Advent – je to predvianočné obdobie tichosti a pokoja, ktoré naše srdcia napĺňa úprimnou láskou, nádejou a radosťou zo sviatku narodenia Krista Pána. Prvou adventnou nedeľou sa začína nový cirkevný rok, nový začiatok doby milosti. Ľudia akoby sa stávali štedrejšími a úprimnejšími. Žiadne zábavy a tance do Štefana v tomto čase nebývali, iba ak rodinné priadky, páračky, zaklávačky. Celá domácnosť sa dáva do poriadku. Ženy dôkladne upratovali obývacie miestnosti a muži dvor a hospodárske objekty. Ženy sa obliekali do smutných, tmavých šiat. Píše o tom prof. Zuzana Papová v knihe Padina 1806 – 2006, z ktorej vyberáme vianočné zvyky na Štedrý deň.
Padinské dievky, sviatočný kroj, 1907
Keď prišiel Štedrý deň, na Adama a Evy, gazdiná včasráno upiekla chlieb opekance, pagle, rožky, kapustníky, tvarožníky. To sa ponúkalo tým, čo prišli Adama alebo Evu odmieňať. Vo dvore z prangiji strelil a pozvaní boli dnu. Nesmela však chýbať ani varená pálenka s rascou, sladená rozpraženým cukrom (karamelom). Gazdiná celý deň pripravovala slávnostnú večeru. Kým nebola zavedená elektrina, na Štedrý večer sa služby Božie v chráme nekonali. O pol piatej bochter pred strážou vystrelil z mažiara, a všetky zvony z veže oznámili veľký sviatok. V domácnosti sa zoskupili všetci členovia rodiny k slávnostnej večeri. Večeralo sa v izbe. Stôl bol prikrytý čistým bielym obrusom, pod ktorým boli skryté zrnká pšenice, jačmeňa, ovsa alebo kukurice, aby bol budúci rok úrodný a hojnosť všetkého. Ráno sa to potom rozdelilo statku. V pitvore a v chyži bola rozsypaná slama, lebo sa Ježiško na slame narodil. Tá sa potom na Jána spálila v peci. Keď sa všetci posadili k stolu, otec sa pomodlil. Pri večeri obsluhovala nevesta, alebo dievka, niekedy i chlap. Gazdiná nesmela vstávať spoza stola, aby kvočky dobre sedeli. Večerala sa kyslá kapusta s údeným mäsom, zemiaky na ťapši s klobásou a rebrami a dunst (kompót). Potom makové opekance, alebo rožky oblievané medom. Drobné koláče, vianočné venčeky, čige, mastné koláče, platne domáca pripravila o deň skôr. Oblátky, trúbaľky (mama ich skryla na peci, aby neodmäkli), jablká a orechy nesmeli chýbať. Otec poďakoval za požehnané pokrmy, za spoločné rodinné šťastie. Ťapšu so zemiakmi dali na pec, aby boli teplé pre spevákov. Koláče, víno a sódovka ostali na stole. Po večeri sa zaspievalo niekoľko pesničiek z Tranoscia. Deti pod oknom spievali Čas radosti, veselosti... a domáci ich za spev odmenil orechmi, jablkami a dinárikom.
V domácnosti, kde mali deti, rodičia kradmo pripravili stromček, kriskindeľ. Na trhu sa kupovala jedľová halúzka, ktorú zdobili strapčekovými cukríčkami (salonkami) zabalenými do staniolu, orechmi, figami, jablkami, rôznofarebnými papierovými stuhami. Na vrchole bola hviezda. Pred večerou Ježiško (býval to Obyčajne sused alebo súrodenec preoblečený do priliehavého kostýmu) priniesol stromček a darčeky, deti sa modlili, o Ježiškovi recitovali, sľubovali, že budú dobré. Jedličku do stácej chyži položili, kde stála do Troch kráľov. Po večeri si deti pozerali darčeky, po vojne i pomaranč a čokoláda boli vzácne.
Píše tak Zuzana Papová v texte Advent.
Kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)