Máš právo

7. Dni slovenskej kultúry

V Belehrade v Galérii 73 štartovali 7. Dni slovenskej kultúry. V rámci včerajšieho slávnostného zahájenia podujatia usporiadali vernisáž grafík Schody do neba autorky Emílie Valentíkovej-Labát z Báčskeho Petrovca. V utorok 6. júna o 18:30 bude program pokračovať knižným večerom za účasti prof. Dr. Michala Harpáňa a Dr. Zdenky Valentovej Belićovej. Organizátormi Dní slovenskej kultúry sú Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca a známa belehradská Galéria 73. Pre mladú príslušníčku slovenskej menšiny v Srbsku Emíliu Valentíkovú-Labát sa tak vytvorila príležitosť predstaviť sa belehradskej kultúrnej verejnosti. „Pred nami je formálne a tematicky jedinečný cyklus jej prác v špecifickej digitálnej technike, ktorá sa už z veľkej časti dostala do praxe výtvarných umelcov, najmä v grafike. Je zaujímavé, že v predchádzajúcej fáze hľadala Valentíková vyjadrenie formou figurácie, ktorého hlavným motívom bola ľudská postava. Rozhodnutím, ktoré pozná len autorka, ona sa na tejto výstave prezentuje úplne novým spôsobom ako abstraktný maliar geometrickej inšpirácie," uvádza v katalógu k výstave Đorđe Kadijević.

 

Foto: Galerija 73

 

Foto: Galerija 73

 

Foto: Galerija 73

 

Foto: Galerija 73

 

Foto: Galerija 73

 

Foto: Galerija 73

 

Foto: Galerija 73

 

Đorđe Kadijević, známy srbský a juhoslovanský filmový režisér, scenárista a umelecký kritik v pokračovaní hodnotí, že v texte, ktorý napísala sama umelkyňa objavujeme zvláštnu závislosť tohto typu nefiguratívneho vyjadrovania so vzdialenými asociáciami ku klasickému figuralizmu. Ako zdroj svojej inšpirácie Valentíková uvádza klasický historický motív labyrintu, magického geometrického modelu štruktúry priestoru, o ktorom sa dávno hovorilo v helénskom mýte o aténskom hrdinovi Perseovi. Valentíková sa na tak hlbokú genézu svojej inšpirácie pozerá viac verbálne ako umelecky, takže bez takej jej inštrukcie by bol každý pozorovateľ ďaleko od toho, aby si mohol spomenúť na nádhernú helénsku legendu o Théseusovi a slávnom labyrinte na ostrove Kréta. Valentíková svoju výstavu nazýva „Schody do neba", čo v predstavách pozorovateľa na vystavené diela siaha široko-ďaleko, kde sa dotýka „všetko a nič".

Emília Valentíková-Labát (17.5.1992, Nový Sad) zakončila štúdium grafiky na Akadémii umení v Novom Sade roku 2017 zakončila tam aj master štúdium roku 2019. Usporiadala päť samostatných výstav a účinkovala na početných spoločných výstavách v Srbsku a zahraničí. Žije v Báčskom Petrovci a pracuje ako výtvarná pedagogička v Základnej škole Žarka Zrenjanina v Maglići. Je členkou Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny od roku 2017.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články