„Roku 1923 bola postavená gymnaziálna budova a onedlho aj telocvičná budova a boli vysadené povestné symbolické lipky, dnes už košaté lipy, ktoré krášlia gymnaziálne nádvorie." Píše o tom v Ročenke Spolku Slovákov z Juhoslávie číslo 7 (2023) PhDr. Samuel Jovankovič, ktorý je dlhoročným predsedom tohto spolku so sídlom v Bratislave. Na začiatku príspevku S. Jovankovič uvádza, že založenie tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie Slovákov v novoutvorenom štáte, ktorý dostal názov Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kráľovstvo SCHS) v roku 1919, teda pred viac ako sto rokmi, bol výnimočný, nesmierne dôležitý, priam heroický čin našich predkov. „Dnes je už všeobecne známe, že otcom myšlienky založiť slovenské gymnázium v Petrovci bol Ján Kollár."
Pohľadnica z roku 1922
Busta Jána Kollára na gymnaziálnom nádvorí bola odhalená v roku 2019
Foto: Jaroslav Grňa
Ján Kollár tridsať rokov pôsobil ako evanjelický kňaz v Pešti, kde sa často stýkal aj zo Slovákmi z Dolnej zeme a preto aj poznal ich potreby v oblasti školstva a kultúry. Keď sa roku 1849 presťahoval do Viedne, ako jeden z najlepších znalcov pomerov a potrieb Slovanov a najmä Slovákov žijúcich v Uhorsku, sa stal ministerským dôverníkom (tajným radcom) vo veciach týkajúcich sa Slovákov, ich vzdelávacích a kultúrnych potrieb. Píše S. Jovankovič a pokračuje: „V porevolučnom období viedenská vláda sa snažila aspoň navonok uchlácholiť Slovákov, ktorí v revolúcii bojovali na strane cisára, sľubujúc im národnú rovnoprávnosť s inými národmi Habsburskej monarchie. Už v prvých mesiacoch svojho pôsobenia vo Viedni Ján Kollár dostal za úlohu vypracovať návrh na zlepšenie stavu Slovákov v Uhorsku." Kollárov elaborát obsahoval 4 dobrozdania: Ako zrovnoprávniť slovenskú s maďarskou národnosťou; Ako efektívne zriadiť evanjelickú cirkev; Ako najlepšie rozdeliť Slovensko na kraje a okresy; Ako zreformovať slovenské školstvo v Uhorsku. V dobrozdaní o reforme školstva vypracoval návrh na vzdelávacie školy pre celé územie dnešného Slovenska a pre dolnozemských Slovákov. Na Dolnej zemi by podľa neho mali vzniknúť v slovenských etnických ostrovoch tri nižšie gymnázia a to v Pešti, Bekešskej Čabe a Petrovci, vtedy najpočetnejšej a najväčšej slovenskej obce v Báčke.
Ubehlo skoro dvadsať rokov a Kollárov zámer sa nedarilo realizovať a preto sa touto otázkou zaoberal aj cirkevný (evanjelickej a. v. cirkvi ) konvent Báčskeho seniorátu, ktorý sa konal 14. júla 1867 v Petrovci. Konventu sa, okrem cirkevných hodnostárov z Báčky, zúčastnili aj predstavitelia inteligencie a významnejší reprezentanti roľníckeho stavu z Petrovca a jeho okolia. Konvent žiadal, aby sa v jednej z osád kde dominuje slovenská evanjelická a. v. cirkev v Báčke, založilo nižšie gymnázium s vyučovacou rečou slovenskou. Tak sa vlastne účastníci uvedeného zhromaždenia vráti k „pôvodnému návrhu Jána Kollára z roku 1849".
Ako píše S. Jovankovič ani táto iniciatíva nepriniesla ovocie, no „do tretice všetko dobré". Tretí pokus o založenie gymnázia dopadol pozitívne, ale to už bolo v nových štátnych, spoločenských, politických a kultúrnych okolnostiach. Stalo sa to roku 1918 po rozpade Rakúsko - Uhorska. Ak chceli Slováci v novom štáte južných Slovanov nie iba živoriť, ale sa všestranne rozvíjať, ich životaschopnosť sa musela prejaviť v založení vlastných vzdelávacích, kultúrnych a politických inštitúcií. Petrovčania reagovali najrýchlejšie a najorganizovanejšie. Skupina petrovských národne orientovaných intelektuálov, — obchodníkov a remeselníkov ani dva mesiace po vzniku Kráľovstva SCHS, na Silvestra roku 1918, sa stretla v Lošerovej krčme a tu sa zrodila myšlienka založiť slovenské gymnázium v Petrovci. Onedlho na to založili gymnaziálne kuratórium na čele s farárom Samuelom Štarkem, ktoré sa stalo ústredným orgánom na zabezpečenie všetkých prác a činnosti týkajúcich sa založenia uvedenej školy. Slovenské gymnázium v Petrovci po skvele odpracovaných a výborne zvládnutých organizačných požiadavkách, predovšetkým učiteľa Júliusa Kubányho, ktorý sa stal aj prvým riaditeľom gymnázia, začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke, ako predseda jeho kuratória, slávnostne uviedol do úradu prvých profesorov. Gymnázium najprv pracovalo v „štátnej škole" i v súkromnom dome Pavla Boldockého, ktorý, na prvé dva školské roky, bezplatne poskytol dve učebné siene, jednu miestnosť pre zborovňu a byt pre školského sluhu.
Už na samotnom začiatku práce gymnázia sa uvažovalo aj o výstavbe gymnaziálnej budovy, keďže podľa ministerstva školstva Kráľovstva SCHS, v prípade, že gymnázium nebude mať vlastnú budovu, hrozilo mu zatvorenie. A preto sa začala veľká a široko postavená akcia zabezpečovania prostriedkov na stavbu gymnaziálnej budovy. Zbierali sa príspevky od občanov a organizácií vo všetkých slovenských vojvodinských dedinách. Na budovu finančne prispela Československá republika, krajania zo zámoria (najmä zo Spojených štátov amerických ) a občania vo forme dobrovoľných príspevkov a vo veľkej miere aj vlastnou prácou, najmä Petrovčanov.
Samuel Jovankovič vo svojom referáte ďalej píše o pôsobení a rozvoji gymnázia od jeho výstavby a po súčasnú dobu.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)