890-1925.

  • Revolúcia?

    Kto teba obuškom ty jeho revolúciou! – veľký transparent s takýmto textom niesli v stredu 8. júla na začiatku dlhej kolóny protestujúci v Novom Sade, ktorých bolo niekoľko tisíc. Zvolávali: „Dolu Vučić!" „Vučić zlodej!" „Revolúcia!", ale zvolávali aj meno novosadského primátora: „Vučević, kde si!" Demonštranti, nespokojní s opatreniami, rozhodnutiami a samovládou prezidenta Aleksandra Vučića sa zhromaždili aj v Niši a Kragujevci a najviac ich bolo v Belehrade, kde ešte 7. júla boli veľké nepokoje, na ktorých sa údajne zhromaždilo zo 50 tisíc demonštrantov, bolo zo 60 zranených a zapálených bolo niekoľko kontajnerov a policajných vozidiel. Aj v druhý deň boli na uliciach hlavného mesta obrnené vozidlá a veľké množstvo polície. Tenzie bolo cítiť na všetkých miestach, kde sa protestujúci zhromaždili. Situácia bola maximálne napätá. Ľud sa dožadoval vrátiť národu štát, ktorý si uzurpoval prezident, a ktorý konštantne vo všetkých sférach natíska vlastnú vôľu.

  • Dolnozemské zlaté pero – výsledky súťaže

    Spolok Slovákov z Bulharska počas núdzového stavu a ohraničeného pohybu nezaháľal. V apríli vyhlásil I. ročník literárnej súťaže „Dolnozemské zlaté pero", ktorý prebiehal elektronickou formou a výstupom je zborník v elektronickej podobe, v ktorom je zverejnených 14 literárnych prác 12 autorov. „Som veľmi rada, že vám môžeme predstaviť výsledky prvého ročníka literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero, ktorú organizuje Spolok Slovákov z Bulharska." Píše na úvodných stranách zborníka Ing. Katarína Koňariková, PhD., predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska. „Prvý tón odznel. Prvý ročník literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero v mene poroty uzatvárame oznámením mien laureátov vo všetkých kategóriách. Predtým však treba vysloviť vďaku dospelým autorom, stredoškolákom, ale najmä žiakom základných škôl zo Srbska, bez ktorých by bol tento ročník nesmierne chudobný." Týmito slovami sa účastníkom a učiteľom poďakoval predseda oceňovacej poroty Miroslav Demák.

  • Voľby prešli, aktuálne sú konštituovania parlamentov

    Miroslav Čeman, nositeľ kandidačnej listiny Jednotné Srbsko, odovzdal dnes predsedovi obecného parlamentu v Báčskom Petrovci Jánovi Šuľanovi oznámenie o vytvorení parlamentnej väčšiny so žiadosťou o zvolanie ustanovujúceho zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec na 14. júla 2020. Žiadosť je overená podpismi 14 poslancov, ktorí dosiahli dohodu o vytvorení parlamentnej väčšiny. Petrovský parlament má 25 poslaneckých kresiel a v ňom Srbskej pokrokovej strane (SNS) bude patriť 11 miest, čím sa z pozície vládnucej väčšiny dostáva do opozičnej menšiny. Bude to iste jedna z mála obcí, ktorú nebude viesť SNS. A bude to aj skúška pre štátne vedenie o tom, či aspoň štipka demokratickosti v Srbsku zostala, alebo je tu už hlboko zakorenená autokracia. Či Báčskopetrovská obec bude za demokratickosť zmýšľania a práva na vlastný názor v nasledujúcom štvorročnom období trestaná?

  • Nedeľa 5. júla

    V nedeľu 5. júla sme si pripomenuli a oslávili viaceré udalosti : Cyrila a Metoda, sviatok slovanského písomníctva a kultúry, zároveň štátny sviatok Slovenskej republiky, tiež sviatok zahraničných Slovákov a Slováci v Maďarsku oslávili ešte aj svoj deň. V Petrovci v rámci predpoludňajších služieb Božích si Cirkevný zbor SEAVC v čele s Jánom Vidom a MOMS Petrovec pripomenuli po 21.-krát Deň Cyrila a Metoda. Selenča oslávila 262. narodeniny – program sa začal výstavou v etno priestore selenčského Domu kultúry a pokračoval kultúrno-umeleckým programom na nádvorí základnej školy a v Dome kultúry. V túto 4. nedeľu po Svätej Trojici hložiansky cirkevný zbor vedený Jaroslavom Kopčokom usporiadal slávnosť konfirmácie a jánošícky CZ, ktorý vedie Sladjan Daniel Srdić večerné služby Božie venoval exámenu, tradičným modlitbám za koniec školského roka a prázdniny...

  • Nový životný míľnik Jána Varša

    Po 5-ročnom období Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) opúšťa jeho doterajší predseda Ján Varšo. Na základe vlastnej žiadosti ho vláda Slovenskej republiky na rokovaní v stredu 1. júla 2020 odvolala z postu. Ján Varšo, ktorý stál na čele úradu od 1. októbra 2015, požiadal o uvoľnenie z funkcie a do vymenovania nového predsedu ÚSŽZ dočasne bude riadiť jeho podpredseda Peter Prochácka. JUDr. Ján Varšo CSc. pred nastúpením do ÚSŽZ bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Srbsku. Pred príchodom do Belehradu Ján Varšo pôsobil v diplomatickej službe v Bruseli, New Yorku a Nikózii. Narodil sa 19. 5. 1951 a právo na dôchodok dávnejšie získal.

  • Ženský spolok Kovačica

    Kovačický ženský spolok v tomto roku oslavuje svoju storočnicu. Ústredný program usporiadajú v sobotu 4. júla a pri tej príležitosti v Galérii insitného umenia nainštalovali výstavu Kovačické šikovnice – sto rokov pôsobenia ženského spolku vyjadrené ručnými prácami. Na nej prezentujú tiež svoju činnosť, dokumenty ako aj dosiahnuté úspechy. Program venovaný storočnici ženskej organizovanej činnosti bude na nádvorí galérie so začiatkom o 18,00 hodine. Následne v Galérii Babka návštevníci si budú môcť pozrieť aj ďalšiu výstavu venovanú stým narodeninám kovačického ženského spolku. Omaľované váľky tam vystavuje Vieroslava Svetlíková. V ústrety významnému jubilea členky ženského spolku tiež omaľovali so slovenskou vzorkou aj svoje miestnosti.

  • Z Kalifornie do Petrovca

    Pred piatimi rokmi, rovno v takomto júlovom horúcom dni, som zažila príjemné, zvláštne stretnutie. Rok pred udalosťou ma prostredníctvom internetu našiel a oslovil Larry Blochl z Kalifornie, zo Spojených štátov, s prosbou pomôcť mu nájsť pre rodinné stretnutie vhodné týždenné ubytovanie v Báčskom Petrovci. V listoch mi písal, že je narodený v 1943 v Hlohovci na Slovensku. Jeho rodina emigrovala zo Slovenska do zámoria v roku 1950, keď mal 7 rokov. Napriek tomu a napriek 65-ročnej odlúčenosti od rodiska, vedel sa dorozumieť po slovensky.

  • Kibic fenster

    Známe vojvodinské kibic fenstre sú vlastne okná vysunuté smerom von, vyčnievajúce z vonkajšej fasády domu. Boli to okná s rozšíreným výhľadom, okná do širšieho okolia, akýsi predchodcovia dnešných spoločenských sietí. Tak boli urobené s úmyslom zabezpečiť cez ne širší výhľad ako cez bežné okno. Slovko „kibic" je nemeckého pôvodu – vzniklo zo slova „kiebitz" (vyslovuje sa kibic), čo v preklade znamená „pohľadom sledovať alebo vykúkať", a zo slova „fenster", čo znamená okno. Bohatšie domy z 18. a 19. storočia mali takmer spravidla vysunuté kibic okná, ktoré svojím spôsobom boli aj majetkovým symbolom majiteľa. V Srbsku vznikli najprv vo Vojvodine, rozšírené boli predovšetkým v mestách, kde bolo aj nemecké obyvateľstvo a potom sa rozšírili do ostatného Srbska, najmä do starej časti Belehradu.

  • Covid-19 a voľby v Srbsku

    Podľa oficiálnych štatistických údajov za posledné štyri dni v Srbsku pribudlo 999 prípadov nákazy koronavírusom, neoficiálne je ich oveľa viac. Zajtra sa majú zopakovať parlamentné voľby na 234 volebných miestach a po voľbách iste všetko bude inak. Iná bude aj oficiálna štatistika a aj viac ohraničení. Lebo, zdá sa, už teraz puká vo švíkoch. V Novom Pazari je situácia s Covid-19 kritická. Dnes toto mesto navštívila premiérka Anna Brnabićová a minister zdravotníctva Zlatibor Lončar, ktorým tam skupina zdravotníckych pracovníkov otočila chrbát a ďalšia skupina ich hlasno vypískala. Bolo tam veľa kriku a hluku. A v Belehrade národná poslankyňa Marinika Tepić a právnik Vladimir Todorić „...v mene všetkých obetí koronavírusu, infikovaných a zosnulých, ktorých už nemá kto vypočuť, v mene všetkých, ktorí boli podvedení falošným Krízovým štábom..." podali trestné obvinenia proti Brnabićovej, Lončarovi, Zoranovi Gojkovićovi, Kisićovej, Konovi a Nestorovićovi, pre ktorých žiadajú viacročné tresty odňatia slobody za ohrozenie ľudského života a zdravia.

  • "Na brehu pri Dunaji..."

    „Táto fotka má súvis aj s ekológiou a ochranou životného prostredia ako aj so samotným životom každého z nás. Dovolím si aj niečo viac napísať, čiže porovnať jej obsah s dneskajškom- opak tomu čo si želáme, čistá irónia... Kruhovitý tvar priťahuje oči, lebo tam nepatrí. Pneumatika nielen, že uviazla v blate, ako aj naša spoločnosť, ale jej tvar mi pripomína aj niečo iné... Pripomína všetko čo sa opakuje do kola a čo uviazlo". Takto opisuje svoju čierno-bielu fotografiu náš známy fotograf Igor Bovdiš z Báčskeho Petrovca, ktorý, tak ako aj mnohí ďalší mladí, odišiel z rodiska hore prúdom, za Dunajom...

  • Deň zahraničných Slovákov

    V nedeľu 5. júla 2020 v kontexte Štátneho sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda si nielen na Slovensku, ale v celom slovenskom zahraničí pripomíname pamätný Deň zahraničných Slovákov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov či v ich niekdajšej domovine, si v tomto roku uctí Deň zahraničných Slovákov slávnostnou pripomienkou, ktorá sa uskutoční v nedeľu 5. júla 2020 v Bratislave, na tradičnom mieste pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v petržalskom Sade Janka Kráľa. Účastníkom slávnosti sa prihovorí Jána Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ako aj ďalší hostia. V kultúrnom programe sa predstavia Katarína Mosnáková Bagľašová, Ivan Slávik (obaja spev) a Ondrej Druga (akordeón).

  • Starodávne svadobné zvyky

    „Keby rôčke stáli,
    krása by trvala,
    veru by som sa ja
    nikdy nevydala.
    Ale rôčke tajdú,
    krása sa mi mení,
    veď sa každô dievča
    len vydávať strojí."

  • Zápis do stredných škôl

    Prvé kolo zápisu do stredných škôl bolo kvôli koronavírusu posunuté na júl a prvá zápisná lehota bude 8. a 9. júla a druhé kolo 11. júla. V nasledujúcom školskom roku na gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici je otvorených 90 miest: dve srbské triedy (všeobecný a informatický smer) a jedna slovenská (všeobecný smer): http://www.upis.mpn.gov.rs/Cir/Srednje-skole-pretraga/030140320000000000. Po slovensky je otvorené tiež oddelenie pre 30 žiakov na Medicínskej škole 7. apríla v Novom Sade, smer zdravotná sestrička – technik. Keď ide o petrovské gymnázium, na oficiálnej webovej stránke Ministerstva školstva sa uvádza, že je tejto našej renomovanej škole taktiež schválený počet 90 žiakov: 30 žiakov do slovenskej triedy všeobecného gymnázia, 30 do srbskej a po 15 pre kuchára a cukrára v slovenskom vyučovacom jazyku: http://www.upis.mpn.gov.rs/Cir/Srednje-skole-pretraga/060250000000000000.

  • 250 rokov pazovského cirkevného zboru

    Pazovská evanjelická cirkev, čiže pazovský cirkevný zbor je najstaršia slovenská organizácia na území dnešného Srbska. Svoju prvú bohoslužobnú aktivitu s farárom Samuelom Spannagelom mala 25. júna (v deň vyhlásenia augsburského vyznania) v roku 1770, a to pod nebeskou klenbou. Dnes si v Starej Pazove túto významnú udalosť – 250 rokov od prvých služieb Božích pripomenuli slávnostnými predpoludňajšími bohoslužbami, pred ktorými najprv otvorili dokumentárnu výstavu nainštalovanú na starej fare. O výstave sa zmienil staropazovský evanjelický farár Igor Feldy a Katarína Verešová, archivárka v Ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku, ktorý sa nachádza práve na staropazovskej fare.

  • Euromince s kovačickou insitou

    Národná banka Slovenska (NBS) a Mincovňa Kremnica vo svojom emisnom pláne na rok 2020 majú stanovené v júni realizovať razenie ročníkového súboru slovenských euromincí: Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska – Kovačica. Mince pripomínajúce maľované príbehy maliarov z kovačickej insitnej školy majú byť lesklé, špeciálne neobiehajúce, razené v náklade 7000 ks, z čoho 6000 ks pre vnútorné potreby Národnej banky Slovenska. Prislúchajúce žetóny a krabičky pre žetón – numiteky dizajnoval aradáčsky rodák Edvin Zvara. Prezentácia mincí by sa mala usporiadať v októbri v Galérii Babka Kovačica za prítomnosti guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra.

  • PIC v Báčskom Petrovci – decénium pôsobenia

    Podnikateľské a inovačné centrum (PIC) resp. podnikateľský inkubátor v Báčskom Petrovci desať rokov úspešne pôsobí v oblasti podpory startupu. Otvorené bolo koncom roka 2009 vďaka spolupráci medzi Báčskopetrovskou obcou a Regionálnou rozvojovou agentúrou z Prievidze ako aj Združením pre rozvoj regiónu Horná Nitra zo Slovenska. Projekt bol podporený prostriedkami Vlády Slovenskej republiky v rámci programu SLOVAK AID s cieľom rozvoja nových podnikov, urýchlenia ekonomického rozvoja obce, zvýšenia zamestnanosti a samým tým aj skvalitnenia životných podmienok všetkých jej občanov.

  • Boli voľby...

    Včera sa Srbsko zapísalo do dejín ako jediná krajina v Európe, ktorá vskutku nemá opozíciu v parlamente. Z celkového počtu voličov, ktorí pristúpili k hlasovacím urnám a ktorých bolo 3 milióny 300 tisíc, za listinu Aleksandra Vučića hlasovalo vyše dva milióny občanov. Prezident Vučić tým získal veľkú moc a bude môcť absolutisticky vládnuť s pomocou strán, ktoré on riadi a vytvára. No, ale, hovorí sa, že každý štát má prezidenta akého si zaslúži. Asi sme si to aj zaslúžili. Treba pokorne ohnúť hlavu a uvedomiť si, že tu morálne hodnoty padajú do vody, že je už takmer všetko o peniazoch, že žijeme v krajine, kde sa vôľa ľudu údajne môže kúpiť za facku, za dvetisícku. Padli sme teda nízko. Padli, no nie všetci padli na kolená. Občania Báčskopetrovskej obce včerajšími voľbami potvrdili, že do tohto už ošúchaného klišé ich nemožno zaradiť.

  • Vítanie prázdnin s knihou

    V stredu večer 17. júna 2020 vo vynovených priestoroch bývalého kníhkupectva petrovskej tlačiarne, v ústrety prázdnin, usporiadali večierok Vítanie prázdnin s knihou, na ktorom predstavili až štyri nové knižné tituly Zoroslava Jesenského. Prítomných privítala úradujúca riaditeľka NVU Hlas Ľudu Anna Huďanová a besedu moderoval riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Úvodom večierka spisovateľov syn Viliam prečítal obľúbenú báseň Žaba, z knihy Pán v oranžovom kabáte, ktorú spisovateľ venoval svojmu otcovi, Samuelovi Spevákovi, profesorovi biológie a bývalému riaditeľovi gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

  • Makové pirohy

    Od dávnych čias boli medzi dolnozemskými Slovákmi makové jedlá zvlášť obľúbené. V máji, alebo neskôr (v závislosti od toho, či sa mak sial v jeseň alebo na jar) krásne zakvitli početné makové polia. V lete sa mak ručne zlamoval a keď sa do rúk dostala krásna makovica, neraz si na jej obsahu priamo v poli pochutnali domáci a nájomníci. Makovica sa rozrezala a drobné sivo-modrasté zrniečka sa vysypali do dlane a s pôžitkom sa pochrúmali. No, omnoho viac chutil zomletý mak zmiešaný s cukrom. Keď sa už nalámané makovice domov pozvážali, keď sa z nich mak ručne povytriasal, keď sa „pozmýval", potom na slnku osušil a v sobotu ručne na špeciálnom makovom mlynčeku zomlel, vtedy už tí menší netrpezlivo okolo poskakovali. A keď sa na stôl položili makové pirohy – to bol dôvod na opravdivú radosť, predovšetkým detí, ktoré sladkú makovo-lekvárovú maškrtu priam zbožňovali. Taká sobota sa vďaka tomu jedlu stala aj svojráznou rodinnou radosťou. Makové pirohové hody rozradostili veru aj tých starších.

  • Rekonštrukcia kulpínskeho kostola

    Táto fáza rekonštrukcie kostola čakala určite aspoň 70 rokov. To čo bolo urobené pred 140 rokmi vydržalo prvých 70 rokov a potom zub času začal nahrýzať. Vysvetľuje Jaroslav Javorník, farár kulpínsky ozrejmujúc, že sa do náročných rekonštrukčných prác mohli dať aj vďaka ochoty a jednote cirkevného zboru. Aj na dnešnej akcii sa zišlo 33 cirkevníkov a robota sa krásne darila. Za pár hodín kostol bol úplne vyprataný. Do septembra v chráme plánujú vymeniť podlahu a na budúci rok by malo byť vymenených všetkých troje vonkajších dverí, ktoré sú pôvodné a majú 140 rokov. Vynovené budú aj staré lavice, ktoré aj po toľkých rokoch dobre odolávajú zubu času a nevyžadujú si výmenu. Ak sa dodrží stanovená dynamika prác, konfirmácia, ktorá by mala byť 13. septembra, bude už vo vynovenom kostole. Namiesto vydraných kachličiek a tehál, podlaha bude mramorová a do chrámu vrátené vynovené lavice.

  • Murál významných Sloveniek

    Projekt pod názvom „Vojvodina – miesto významných Sloveniek" v roku 2013 realizovala Akadémia podnikania žien z Báčskeho Petrovca pôsobiaca v rámci Podnikateľského inovačného centra (PIC). Toto stredisko si dnes pripomenulo 10. výročie pôsobenia a pri tej príležitosti bola predstavená zvláštna, krásna druhá časť tohto projektu. Pätnásť významných dolnozemských Sloveniek, na ktoré projektom upriamili pozornosť, dnes si našli miesta aj na muráli na nádvorí PIC. Významné Slovenky sú z viacerých našich slovenských dedín a okrem nich, na muráli sú zobrazené aj významné objekty v Báčskom Petrovci. Na slávnosti sa prihovorili doterajší riaditelia PIC Radomir Zotović a Jana Zabunov, autorky murálu Tijana Petrović a Tamara Jeremić a v mene Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku zástupca veľvyslanca Igor Vencel.

  • Otvorený list členov redakcie Hlasu ľudu úradujúcemu zodpovednému redaktorovi novín a členom NRSNM

    Podpísaní členovia redakcie novín Hlas ľudu protestujú proti redakčnej politike, ktorá sa v tomto týždenníku uplatňuje odvtedy, čo na miesto úradujúceho zodpovedného redaktora prišiel Miroslav Benka. Hatenie slobody prejavu a kritického stanoviska novinárov a tendenčné propagovanie exponentov jednej politickej strany, aké v poslednom období vidno v týchto novinách, predstavuje otvorené zneuctievanie novinárskej etiky a vážne kompromituje redakciu a meno jediného slovenského vojvodinského týždenníka. Okrem toho, že degraduje podstatu novinárskej profesie, takáto prax má za následok aj nespokojnosť a negatívne reakcie čoraz väčšieho počtu čitateľov.

  • Vzácna česká kniha pribudla do Archívu Vojvodiny

    V piatok 12. júna 2020 v amfiteátri na nádvorí Archívu Vojvodiny v Novom Sade usporiadali tematickú konferenciu Význam darovania a uchovávania archívneho materiálu ako kultúrneho bohatstva, na ktorej vyzvali majiteľov starých hodnotných kníh, fotografií a iných materiálov, aby ich venovali Archívu Vojvodiny, kde sa na zodpovedajúci spôsob postarajú o tie svedectvá doby a zachovajú ich aj pre budúce generácie. Dr. Juraj Súdi, hudobný pedagóg, umelecký vedúci Komorného zboru Zvony zo Selenče a evanjelický kantor pohotovo reagoval na výzvu a dnes odovzdal riaditeľovi Archívu Vojvodiny Dr. Nebojšovi Kuzmanovićovi vzácnu, takmer 300 ročnú knihu, druhý diel kázní Fabiána Veselého, člena jezuitského rádu, vydaných pod názvom Conciones in praecipua totius anni festa et nonnulli in speciales solemnitates panegyrici, Kázání na svátky přes celý rok, jakož i chvalořeči na některé obzvláštní slavnosti svatých Božích (Praha 1725). Kázne boli napísané česky a názvy kázní po latinsky.

  • V Petrovci pred 200 rokmi

    Rok 1820 – výber z kroniky Jána Stehlu

    V tomto roku mala cirkev postaviť novú školskú budovu, priestrannejšiu, čiže pre potreby obidvoch tried a tiež ako byt pre rechtora, väčší, pohodlnejší než bol ten starý, a už aj hodne poškodený, a bol totiž ešte aj nesprávne postavený, lebo aj jeho príčinou sa už druhýkrát stalo, že v mesiaci februári sa znovu zbadal veľký defekt v zadnej časti kostolnej strechy a že hrozí nebezpečná trhlina, čiže bezodkladne bolo treba začať s opravou strechy. Pri hlbšom pozorovaní a kontrole kostolnej strechy sa zistilo ďalej, že bola drevená a temer všetko drevo už bolo chybné, nakazené, aj preto, že cez strechu prenikala vlhkosť, dažde, a preto sa už nedalo uvažovať o nejakej čiastočnej reparácii, iba to, že celú strechu bolo treba nanovo pokryť.

  • Maturanti petrovského gymnázia

    Slávnostné udeľovanie diplomov maturantom generácie 2019/2020 prebiehalo 12.júna 2020 v slávnostnej sieni gymnázia. Ide o 54 maturantov všeobecného gymnázia a 15 maturantov kuchárskeho odboru – ide o prvú generáciu maturantov tohto odboru. Na úvod odzneli príležitostné slová riaditeľky Jarmily Vrbovskej, ktorá sa maturantom poďakovala za vzorný prospech na maturitných skúškach – s priemernou známkou 4,50, a popriala plnohodnotné a súce budúce životné kapitoly a šírenie dobrého mena našej školy. Riaditeľka následne zverejnila i meno žiačky generácie. Tento titul si vyslúžila maturantka Maja Opavská, ktorá okrem vynikajúceho prospechu a vzorného správania počas školenia, dosiahla najvyššie úspechy na poli slovenského jazyka a na kultúrno-umeleckom poli.

  • Bratstvo a jednota

    V Galérii mesta Bratislavy GMB včera bola vernisáž výstavy Bratstvo a jednota Olji Triaška Stefanovićovej. Kurátorka Bohunka Koklesová o výstave uvádza: „Výstava Olji Triaška Stefanović sa obracia k problematickej histórii bývalej Juhoslávie, obracia sa ku krajine jej pôvodu. V projekte autorka kombinuje rodinnú anamnézu 80. a 90. rokov 20. storočia na pozadí rozpadajúcej sa multietnickej Juhoslávie. Výstava je tak príkladom toho ako sa tzv. „veľké dejiny" premietli do „malých dejín". Aký dopad mali politické rozhodnutia na životy konkrétnych ľudí. Autorka pre expozíciu realizovala fotografie, ktorými dokumentovala pozostatky kultu juhoslovanského prezidenta Josipa Broza Tita, pozostatky oficiálnych stavieb titovského režimu. Súčasťou expozície sú aj fotografie mnohých pamätníkov, ktoré sa budovali v druhej polovici 20.storočia ako pripomenutie vojnových a etnických konfliktov v čase druhej svetovej vojny. Ich protiváhou sa na výstave stávajú fotografie, ktoré dokumentujú pozostatky občianskej vojny 90.rokov."

  • Špánky naše domáce

    „Špánky"? Málokto pozná tento termín, je lokálny a bežne sa používa v Petrovci a okolí. O tomto ovocnom druhu sa tiež pomerne málo vie. Ide vskutku o višňu, Španielsku neskorú, Prunus cerasus. Je to niečo pomedzi višne a čerešne. Od višieň plod je väčší, tmavší a sladší. Farbu má bordovú, podobnú niektorým druhom čerešieň, no plod je kyslejší a mäkší. Toto zvláštne kôstkové ovocie sa v našich dolnozemských slovenských rodinách od dávna používalo na prípravu kompótov (dunst, dunct), lekvárov, domácich ovocných štiav a chutných koláčov. Tiež aj pálenky a likéru. Novšie špeciality sú aj špánková bakláva, Švarcvald torta, špánkové mafíny... Perfektne chutí ich sladká kyslosť.

  • Online kurzy slovenčiny pre deti cudzincov a krajanov

    Na Slovensku chýbajú študijné materiály pre deti cudzincov. Jazyková škola iCan school z Bratislavy sa snaží zaplniť tú medzeru a ponúka letné online kurzy slovenčiny pre deti cudzincov a krajanov. Pracovať sa bude aj počas letných prázdnin a tiež od nového školského roku. Táto súkromná jazyková škola je koordinačnou organizáciou v medzinárodnom projekte Erasmus+ SLOVENČINA PRE DETI CUDZINCOV - pomôcka pre pedagógov a rodičov pri inklúzii detí cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu v Slovenskej republike. Implementácia projektu sa začala vlani a ukončená bude v roku 2022 . Partnerskými organizáciami v projekte sú Štátny pedagogický ústav a vzdelávacie centrá Slovákov v zahraničí, ako aj niekoľko základných škôl v Bratislave.

  • Protest v Kysáči a Hlas ľudu

    Únia syndikátov osvetových pracovníkov Vojvodiny (ÚSOPV) vo štvrtok 11. júna o 12. hodine usporiada v Novom Sade, pred Výkonnou radou – budovou Banoviny, protestné zhromaždenie, ktorým vyjadria nesúhlas s vymenovaním úradujúcej riaditeľky v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. V rozhodnutí, ktoré podpísal predseda ÚSOPV Zvonimir Jović, sa pozývajú členovia, aby sa na proteste zúčastnili a na ten spôsob podporili boj o dôstojnosť osvetových pracovníkov, ktorý sa začal v Kysáči. Čo sa to v Kysáči udialo a čo rozvírilo hladinu, o tom náš jediný slovenský týždenník v Srbsku Hlas ľudu obšírne informuje na prvých stranách. A práve aj to informovanie ešte viac pobúrilo už rozvlnenú hladinu. Prinášame fotografie prvých niekoľkých novinových strán najnovšieho Hlas ľudu, kde si možno prečítať jednu stranu mince problému a tá druhá strana je zhrnutá v pdf dokumente pod fotografiami. Tam sú na 18 stranách chronologicky vyskladané reagovania niektorých opozičných médií, texty z facebooku a listy, ktoré sme dostali poštou.

  • In memoriam: Aleksander Saša Zavaroš

    Mal rád ľudí a mal rád šport. Mal 21 rokov a mal rád život. Odrazu, nitka života sa pretrhla, voda si ho vzala. Pohojdať ho na svojich vlnách. Na nebi zhasla jedna žiarivá hviezda. Slza v oku každého, kto poznal Saleho. Bol tu a zrazu ho nieto. Spomienku však nik nevezme. V nej zostáva, taký, akého sme poznali: vždy s dobráckym úsmevom na tvári. Obľúbený v škole, medzi kamarátmi, športovcami, v pracovnom kolektíve, v dedine. Plný života, optimizmu, s veľkými plánmi do budúca. Čistého pohľadu a zdatnej postavy, veď desať rokov sa aktívne zaoberal športom. Bože milý, daj sily rodičom, dvom bratom, celej rodine, kamarátom...

  • Nedeľa Svätej Trojice

    Dnes svätíme Nedeľu Svätej Trojice. Svätá Trojica – tajomstvo a zároveň láska. Tajomstvo Svätej Trojice je ústredné tajomstvo viery a kresťanského života. Nesnažme sa pochopiť to tajomstvo. Veď, ono je tajomstvom a teda ľudskému rozumu nepochopiteľné. Treba jednoducho veriť, keďže je to tajomstvo, ktorého podstatou je láska. A láska je dobrotivá, nezmýšľa zle... (1 Kor-13). Kto verí v lásku, verí možno podvedome aj v Boha. Lebo Boh je láska. Jeho Syn prikazuje ...aby ste sa milovali navzájom (Jn 17). Zrejme, Boh od človeka lásku vyžaduje. Iste aj preto, lebo bez čistej spoločenskej, partnerskej, rodinnej, bratskej, susedskej... lásky niet prosperity, niet budúcnosti. Ak dovolíme neláske, s ktorou ruka v ruke ide aj nenávisť, aby vládli svetom – budúcnosti nieto, ľudstvo je odsúdené na zánik.

  • Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku

    V Galérii 73 v Belehrade 4. júna slávnostne otvorili výstavu „Savremena likovna umetnost Slovaka u Srbiji" (Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku). Výstava predstavuje diela 25 súčasných slovenských umelcov – maliarov, grafikov a sochárov. Na vernisáži sa prihovorila riaditeľka galérie Mirela Pudar, autor konceptu Vladimír Valentík a predstaviteľ Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Michal Hrušík, tretí tajomník. Vo svojich prejavoch vyjadrili potešenie z toho, že sa kultúrna spolupráca Srbov a Slovákov po epidémii začala rozvíjať a napredovať. Výstava potrvá do 9. júna. Uvádza na svojej facebookovej stránke Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku.

  • 111 rokov básne Santa Maria della Salute

    Básňou Santa Maria della Salute sa Laza Kostić hlboko bolestne spovedá zo svojej beznádejnej lásky k Lenke Dunđerskej. Jelena-Lenka Dunđerská bola dcérou najmajetnejšieho vojvodinského Srba Lazara-Lazu Dunđerského. Ten mal päť detí a najstarší syn Đorđe-Đoka býval v Kulpíne. Lenka často prichádzala k bratovi do Kulpína na návštevu, kam neraz zavítal aj známy novosadský advokát a básnik Laza Kostić. Ona mala 21 a on 50 rokov. Vekový rozdiel bol príliš veľký, no láska niekedy také prekážky neuznávala. Vzplanula u oboch. V zrelom veku sa významný a uznávaný vojvodinský intelektuál, člen Učenej spoločnosti Srbska, jeden z najvzdelanejších Srbov 19. storočia, doktor práva, predseda súdu, publicista, prekladateľ a básnik... zamiloval beznádejne do beznádeje. Jeho beznádej, Lenka, mladučká, krásna, vzdelaná a bohatá, tiež nezostala ľahostajná. Štyri roky obaja zápasili so svojimi citmi. Rozum kázal jedno a srdce žiadalo druhé. Pobili sa dve sily, nakoniec zvíťazil rozum. Laza odišiel. Lenka rozchod nemohla zniesť. Krátko po jeho odchode navždy utíchlo jej mladé srdce.

  • Uhorské názvy našich miest?

    Zajtra si pripomenieme storočnicu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Po prvej svetovej vojne a po rozpade Uhorska uvedenou zmluvou sa riešili hranice Maďarska s nástupníckymi štátmi: Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Podpísaná bola 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Pôvodné územie uhorského štátu sa tým zmenšilo o 72 percent a o dve tretiny sa znížil počet pôvodného obyvateľstva – v Maďarsku zostalo 7 miliónov z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska. I preto Maďarsko tvrdilo, že mierová zmluva "najkrutejšie" naložila práve s Maďarmi. Trianonská zmluva bola vskutku len deklaratórna, keďže hranice rok predtým stanovila už Najvyššia rada spojencov vo svojom uznesení z 12. júna 1919. Aj Vojvodina vtedy bola odštiepená od Uhorska a do nového štátneho zväzku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov priniesla veľké „veno" – územie Banátu, Báčky i Baranje. V novom štáte sa všetko menilo, no niekdajšie názvy dedín a miest sa dodnes zachovali, predovšetkým na severe Vojvodiny, kde žije väčšinové maďarské obyvateľstvo, napríklad Szabadka – Subotica. No včera sa tabule s maďarskými názvami objavili aj vedľa príjazdných ciest do osád Kovačickej obce.

  • Spolok Slovákov z Juhoslávie

    Pred 75 rokmi v Bratislave založili Spolok Slovákov z Juhoslávie, ktorý si aj po zániku Juhoslávie v názve ponechal pomenovanie bývalej krajiny, z ktorej sa v roku 1945 začal proces presídľovania Slovákov z Dolnej zeme späť do krajiny predkov. Spolok Slovákov z Juhoslávie dodnes pôsobí pod týmto názvom a vedie ho náš známy historik PhDr. Samuel Jovankovič. Spolok vydáva Ročenku a v čísle 5 na úvod tejto vzácnej publikácie predseda S. Jovankovič v prvých vetách uvádza: „Všeobecne je známe , že slovenský národ je národom migračným. Je málo národov Európy, ktoré tak často a húfne zanechávali svoje prastaré obydlia a opúšťali svoje etnické územie." V pokračovaní píše o migráciách v 18. a 19. storočí, keď sa Slováci pohli smerom na juh – na Dolnú zem, potom sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia začalo veľké vysťahovanie Slovákov do USA a štátov západnej Európy a po II. sv. vojne , v období rokov 1945 – 1949, v rámci matičnej akcie Mať volá, sa späť na Slovensko presťahovali početné slovenské rodiny z Vojvodiny.

  • Viliam Pauliny-Tóth, poslanec kulpínskeho okresu

    To, že bol poslancom Uhorského snemu za tento okres, predpokladáme, že väčšina čitateľov tejto stránky vie. No málokto už vie o jeho politickej orientácii, o tzv. politickej práci, čo v širšom význame slov znamená, ako plnil svoj poslanecký (volebný) program. A či ako osoba nejaký mal, ako ho zostavoval a samozrejme ako nakoniec jeho plnenie pred svojimi voličmi prezentoval. To všetko by sme sa mali dozvedieť v tomto príspevku, ktorý je výberom z obsiahlejšieho článku v denníku Národné noviny, ročník III., číslo 47, z 20. apríla 1872, s. 1 a 2.

  • Tretia božská osoba – Svätý Duch – Láska

    Svätíme Svätodušné sviatky, sviatky Svätého Ducha, Turíce. Svätý Duch – tretia osoba v Najsvätejšej Trojici (Otec, Syn, Duch Svätý) je vskutku nekonečná a nekončiaca láska. On, Duch Svätý, vnáša do srdca človeka lásku, lásku Božiu, ale aj silu. To ja tá láska Boha v nás, ktorá nás dvíha a pomáha nám dosiahnuť náš celoživotný cieľ, našu spásu. Podstatou týchto sviatkov je vskutku aj oslava našej vlastnej vnútornej sily. Ducha v nás. Zoslania Ducha Svätého aj na nás, do nás, teda sviatok všetkých nás, ktorí máme Ducha, či dušu, či lásku. Slávi sa 50 dní po Veľkej noci. Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Symbolom Ducha Svätého je holubica...

  • Očami Matičiara – Elita a vírus

    M.A. Aurelius, rimský cisár, „filozof na tróne", okrem dobytia starého Slovenska aj pri dnešnom Hronskom Beňadiku (apud Granuas) napísal po r. 169 n.l. aj počiatok svojho nehynúceho diela Hovory k sebe (preložené do vyše 130 jazykov ), kde nám odkázal: „Nikdy som neoľutoval, čo som nepovedal, mnohokrát som oľutoval, čo som povedal". Aktuálne, však!?

  • V Kulpíne ubytované tri utečenecké rodiny

    Kľúče trom utečeneckým rodinám z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska, ktoré sa od dnes stali novými občanmi Kulpína, slávnostne odovzdal predseda Komisie pre koordináciu Procesu trvalej integrácie utečencov, prvý podpredseda Vlády Srbska a minister zahraničných vecí Ivica Dačić. Byty boli vybudované v rámci podprojektu 5 Regionálneho bytového programu.

  • Národnostná zrada?

    „Triezvou mysľou a čistého svedomia možno konštatovať, že predovšetkým zásluhou škôl a cirkvi, ale aj Matice slovenskej, sa na týchto priestoroch už takmer tri storočia zachováva slovenskosť. Národnostná rada v tom smere pôsobí však iba vyše desaťročie a teda absolvovala iba základoškolské vzdelanie. Preto by sa snáď ani nesmela správať nadradene a povýšenecky. Ešte jej chýba nadstavba. Veľa toho by sa ešte asi mala a mohla učiť a naučiť z našej minulosti, ale aj dobre načúvať pulzovaniu spoločenstva a čo najsprávnejšie konať v prospech tunajších Slovákov. Žiadne iné záujmy, a zvlášť nie tie stranícke, by sa nesmeli uprednostniť. Keďže je od začiatku naša Rada až výrazne stranícky prifarbená, zdá sa že namiesto aby nás Slovákov spájala, ona nás skôr triešti." Tieto vety boli uverejnené na tejto stránke 14. 05. 2012, odvtedy sme osem rokov starší, no asi nie aj múdrejší. Politika sa od samotného začiatku vtlačila do NRSNM a napriek upozorneniam tých obozretných a zahľadených do budúcnosti, že centralizácia moci v NRSNM môže byť nebezpečná, práve to sa od začiatku robilo. Teraz sa nám to pomstí. Na hrubú národnostnú zradu v týchto dňoch upozorňujú aj kysáčski osvetoví pracovníci.

  • Slovenské etno motívy u Gorana Bregovića

    Ako náš svetoznámy hudobník Goran Bregović dostal maľovaný šamlík a maľovanú tekvicu od Vieroslavy Svetlíkovej? Rozprávkový príbeh sa začína: Pred niekoľkými rokami do kovačickej Galérie Babka prišiel Dr. Siniša Andjelić, stomatolog, orálny chirurg z Belehradu s manželkou a dvomi synmi. Galérista Pavel Babka pri ozrejmovaní vystavených umeleckých diel načrel aj do histórie kovačickej insity, pritom samozrejme vyzdihol slovenskú náturu, pracovitosť, statočnosť, šikovnosť... a spomenul aj maľovaný šamlík Vieroslavy Svetlíkovej, ktorý vlastní náš a svetový Novak Djoković. Vtedy pán doktor prezradil, že aj on má slovenské korene, jeho mama je vraj Petrovčanka, rodená Denďúrová, ktorá sa vydala za jeho oca, dvostojníka JNA, na službe v Sarajeve. Pán doktor teda odrastal v Bosne a Hercegovine, v Sarajeve, kde v mladosti hrával spolu s Goranom Bregovićom – mali svoj bend. To priateľstvo z mladosti dodnes pestujú a Siniša Andjelić prišiel do Kovačice Bregovi k narodeninám kúpiť dar.

  • Matici 20.000 € zo Slovak Aid

    „Chcel by som vyjadriť svoje potešenie, že moja prvá oficiálna cesta od odovzdania poverovacích listín prezidentovi Srbskej republiky je nasmerovaná tuná do Báčskeho Petrovca," povedal na úvod príhovoru J.E. Fedor Rosocha, novovymenovaný veľvyslanec Slovenskej Republiky v Srbsku po odovzdaní šeku v hodnote 20.000 € do rúk predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku. Finančné prostriedky sú donáciou oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, a sú určené na boj s pandémiou koronavírusu.

  • 250 rokov Slovákov v Pazove a 275 rokov v Petrovci

    Počas 17. a 18. storočia, Mária Terézia a jej syn Jozef II. zorganizovali migráciu obyvateľstva do južných častí Uhorska. Osídlili tak aj Báčku, Banát a Sriem. Prvý doklad o osídľovaní Slovákmi týchto najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska, datuje z roku 1745. Vtedy Matej Čáni, slobodník priviedol stodvadsaťosem slovenských rodín na územie dnešného Petrovca. Osídľovanie Starej Pazovy sa považuje za sekundárnu migráciu. Od formovania Chorvátsko-slavonskej vojenskej hranice roku 1750, Pazova sa stala hraničiarskym mestom, vojensko-roľnícka osada a kapitán vojska sa staral o hospodársky rozvoj mesta a vzdelaní obyvateľstva. Tak sa do Starej Pazovy v 18. storočí nasťahovali pracovití ľudia, ktorí na pustatinu Pazovo prišli chrániť hranicu Uhorska pred tureckými vpádmi, vysušovať močaristú pôdu, kopať kanály a studne, a založiť si gazdovstvá. Sriem, ako súčasť rakúskej Vojenskej hranice, prisťahovalcom zaručoval slobodu vlastniť majetok, vzdelávať sa v materinskom jazyku a slobodu vierovyznania.

  • Deň slovanského písomníctva a kultúry

    V pravoslávnom kalendári je 24. máj (resp. 11. máj podľa starého pravoslávneho kalendára) venovaný slovanským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi a označený je červenými písmenami, čo znamená, že sa im na dnešných bohoslužbách venovala patričná pozornosť. Dvom solúnskym bratom dnes vzdali úctu aj predstavitelia Mesta Belehrad, slovanských veľvyslanectiev v Belehrade a Združenia spisovateľov Srbska. Pre Slovenskú republiku k pamätníku Cyrila a Metoda v Belehrade kvety položil J.E. Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Belehrade. Literárny život v Srbsku týmto dňom začal ožívať. Sviatok slovanskej slovesnosti, čiže Deň Cyrila a Metoda srbskí spisovatelia oslávili v kláštore Rakovica v Belehrade, kde usporiadali príležitostný program. Na oslavu si čestný predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić pozval aj predstaviteľov našej slovenskej menšinovej literatúry. V mene Slovákov na podujatí sa zúčastnili básnik a prekladateľ Martin Prebudila a riaditeľ SVC Vladimír Valentík.

  • Čistý luxus z prírody

    Konopná a ľanová látka sú tým čistým luxusom z prírody a preto sú znova vyhľadávané. Cannabis sativa, alebo konopa obecná, tak veľmi ľutujem túto byľku a jej povesná... Báseň nášho barda Paľa Saba Bohuša venovaná konope, svedčí o spojitosti konôp so životom našich predkov. S ňou odrastali viaceré naše generácie. Tejto... rastline, od ktorej sme stáročia tvrdo záviseli a ktorej sme sa v malom úlomku života len jednej generácie, ľahko zriekli... sa roky venoval prof. Dr. Ján Kišgeci, ktorý veľmi dobre poznal jej vysokú hodnotu, nielen priemyselnú, ale aj liečivú. Najpevnejšie rastlinné vlákno je konopné. Košeľa ušitá z konopy je prakticky na celý život a v nejednom prípade sa dedí z generácie na generáciu. Ak sme si zachovali starodávne uteráky, doprajme si dotyk prírody s tými tkanými konopnými či ľanovými uterákmi s masážnym efektom. Niektorí lekári radia používať ich aj na problematickú kožu.

  • Naše riešenia sú v prírode...

    ...lebo sme súčasťou prírody a bez nej nedokážeme žiť. 22. máj je Medzinárodný deň biodiverzity. Tohtoročný nás zvlášť varuje, aby sme ochraňovali prírodu. Mocná príroda nám práve ukázala, že ona bez nás môže a vieme, že my bez nej nie. Ukázala nám tiež to, že nás môže zničiť najmenším svojim druhom, neviditeľným vírusom. Vypuknutie vírusu COVID-19 zastavil bežný život po celom svete. Počas posledných dvoch mesiacov sme čítali mnohé komentáre o tom, že príroda už napokon musela kruto zasiahnuť, aby sa človek spamätal a prestal jej ubližovať. Prečítali sme aj to, že už po mesiaci celosvetovej svojráznej karantény a hospodárskej pasivity, sa príroda v značnej miere zotavila. Pandémia nám však tiež ukazuje, aké dôležité sú prírodné ekosystémy pre ľudské zdravie. Renomovaný expert na ekológiu, Henrique Miguel Pereira z nemeckého centra pre výskum biodiverzity zdôrazňuje, že tohtoročným mottom Medzinárodného dňa biodiverzity je myšlienka - „Naše riešenia sú v prírode". Zároveň by podľa neho rok 2020 mal byť aj pre nás rokom sebareflexie a prehodnotenia nášho vzťahu k prírode.

  • Vstúpenie Krista Pána

    Vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha, Otca všemohúceho... Stalo sa to v 40. deň po vzkriesení. Pán Ježiš fyzicky odišiel z tohto sveta. V Biblii sa to takto opisuje: Pred ich očami vzniesol sa hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. Stal sa teda zázrak! Pred niekoľkými desaťročiami sme si to inak ani nedokázali vysvetliť, no v súčasnej dobe veda nám všeličo ujasňuje. A ak si dokážeme racionálne vysvetliť zázraky, to znamená, že sa ony skutočne mohli stať a tak sa aj v Biblii opísaná udalosť o Ježišovom odletení a možno aj Jeho premenení sa v oblak, skutočne mohla udiať. Vladimír Obšust, farár novosadského cirkevného zboru túto udalosť takto vysvetľuje:

  • Karol Medvecký – 160 rokov narodenia

    Karol Medvecký sa narodil vo Veľkej Slatine 27. januára 1860 a zomrel v Selenči 16. októbra 1937, kde je aj pochovaný. V týchto dňoch, keď sa napĺňa 129 rokov od jeho príchodu do Selenče (za farára si ho pozvali 23. mája 1891), vďačný zbor mu renovoval hrob. Pred príchodom do Selenče Medvecký pôsobil sedem rokov v Petrovci. Do Petrovca prišiel roku 1884 a tam najprv pracoval ako učiteľ na školách a pomáhal v kňazskej službe pri Jurajovi Mrvovi. Po štyroch rokoch po príchode na Dolnú zem, roku 1888, sa oženil s učiteľkou Máriou Garayovou a v tom čase vypomáhal v kňazskej službe v Kulpíne. Keď sa napokon usadil v Selenči, o dva roky tam zamestnal Jána Čajaka. Ján Čajak prišiel za učiteľa do Selenče v decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca...V Selenči na fare sa v tom období neraz zastavovali aj ďalší veľkí spisovatelia, medzi ktorými aj Janko Jesenský, o čom svedčí pohľadnice s pozdravom zo Selenče, ktorú Janko Jesenský písal Miline Jesenskej, manželke mladšieho brata Fedora do Liptovského Sv. Mikuláša.

  • Prvá generácia žiakov Slovenskej učiteľskej školy

    Pred 70 rokmi maturantmi sa stali žiaci prvej generácie učiteľov Slovenskej učiteľskej školy v Báčskom Petrovci. Boli tiež prví, ktorí viac nemali byť „pánmi" a ktorých žiaci mali oslovovať „súdruh učiteľ" či „súdružka učiteľka". Tri roky predtým, v školskom roku 1947/48, sadli si do školských lavíc ako prví v novootvorenej učiteľskej škole a maturovali v školskom roku 1950/51. V tom povojnovom období bolo treba narýchlo v novom duchu vyškoliť početných učiteľov. Náboženstvo, modlitby a hold kráľovi sa v novom štátnom zriadení museli zabudnúť. Preto na petrovskom gymnáziu otvorili učiteľskú školu a do nej priberali tých šikovných, bystrých, statočných a usilovných, ktorí však neboli príliš náboženský orientovaní, aby aj svojim budúcim žiakom vštepovali tieto cnosti a názory. Keď sa pred dvomi desaťročiami táto generácia prvých slovenských učiteľov stretla na maturitnej zlatej päťdesiatke, na návrh ich súdružky profesorky Anny Benkovej pre stretnutie si zvolili motto z Kollárovej Slávy dcéry: Čas vše mení i časy, k vítezství on vede pravdu... A tak pravdou vedení tri desaťročia do života vyprevádzali socialistické generácie.

  • 18. máj – Medzinárodný deň múzeí

    Múzeum je inštitúciou, ktorá nám pomáha orientovať sa v súčasnom svete pri hľadaní toho, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Vedeli to naši predkovia, keď v roku 1946, hneď po vojne, vo vtedajšej Federatívnej ľudovej republike Juhoslávii otvorili v Báčskom Petrovci múzeum slovenskej menšiny. Jeho založenie iniciovala Matica slovenská – Muzeálno-zberateľský aktív Matice slovenskej. Muzeálna zbierka vtedy už existovala a jej jadrom bola etnografická zbierka Spolku československých žien, vytvorená v medzivojnovom období. Slovenské múzeum otvorili na Slovenských národných slávnostiach 7. augusta 1949. Múzeum pod dnešným menom: Múzeum vojvodinských Slovákov existuje od roku 2012, kedy boli donesené rozhodnutia zo strany dvoch zakladateľov: Obce Báčsky Petrovec a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Počas 71 rokov exponáty sa hromadili, no hromadili sa aj problémy, zvlášť tie priestorové. Dodnes nie je doriešené trvalé bydlisko pre početné vzácne zbierky.

  • Ján Bačúr a karanténa

    Neochabovať na duchu, prispôsobiť sa dobe, pracovať a nezastávať. Také životné pravidlá dodržiava aj Ján Bačúr z Padiny, jeden z najstarších insitných maliarov kovačickej insitnej školy. Má 83 rokov, je však stále fešák a vôbec nevyzerá na svoj vek. Jeho životným mottom je: „Neutopí sa ten, čo sa topí, ak má srdce, ktoré sa vie boriť. Utopí sa ten, čo sa vzdal, nepomôže mu ani, ak vie plávať." Toho sa stále drží a podčiarkuje, že sa načim boriť, potom sa neutopíš. On sa stále borí a to najčastejšie so štetcom v ruke a s úsmevom na tvári. Z čerstvej fotografie sa tiež usmieva. Z núdzového stavu vychádza úplne iný, „nový" Ján Bačúr. Od 16. marca 2020, odkedy v Srbsku boli vyhlásené mimoriadne okolnosti, pán Bačúr sa rozhodol zapustiť bradu a fúzy.

  • Nemožné? Ale stalo sa

    V živote sa stávajú rôzne situácia, často nepríjemné. A tak sa stalo aj v roku 1901. Nuž čo také sa vtedy prihodilo? Nič mimoriadne, ale nepríjemné najmä pre Kulpín, ba skôr pre kulpínskeho evanjelického učiteľa. Dozvedáme sa to z jeho reakcie v Národných novinách, roč. XXXII., číslo 87, zo soboty 27. júla 1901 na strane 5 v texte podpísanom menom Štefan Kvas, ev. učiteľ, kde píše: „Pripojene osmeľujem sa Vám poslať moje osvedčenie, vzťahujúce sa na pamflet ‚Co hatí Slováky?' s tou úctivou prosbou, buďte tak láskaví v najbližšom čísle ho uverejniť. Nečakane, bez základu, bez všetkých príčin som napadnutý. Napadnutý som od ľudí, ktorí vedia dobre, že som na vzdelávaní národa nášho slovenského vždy verne, statočne pracoval."

  • Slovenská pomoc Novému Sadu v boji proti Covid-19

    Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, J.E. Fedor Rosocha a primátor Nového Sadu Miloš Vučević dnes v novosadskej radnici podpísali zmluvu o donácii v hodnote 50.000 EUR, ktorou Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pomáha Srbsku a konkrétne mestu Nový Sad v boji proti koronavírusu. Slovenský veľvyslanec odovzdal primátorovi tiež symbolický šek, po čom nasledoval neformálny rozhovor o doterajšej spolupráci a plánoch budúceho partnerstva. Vučević sa poďakoval Slovenskej republike a povedal, že donácia bude usmernená na primárnu zdravotnú ochranu a kúpu vybavenia buď pre pohotovostnú lekársku službu alebo pre Dom zdravia v Novom Sade. Veľvyslanec Rosocha zhodnotil, že je ekonomický aspekt veľmi dôležitý pre rozvoj ďalších bilaterálnych vzťahov a ohlásil, že na nasledujúcom stretnutí s novosadským primátorom predostrie konkrétne plány na uskutočnenie tejto spolupráce.

  • Osídľovanie Vojvodiny

    Pred 330 rokmi, po ústupe Turkov, územie dnešnej Vojvodiny medzi Dunajom a Tisou bolo takmer pusté. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Na základe cisárskej kráľovskej výsadnej listiny zo dňa 21. augusta 1690, Srbi pod vodcovstvom patriarchu Arsenija Čarnojevića prešli Dunaj a Sávu a nasťahovali sa aj vo Vojvodine. Futocké panstvo, ktoré malo vyše 24.000 k.j. pôdy, bolo panovníkom dané do prenájmu Mihajlovi Čarnojevićovi pod tou podmienkou, že pusté a neobydlené, panstvu patriace polia potrebnými osadníkmi zaplní. Tak sa stalo, že na spomenuté panstvo boli povolaní aj hornouhorskí Slováci a to najprv do Petrovca, potom do Hložian a Kysáča. Uviedol to druhý petrovský farár Ján Sztehlo v latinsky písanej knihe Dejiny obce Petrovec.

  • Pavel Jozef Šafárik

    Pred 225 rokmi 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo sa narodil veľký Slovák, ktorý pre Srbov, ich školstvo, literatúru a jazyk urobil míľové kroky dopredu. Známy slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor Pavel Jozef Šafárik od samotného začiatku stál v čele srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, bol aj prvým autorom dejín srbskej literatúry a urobil veľa pre srbskú filológiu. Do Nového Sadu prišiel v roku 1819 ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho čoskoro po príchode vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu, tam sa jeho rodina rozrastala. V roku 1822 sa oženil s 19 ročnou Júliou Ambróziou z drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy (Maďarsko) s ktorou mal päť detí. Šafárik sa pomerne rýchlo začlenil do tunajšej spoločnosti a spriatelil sa s významnými osobnosťami, vrátane Vuka Karadžića. Srbom a tunajším Slovákom zanechal mnoho, žiaľ, nebolo mu odplatené rovnakou mierou. To málo, čo dnes predsa svedčí o jeho veľkosti, treba preto stále pripomínať.

  • Čo už...

    V živote sa nám občas udejú podivné náhody. Náhody? Alebo riadenie zhora? S Natáliou Maliarikovou z Prievidze, rodenou Harmincovou, neterou svetoznámeho architekta Michala Milana Harminca, nikdy som sa nestretla, no akási vyššia sila akoby chcela skrížiť aspoň tie naše duchovné cesty. Pred desaťročím mi Natka (od začiatku trvala na tom, aby som ju oslovovala iba menom) napísala list o svojich kulpínskych koreňoch a tých niekoľkých nezabudnuteľných rokoch strávených v Kulpíne a Petrovci. Časom sa korešpondencia medzi nami rozprúdila. Ona častejšie písavala, aj keď mala takmer osemdesiatku na krku, pamäť mala obdivuhodnú. V liste mi neraz zasielala aj drobné milé pozornosti, ktoré sama vytvorila, zhotovila, vyšila... Natka v týchto dňoch oslavuje 87. narodeniny. Na svoje narodeninové oslavy sa vždy tešievala. Pre svojich najbližších gratulantov pripravovala ručne zošité knižočky, v ktorých sa vlastnými veršami poďakúva za ich gratulácie. Knižočky poštou zasielala aj mne, pritom však vôbec netušila, že narodeniny oslavujeme v rovnaký deň a že mi vskutku zasielala dar k jej a mojim narodeninám.

  • Krásy Bieleho Blata a panónske esperanto

    Medzi tromi mestami: Novým Sadom, Belehradom a Zreňaninom sa rozprestiera jeden svetový poklad - Cárska bara. Táto jedinečná prírodná rezervácia získala svetovú slávu svojím neobvyklým vtáčím svetom. Vzhľadom na výskyt viac ako 240 druhov vtákov, Cárska bara je na zozname UNESCO zapísaná ako mokraď medzinárodného významu. A v blízkosti týchto prírodných krás je ďalšia rarita – je to Biele Blato. Dedinka má iba niečo vyše tisíc obyvateľov a v nej žije až 20 národnostných spoločenstiev, z čoho najviac Slovákov. Taká rozmanitosť je zriedkavosťou aj v multikultúrnej Vojvodine.

  • Mužský starodávny kroj

    V slovenskom odeve poznáme starší typ ľudového kroja, ktorý sa používal do konca prvej svetovej vojny presnejšie do 20. rokov XX. storočia, nový typ ľudového kroja, ktorý sa nosil do konca druhej svetovej vojny a najnovší typ, ktorý zahŕňa archaické prvky ako i prvky meštiackeho odevu. V našom mužskom ľudovom odeve nebolo vidno toľko rozdielov medzi oblasťami či osadami, ako pri ženskom odeve. „Pre starší typ mužského odevu je charakteristické to, že pozostával z košeľe a širokých gaťí a prucleka, ľeveša, kabáta, kacabajki, v zimnom období súkenných nohavíc, haľeni, bundi a iných odevných predmetov vyrobených z kožušín. Príznačné je to, že košeľa a gate boli v minulosti základný mužský odev ako v lete tak i v zimnom období a to nielen u Slovákov, ale aj u ostatných etnických skupín vo Vojvodine." Uvádza etnologička Anna Séčová Pintírová.

  • Víťazstvo a strata

    8. mája pred 75 rokmi bola ukončená II. svetová vojna. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu krátko pred polnocou 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. V Moskve vtedy už bolo po polnoci a preto sa Deň víťazstva nad fašizmom v niektorých krajinách oslavuje 9. mája. Slávime teda víťazstvo nad hrôzou, ale v tieto dni smútime aj nad veľkou, neopísateľnou stratou. Žialime za zmárnenými miliónmi životov, ale mnohí z nás aj za stratenou Juhosláviou. Pred štyridsať rokmi 8. mája 1980 v Belehrade bol pochovaný juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Titov pohreb bol aj pohrebom Juhoslávie, tej skutočnej, hrdej a významnej, veľkej v pravom slova zmysle. Smútiac za Titom smútime aj za Titovou érou, ktorá zostala synonymom mieru, poriadku, spravodlivosti, sociálnych istôt. Tito dokázal takmer štyri desaťročia krotiť nebezpečný nacionalizmus, ktorý po jeho smrti vzplanul a ktorý pred tridsaťročím bol príčinou krvavého stroskotania posledných zbytkov „Titovej Juhoslávie". Nacionalizmus, ideológia jednostranne zdôrazňujúca význam jedného národa a politika založená na takejto ideológii, zavinili v II. svetovej vojne smrť 50 až 80 miliónov ľudí.

  • Kam my to smerujeme?

    Včera parlament Srbska zrušil núdzový stav a od dnes prestali platiť obmedzenia vychádzania, čiže zrušená je policajná hodina. Bilancia: pre porušenie zákazu pohybu a iných opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu, priestupkové súdy vyriekli peňažné pokuty takmer 6 tisíc občanom, z čoho aj 600 seniorom. Z týchto pokút štát inkasoval vyše 2 milióny eur. Po vyhlásení núdzového stavu prerušené boli predvolebné aktivity, ktoré sa teraz už naplno rozbehnú. Republikové, pokrajinské a lokálne voľby, ktoré mali byť 26. apríla sú posunuté na 21. júna. Pred nami je teda búrlivé obdobie, o čom napovedajú aj čoraz početnejšie aktivity proti režimu, ktorý využíval svoju pozíciu a počas núdzového stavu konal v záujme vládnucej strany. Keďže opozícia večer von nemohla, začala akciu pomenovanú Hlukom proti diktatúre. O 20,05h z okien a balkónov väčších miest sa ozýval všelijaký hluk. Teraz, po zrušení policajnej hodiny, sa ten hluk pravdepodobne prenesie aj do ulíc, keďže nespokojnosť narastá. V Novom Sade sa začali aj protestné jazdy na bicykloch. Občania na rôzne spôsoby prejavujú nespokojnosť.

  • Stupeň spoločenskej integrovanosti slovenskej menšiny v Srbsku

    Inštitút spoločenských vied z Belehradu (www.idn.org.rs) začal štúdiu venovanú integrácii národnostných menšín v Srbsku. Ciele výskumu sú vedecké a v súlade s odporúčaniami Rady Európy o nedostatku etnicky citlivých údajov v Srbsku. Prieskum je anonymný a odpovede zaslané respondentmi nemôžu byť žiadnym spôsobom spojené s ich identitou. Účasťou na prieskume alebo vyplnením dotazníka, ktorý trvá 15 - 20 minút, prispievate k získaniu reprezentatívnej a objektívnej verejnej mienky o tejto dôležitej sociálnej otázke. Tento dotazník je dobrovoľný, vyplníte ho dobrovoľne a očakávame od vás úprimné odpovede, a ak sa rozhodnete, môžete účasť v dotazníku kedykoľvek zrušiť. Sme však vďační, ak dokončíte začaté vypĺňanie dotazníka a odpoviete na všetky otázky. Dotazník vypĺňajú iba dospelí občania Srbskej republiky. Ak máte menej ako 18 rokov a nie ste občanom Srbskej republiky, ďakujem za váš záujem, ale pri spracovaní údajov nie je možné zohľadniť vaše názory. Pripojený je odkaz na dotazník v slovenskom a srbskom jazyku.

  • Vladimír Hurban – 170 rokov od narodenia

    „Tak vznešeného a ušľachtilého zjavu nevidel báč-sriemsky seniorát. V jeho postave závodila krása tela s krásou ducha a kúzlu takej osobnosti nemožno odolať. Bolo by mu veľmi dobre svedčilo, aby sa bol stal najvyšším cirkevným hodnostárom, čo by bol iste i dosiahnul, keby okolnosti a pomery politické boly bývaly koľko-toľko priznivejšie slovenskej veci. Za jeho života bola Stará Pazova ústredím národnej myšlienky na týchto stranách." Tak Vladimíra Hurbana opisuje historik Jozef Maliak (1854 – 1945) v útlej knižočke Daniel Kolényi a jeho doba. Vladimír Hurban (1850 – 1914), autor cestopisov a evanjelický farár v Starej Pazove sa narodil pred 170 rokmi 5. mája 1850 v Brezovej na Slovensku. Práve v dňoch keď oslavoval svoje 25. narodeniny, pred 145 rokmi, v piatu nedeľu po Veľkej noci roku 1875 ho inštalovali za farára staropazovského.

  • 4. máj, deň spomienky

    V dnešný deň sa klaniame dvom významným osobnostiam, dvom politikom svetového formátu, dvom štátnikom, ktorí významne ovplyvnili život Slovákov v Srbsku, dvom velikánom, ktorým sa životná púť skončila 4. mája. V dnešný deň pred 101 rokmi tragicky zahynul generál Milan Rastislav Štefánik a v tento deň pred 40 rokmi zomrel maršal Josip Broz Tito. Obaja štátnici si zaslúžili najvyššiu vojenskú hodnosť, obaja bojovali za slobodu svojho národa, obaja spájali bratské národy do jedného celku, obom záležalo na slovanstve a obaja si zaslúžili veľký rešpekt aj v zahraničí. Obom môžeme byť vďační, že sme dodnes tou „zelenou vetvou", ktorej v miazge pulzuje slovenská krv. Jazyk a národnostnú identitu sme si dodnes zachovali iste aj vďaka Titovi, ktorý sa 35 rokov zasadzoval za rovnoprávnosť medzi národmi a národnosťami v Juhoslávii a vďaka aj Štefánikovi sa môžeme pochváliť, že máme v Petrovci najstaršie slovenské gymnázium mimo hraníc Slovenska a tretie najstaršie gymnázium v Srbsku.

  • 40 rokov po Titovi

    4. mája 1980 v Ľubľane zomrel juhoslovanský komunistický politik a štátnik Josip Broz Tito. Vo chvíli, keď správu o jeho smrti trasľavým hlasom zverejňoval moderátor štátnej televízie, aj mladým aj starým sa tisli slzy do očí. Ten kolektívny plač bol skutočne úprimný, akoby všetkým umrel niekto najbližší. Prerušený bol aj prvoligový futbalový zápas medzi Hajdukom a Červenou hviezdou. Juhoslávia plakala, štadiónom sa spontánne rozozvučala pieseň: Súdruh Tito mi ti prisaháme. Doživotný prezident SFRJ bol pochovaný 8. mája v Dome kvetov v Belehrade. Na jeho pohreb prišlo 700.000 ľudí a početné štátne delegácie. Prišli sa mu pokloniť králi, princovia, prezidenti, premiéri...Krajina sa lúčila s Josipom Brozom Titom, súdruhom Titom, maršalom Titom, alebo jednoducho Titom, ktorý ju vyslobodil z fašistickej okupácie a viedol 35 rokov. Obľúbeného prezidenta obyvatelia mali radi od samotného začiatku. Nevyvyšoval sa a bol jednoduchý. Tak napríklad hneď po vojne, 14. mája 1945, iba pár dní po podpísaní kapitulácie Nemecka, na ceste povedľa Dobanoviec, Tito zrazu prikázal zastaviť auto a zamieril do poľa. Chcel sa prihovoriť sedliakovi na roli a pomôcť mu v oračke. Práve tam, na Vitízovom pozemku, vznikla jedna z prvých fotografií maršala Josipa Broza Tita, budúceho veľkého štátnika.

  • Slovensko a Slováci žijúci v zahraničí

    Vo štvrtok 30. apríla 2020 v Národnej rade SR v Bratislave lídri koaličných strán sa vyjadrili k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 -2024. Nedávno zvolená Vláda Slovenskej republiky týmto podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky predložila svoj program pred Národnú radu Slovenskej republiky a jej občanov so žiadosťou o vyslovenie dôvery. Tú aj získali, z prítomných 141 poslancov za ňu hlasovalo 93, a tak priority v programovom vyhlásení vlády sa stali spoločným záväzkom celej koalície. Jedna časť v tomto dokumente sa vzťahuje aj na život Slovákov v zahraničí. Z neho vyplýva, okrem iného, že sa navýši finančná podpora slovenskému zahraničiu a podporí možnosť zapájania komunity Slovákov do spolupráce pri presadzovaní cieľov zahraničnej politiky SR.

  • Dvanásť rokov kulpin.net

    Začínali sme vo sviatok práce – práci zdar! a potom postupne každý deň, či to bolo „v piatok, či vo sviatok" spustiť aspoň jeden článok. Robiť tak možno iba s veľkou láskou. Zvlášť keď sa to robí bez finančnej úhrady a k tomu ešte vo voľnom čase. Robíme tak dvanásť rokov. V roku 2008 sme začínali a s obavou napísali: http://www.kulpin.net/o-nas. Veď, medzi Slovákmi v Srbsku vtedy sme boli pioniermi internetového novinárstva. Webové stránky v tom čase ešte nemali ani veľké firmy, či organizácie, ani novinovo-informačné ustanovizne a ani obce... Postupne sa to predsa pomaly rozbiehalo, rástlo, roky nám pribúdali, ale aj texty na portáli. Darilo sa nám aj vďaka vám, našim čitateľom a tiež aj vďaka podpore a pomoci ochotných spolupracovníkov. Mnohí nám pomáhali a pomáhajú pri vypracúvaní článkov, iní radou, chválou, pekným slovom... Aj kritika môže viesť k vylepšeniu, len ju treba vedieť správne prijať. Všetky doterajšie články, ktorých je vyše päťtisíc a asi toľko je aj fotiek v osobitnej fotogalérii, si môže každý záujemca kedykoľvek na stránke nájsť.

  • Stavanie májov

    Tradícia „stavania májov" bola rozšírená v mnohých kútoch sveta, je veľmi stará a bola známa už v antike. Symbolický strom – takzvaný „máj", alebo stĺp, či „májové drevo", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Májové drevo symbolizuje víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Aj keď táto pekná tradícia stále viac upadá do zabudnutia, v mnohých našich prostrediach sú ešte nadšenci, ktorí tradíciu stavania májov zachovávajú. Taj napríklad ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom tradične stavajú „máj", podobne aj členovia SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule, členovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičáteka z Kysáča, Lužania, matičiari z chorvátskeho Radošu... Máje sa ojedinele ešte vždy stavajú aj v ďalších našich slovenských osadách. Neraz strom cez noc „vyrastie" niekedy pred podnikom, spolkom, na rohu ulíc, pred dievkiným domom...V tomto roku, žiaľ, núdzový stav bráni aj tradíciám...

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články