Po päťročnej prestávke vlani v Kulpíne obnovili vianočné trhy, ktoré v tomto roku pokračovali v kontinuite. Predstavitelia Miestneho spoločenstva a dve hlavné organizátorky: Anna Horvátová a Nataša Zimanová sa dnes predpoludním, počas chystania javyska a stánkov, s obavami pozerali do oblačného neba. Keď však začali zdobiť novoročný stromček, slnko sa spoza oblakov zvedavo na ne podívalo. A potom už oka z nich nespúšťalo... V popoludňajších hodinách pekné slnečné počasie prilákalo pred kulpínsky kaštieľ na vianočné trhy početných návštevníkov. Koledy zneli a vianočný punč rozvoniaval. Predávali sa koláče, torty, vianočné ozdoby, víno...a zneli aj krásne vinše a detský spev.
Javisko najprv patrilo škôlkarom. Prvá sa predstavila skupina srbského oddelenia pomenovaná Sovice a po nich vinšovali a spievali Ježkovia. V pokračovaní programu javisko patrilo žiakom kulpínskej základnej školy a deťom z pravoslávneho cirkevného zboru. Potom deti z Nedeľnej školy pri Kristovej duchovnej cirkvi predviedli príležitostný blok duchovných pesničiek a básničiek a po nich na javisko vystúpili deti z Detskej besiedky pri Slovenskom evanjelickom a.v. cirkevnom zbore v Kulpíne. Sólovým spevom sa predstavila Martina Sklabinská a vianočné koledy zaspoievala skupina Hermon z Kristovej duchovnej cirkvi.
Podobne ako vlani, aj v tomto roku Dedo Mráz účinkujúcim delil balíčky. Tak ako aj vlani, ani v tomto roku neboli zverejnené mená štedrých darcov, ktorí balíčky pre deti zabezpečili. V minulom roku tých balíčkov bolo 160 a v tomto roku ten počet bol podobný. Rovnako ako aj vlani, aj dnes Dedko Mráz medzi kulpínske deti prišiel na voze s konským záprahom. Na saniach prísť nemohol, keďže sú denné teploty prevažne nad nulou a snehu nieto. To však nikomu nevadilo a radosti z darčekov nechýbalo.
Moderátorka Viera Dorčová Babiaková na záver programu prítomným zaželala:
Zabudnime na smútok,
zanechajme zvady,
buďme k sebe milí, dobrí
a majme sa radi.
Prišiel čas vianočný,
zvonček tíško cinká,
každému nech sa splní túžba,
aspoň malilinká.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)