Múzeum

Santa Maria della Salute

Ľúbostná kolonáda Lazu Kostića, básnika nadšeného mladosťou a krásou pôvabnej Lenky Dunđerskej Santa Maria della Salute, má v sebe takmer kozmickú silu. V nej Laza Kostić oslavuje Lenkinu mladosť a pôvabnosť, vyznáva sa zo svojej posadnutosti tou jej krásou a nevinnosťou a prosí svätú matku o odpustenie. On sám sebe nemôže odpustiť. Kostićova básnická skladba bola ukončená štrnásť rokov po záhadnej predčasnej smrti milovanej Lenky. Túto ľúbostnú kolonádu do slovenčiny majstrovský preložil Ľubomír Feldek za pomoci Františka Lipku. Uvádzame úryvok:

 

Busty Lenky Dunđerskej a Lazu Kostića v kulpínskom parku

 

Busty Lenky Dunđerskej a Lazu Kostića v kulpínskom parku

 

Ó, svätá matka, viny ma sprosti,
že zaplakal som za sosnou hôr,
blahoslavenou, navzdory zlosti
napĺňajúcou vôňou tvoj dvor!
Ty žriedlo lásky, nebeskej cnosti,
prepáč, že zhrešil pozemský tvor.
Kajúcny bozk ti na rúcho vzduté,
Santa Maria della Salute.

Veď krajšie je sa na krásu dívať
a tvoje klenby niesť ako stĺp,
než za plamene hriechu sa skrývať
čo spália srdce i každý kĺb,
než v mori tonúť či v plote zhnívať,
diablova chova a čertov zub...
Radšej byť navždy dych tvojej hrude,
Santa Maria della Salute.

Trpel som, matka, za mnohý omyl
a kajal som sa z tisíc vín.
Jediný drsný okamih zlomil,
v čo dúfal, po čom túžil tvoj syn.
Čo som si v živých snoch uvedomil,
premenilo sa na prach a dym.
Jasalo nad tým zlo žltoľúte
Santa Maria della Salute.

Lenka Dunđerski (Srbobran 21. 11. 1870 – Viedeň 21. 11. 1895) často prichádzala k bratovi do Kulpína na návštevu, kam neraz zavítal aj známy básnik Laza Kostić (Kovilj 31. 1. 1841 – Viedeň 26. 11. 1910). Ona mala 21 a on 50 rokov. Pre veľký vekový rozdiel si Laza Kostić netrúfol ani pomyslieť na ženbu a preto bezhlavo utiekol najprv do kláštora a neskôr do manželstva s inou. O dva mesiace neskôr Lenka v 25. roku života umiera. Potom už dráma ich zdrvujúcej lásky môže pokračovať výlučne v nebeských sférach a premieňa sa v opravdivú tragédiu. Lenka sa básnikovi presťahúva do snov, ktoré si on zapisoval a záznamy zamkýnal do zásuvky. Každú noc ho v snoch pozívala do večnosti, v ktorej sú vekové rozdiely navždy umlčané.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články