Metropolita Stratimirović

200 rokov položenia základného kameňa pivnického chrámu

V Pivnici pred 200 rokmi 27. mája 1824, na sviatok Vstúpenie Krista Pána na nebesá, položený bol základný kameň evanjelického chrámu Božieho. Veľké oslavy 200-ročnice položenia a posviacky základného kameňa chrámu Božieho v Pivnici budú prebiehať na štvrtok 9. mája 2024, vo sviatok Vstúpenia. Idea výstavby nového kostola sa zrodila ešte roku 1818, keďže cirkev pivnická mala vtedy 1357 duší a jej fília Silbaš 232 duší. Už vtedy sa stal malým kostolík nabíjaný zo zeme, preto sa začali prípravy na stavbu omnoho väčšieho kostola. Na Vstúpenie dňa 27. mája roku 1824 položený bol jeho základný kameň s vrúcou nábožnosťou a horlivými modlitbami v prítomnosti mnohého zástupu. Za vystavanie nového chrámu horlil okrem slova Božieho kazateľa Pavla Križana vtedajší kurátor Michal Milec. Chrám, ktorý za dva roky dokončili je 16 siah dlhý a 6 siah široký, múry jeho sú 5 siah vysoké. Veža je 10 siah vysoká. Múry sú z pálených tehál. Stavba chrámu bola dohotovená rok po úmrtí Pavla Križana, roku 1826, počas pôsobenia farára Samuela Borovského. Píše o tom v monografii Pivnica, kultúrne tradície Slovákov v Báčke Ján Zahorec, súčasný farár v Pivnici.

 

Pivnický chrám (foto Vladimír Zahorec)

 

Pivnický chrám (foto Vladimír Zahorec)

 

Rukopis (krasopis) Pavla Križana z príležitosti služieb Božích na sviatok Vstúpenia (27. mája 1824) s "položením uhelní kamene".

 

Rukopis (krasopis) Pavla Križana z príležitosti služieb Božích na sviatok Vstúpenia (27. mája 1824) s "položením uhelní kamene".

 

Prvá strana listiny uloženej do základného kameňa chrámu počas slávnosti na nebe vstúpení Ježišovho...

 

Prvá strana listiny uloženej do základného kameňa chrámu počas slávnosti na nebe vstúpení Ježišovho...

 

"Roku 1792 cirkevný zbor y Pivnici vybudoval najprv školu, ktorá súčasne slúžila aj ako modlitebňa a roku 1800 veriaci postavili osobitnú modlitebňu na farskom pozemku 8 siah dlhú, 4 siahy širokú. Dňa 27. mája 1824, t. j. na sviatok Vstúpenia Ježiša Krista, keď dostali povolenie od vrchnosti, veriaci postavili základy chrámu na mieste predošlého chrámu. Budova bola dokončená pod dozorom architekta Jakoba Schmaussa roku 1826. Na konci októbra bola vysvätená verejnými službami Božími. Steny chrámu sú z pálených tehál. Z vonkajšej strany spolu so stenou je chrám dlhý 17 siah, zvnútra je dlhý 15 siah a 2 stopy. Zvonku je široký 6 siah a 2 stopy, z vnútornej strany je široký 5 siah. Vysoký je 6 siah. Má svätú kazateľňu, ktorá je umiestnená pri stene, oltár, ktorý je postavený z pálených tehál, krstiteľnicu, ktorá je na pohyblivom drevenom stĺpe. Chór je vybudovaný z pevného materiálu, lavice dobre vyhotovené." Zapísané bolo v zápisnici a zverejnené je v knihe Kanonické vizitácie slovenských evanjelických a.v. cirkevných zborov 1835. a 1836, vydanej 2022. roku v Novom Sade. Knihu do tlače pripravili Janko Ramač a Daniela Marčoková.

A pri príležitosti storočnice posvätenia základného chrámového kameňa Pivničania si zadovážili rekvirované zvony. O tom nachádzame informáciu v Národnej jednote s dátumom 22. 05. 1924 v ktorej sa uvádza: „Pivnica. Naša cirkev zadovážila si 2 nové zvony nákladom 90.000 dinárov. Zvony sú prevedené bezvadne, majú krásny hlas a už od pol roka svolávajú veriacich do kostola a v Pánu zosnulých vyprevádzajú na poslednú cestu... Tunajší cirkevníci podali dôkaz, že v nich ešte nevyhasol cit a viera ich predkov, ktorí vedeli i život položiť za evanjelickú vieru a svoju národnosť. Vietor mamonu síce i u nás odfúkal dosť plevy a kúkola, ale zdravé jadro ostáva i ďalej. Naší bratia v Amerike, chudobní robotníci, rozpomenuli sa na svoju cirkev, – vyšli z jej lona a u ktorej obdržali svoj krst. Títo naší vzdialení bratia odišli od nás do studenej a nehostinnej cudziny, aby ťažkou prácou si nadobudli aký-taký majetok a potom aby sa mohli navrátiť do svojho rodného miesta, medzi svoju rodinku. Bez akéhokoľvek núkania, z vnútornej pohnútky, prýštiacej z opravdového evanjelického presvedčenia, nasbierali a poslali na zvony našej cirkvi spolu 6640 dinárov. Túto sbierku v Akrone a Barbertone previedol náš rodák, Jozef Grňa a Adam Vlček, ku ktorej prispelo menším a väčším obnosom ešte 48 Pivničanov. Sú to všetko chudobní robotníci a preto tento ich dar je drahocennejší a milejší Bohu i nám. Nejedon z nich odtrhol si od úst, len aby mohol svojej cirkvi podať hrivnu zo svojej chudoby. Naším Amerikáncom česť a vďaka!

Z takejto obetavosti mnohý náš tunajší cirkevník mohol by si vziať príklad a nemal by šomrať, keď má dať 2-3 dináre viac na cirkevnú daň. Ukazuje to na zatvrdilú dušu a na lakomstvo, ktoré Hospodin nemilosrdne tresce. Lebo: Skorej prejde uchom jehly velblúd, nežli... (M. Rúžek)"

Jubileum 200 ročnice položenia základného kameňa sa tiež oslávi dôstojne – v rekonštruovanom chráme. Na oslavu významného jubilea sa pivnický cirkevný zbor náležite pripravoval už niekoľko rokov. V ústrety jubilea vykonaná bola kompletná rekonštrukcia tohto nášho krásneho chrámu. V jeho líčení, v duchu slovenskej evanjelickej jednoduchosti, dominuje čistá biela farba v kombinácii s modrou.

Vo štvrtok 9. mája 2024 o 09:30 sa usporiadajú Slávnostné služby Božie s posvätením obnoveného chrámu Božieho a Misijnej slávnosti. O 15:00 budú Nešporné služby Božie s výstupom spevokolov a programom.

Pivnickým oslavám a dejinám chrámu bola venovaná aj duchovná relácia rádia Nový Sad Pohľady k výšinám. Možno si ju vypočuť TU: https://media.rtv.rs/sk/slovacka-redakcija-rns3/91886

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články