8. apríla sme si pripomenuli Medzinárodný dňa Rómov. Rómovia, príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu, sú rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedú potulný život. Na pomenovanie a pôvod tejto etnickej skupiny sa širšie zameriava Ján Kulík z Austrálie. Podľa neho v Európe je ustálené pomenovanie cigán, cigáň, nem. Zigeuner, tal. Zingar, fr Tsiganes atď. kým v krajinách kde sa hovorí po anglicky, používa sa gipsy, gypsy, kde sa naráža na Egypťan.
Rómska vlajka je vlajka národa, ktorá nemá charakteristiku územia, na ktorom platí, lebo nereprezentuje štát, ale ľudí bez zadefinovaných hraníc
Viem, naším spoluobčanom Rómom sa tento názov nepáči, lebo v jazyku sa nám zakotvilo aj cigániť = klamať a pod. Akokoľvek, aj najväčšia autorita na sanskrit R.L. Turner, nikde nenašiel názov tejto skupiny. Podľa najnovších poznatkov, Cigáni sa do Európy dostávajú prechodom cez Byzantiu, Grécko a najčastejšie sa vysvetľuje, že prameňom mu je gr. Atsinganoi, novšie Atziganoi, ako Gréci (Heléni) nazývali novodošlých prisťahovalcov, avšak tu je háčik, lebo sa ho dáva do súvisu s gréckou heretickou cirkvou Athinganoi, lenže v historickom vývoji gréčtiny v Byzantsku, nejestvuje ani jeden prípad, aby sa gr. th pozmenilo v ts a ani Cigáni seba nikdy tak nenazývali.
Prečo, ako, kedy Cigáni prichádzajú do Európy? Bolo to v čase islamskej expanzie na východ, ku Indii. Tamojšie „kráľovstvá" sa znepokojili, lebo sa už poislamčili aj blízke územia, ako Afganistan, tak aj súčasný Pakistan... nuž maharadžovia sa rozhodli proti islamistom vyslať svoje vojsko. Údajne tri najzápadnejšie štáty zorganizovali spoločnú vojenskú výpravu. Vojsko bolo silné, lenže takáto výprava potrebuje mať aj kováčov na podkovanie koní, ostrenia mečov, kópií, robenia kotlov, zaobstarávanie koní, čiže šikovných obchodníkov, jasnovidcov čo dokážu nazrieť do výsledku bojov... a hlavne aj muzikantov, aby sa vojsko aj veselilo. Takto zorganizovanú výpravu vyslali do bojov. Boli úspešní. Moslimov zatlačili ďaleko od svojich hraníc, ale beda. V tom čase sa vraj pohli aj mongolskí moslimovia. Vtisli sa indickej výprave za chrbát a hnali ich na šíky pôvodnej islamskej armády. Späť cesta nemožná. Musí sa ísť napred. Ku hraniciam helénskej ríše, vtedy to už bolo východorímske impérium, so silným vojskom, bohatým mestom Konštantinopolom (Carihradom). Tu sa spoznali s termínom Roma a snažili sa integrovať do tej spoločnosti a práve tu väzí aj ich chápanie názvu Roma. Lenže moslimské hordy už dorazili aj ku ich hraniciam. (Mnohí Turci... aj dnes keď hovoria o Helénoch – Grékoch tak je to Rumi. Z toho dôvodu, aj my máme meno krajiny Rumunsko a nie Romansko). Zvádzali sa ťažké boje s Turkami a ich kresťanskými vazalmi a Turci len napredovali. Dorazili až po brány Viedne, ku južným hraniciam Slovenska a práve tu vtedajší páni otvorenou náručou vítali Cigáňov, Rómov. Pozývali ich na svoje hrady, hostili a pravda, čakali na ich pomoc. Vtedajší Maďari sa tiež posunuli na juh Slovenska... a údajne silná cigánska armáda o počte vraj 14000 mužov, na východnom Slovensku vraj porazila Turkov. Aspoň v tejto časti nastáva relatívny pokoj, ale juh Slovenska bol aj ďalej ohrozený a preto sa tu vraj stavia pravý reťazec zámkov, hradov. Veď aj naši Štúrovci po sebe zanechali rozličné rozprávky a básničky, ako napr. „Turčin Poničan". Hádam je aj dôvod, prečo je najviacej Cigáňov práve na východnom Slovensku. Po porážke Turkov pri Viedni, nastal aj ich ústup z tejto časti Európy.
Celou cestou ústupu kresťanskej a indickej armády, Cigáni, či Rómovia sa rozsýpali, nuž aj dnes a to aj v islamskom svete žijú skupiny Rómov. Aj pri našom „posúvaní" na pustatiny Dolnej zeme, mnohé dediny v Srieme a v Banáte sa zakladali na tzv. Vojenskom práve. Rodina dostala pozemky, ale aj povinnosť stráženia hraníc. Áno Turkov sa vyhnalo pod Dunaj a Sávu, ale ako spomínajú staré kroniky, občas si robili „výlety" aj sem. Stará mať hovorila, že jej stará mať si pamätala na občasné turecké výpady do našich krajov. Na dvore vždy stál nabalený koč a ak z veže bolo počuť zvon, priahaj kone a utekaj.
Naši Cigáni (petrovskí) do nedávna, ako hlavné zamestnanie mali obchod s koňmi, obchodovanie s páperím, napásaním kráv, kým kulpínski boli hlavne muzikanti, či občas, počas jarmokov prišli sem aj kováči (robili kotly)... Medzi sebou sa nemiešali. Patrili do inej „kasty". Pravda, dnešný spôsob života je iný, ako v mojej mladosti. Mnohí naši Cigáni vyemigrovali, robia napr. v Nemecku... ale prišli aj do Austrálie. Poctivo si robia v zamestnaní a nejeden sa vrátil do Petrovca, svojej kolíske a tu si stavajú pekné moderné domy.
Nech však spomeniem aj tých vo V. Británii . Tam ich nazývajú Gipsy, Gypsy, lebo ich chybne identifikovali, ako prisťahovalcov z Egypta. Im to nevadí. Mnohí aj dnes žijú kočovníckym spôsobom, lenže teraz si za autom ťahajú kempingové domčeky, karavány, ale stále sú v pohybe (sú travelers). Pohybujú sa v „tradičnom kruhu". Sú hlavne, či skoro výlučne katolíci. Aj v Austrálii, poznám vo Victorii, trochu južnejšie od Ballaratu majú svoju osadu. Jeden z nich robil aj u nás, v závode ESSO / Exxon. Už nebol počerný, usilovný robotník a niekoľko rokov mi do laboratória donášal vzorky hydrokarbónov, až sa raz osmelil a povedal mi, že je Gypsy. Reku, mne to vôbec nevadí. Hlavné je, že mi vzorky prinesieš.
Cigáni sa rozšírili po celej Európe a ako som spomenul, všade sa ich pozná pod variáciou Cigáň, lenže je aj tu menší háčik.
V priestore Česka, svojho času žili keltskí Bójovia a nech skrátim, Česko sa nazývalo aj Bohémia. Z Česka, do Francúzska privandrovali aj „oneskorení" Cigáni. Akí? Nuž kočoví. Cestovali po krajine, žili si akože bezstarostne, len spievali, tancovali... nuž tamojší svet ich nazval Bohémi a aj dnes o ľuďoch „bez starostí", ktorí len hýria, tancujú, veštia z karát... hovoríme, že sú to Bohémi.
Asi všetci poznáme slovo VAJDA, pod čím chápeme cigánskeho „richtára". Čo je to? Nuž čisté indoeurópske slovo s významom vojvodca. Tak ho zachytáva aj sanskrit. Je to vodca, múdry človek, až aj ránhojič, ale hlavne vojvodca. Pamätám sa na jedno zo zasadnutí koordinačného výboru juhoslovanských spolkov, kde som zastupoval spolok Ľ. Štúra. Mali sme tam reprezentantov Chorvátov, Slovincov... a bol tam aj reprezentant vojvodinských Maďarov. Chudák. Nepáčilo sa mu názov Vojvodiny v maďarskom preklade, Vajdašák, lebo to vraj hneď ukazuje, že vo Vojvodine žijú len vajdovia – cigáni. Nechcel som mu oponovať. Načo si robiť nepriateľa, keď aj tak nepochopí.
Ján Kulík
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)