V roku 1924 vo Vojvodine bolo 2000 hektárov chmeľníc. Najviac ich bolo postavených v oblasti Báčskeho Petrovca. V porovnaní s inými plodinami chmeľ zabezpečoval omnoho väčší zisk. Nič sa neoplatilo pestovať väčšmi ako chmeľ. Preto sa cítila potreba „jednotne postupovať", ako to povedal pri zakladaní nového združenia vojvodinských chmeliarov jeho prvý predseda, petrovský učiteľ a národovec Samuel Šiška. Tento vynikajúci dejateľ našej minulosti, medzi prvými zhodnotil význam chmeliarstva v hospodárstve Vojvodiny a predovšetkým Petrovca. Medzi prvými videl, že sa bez organizovanej práce nedosiahne mnoho. Šľachetné povolanie dedinského učiteľa pochopil nie iba ako vyučovanie žiakov, ale cítil ako svoju mravnú povinnosť aktívne sa venovať pozdvihovaniu kultúrnej, odbornej a samým tým aj hospodárskej a hmotnej úrovne žiackych rodičov. Preto 6. apríla 1924 zvolal do svojej triedy pestovateľov chmeľu, aby sa založilo združenie vojvodinských chmeliarov.
Petrovskí mládenci pri pive
Práca v združení bola čulá od samého začiatku. Hneď nadviazali spojenie so žateckým chmeliarským spolkom z Československa, s ktorým uzavreli zmluvu o výmene telegrafických správ o výrobe, obchode a cenách chmeľu. Tieto telegrafické správy sa rýchle dostávali chmeliarskej verejnosti. V Petrovci bývali vyložené na troch verejných miestach: v sporiteľni, vo výklade Kukučkovho obchodu a v kníhtlačiarni. Okrem petrovských pestovateľov medzi prvými sa do združenia začlenili aj chmeliari z Erdevíka, Pivnice, Buľkesu, Stapára a z Odžaku V každej z týchto osád sa otvárali tzv. chmeliarske odbočky Združenia vojvodinských pestovateľov chmeľu. Obchodné správy sa rýchle prenášali z Petrovca do všetkých týchto osád. Ambície združenia sa zo dňa na deň stupňovali. Spoločne zaobstarávali špagát a iné chmeliarske potreby. Nebáli sa ani spoločne nastupovať so svojím chmeľom na zahraničnom trhu. V novembri 1924 vyslali člena výboru K. Greisingera so vzorkami chmeľu do Žatca, aby tam sledoval, aká je obchodná nálada, a aby, ak sa to bude dať, chmeľ aj predal. Cena v tom roku bola nereálne vysoká, až 11500 din. za 100 kg suchého chmeľu. To malo veľkú ozvenu medzi roľníkmi južnej Báčky, predovšetkým Petrovca. Nikto viac nepochyboval, že prichádza ku chmeľovej konjunktúre, najväčšieho rozvoja v dejinách báčskeho chmeľu. Poľnohospodári, obchodníci a rôzni podnikatelia sa vážne chystali tieto priaznivé podmienky čím lepšie využiť.
V rokoch 1924 a 1925 vybudovali nové sklady: Kišgeciov kapacity 3500 balov chmeľu, Ecksteinov 2500 balov, Struhárov 2000 balov, Šusterov a Kaňov 1200 balov, Víziov 600 balov a iné. V tom čase v Petrovci vládol aj veľký premávkový ruch. Obchodníci sa prechádzali hore-dolu na autách, a vraj ani vo veľkých mestách nebolo toľko taxíkov ako v strede Petrovca pred Schrenkovým skladom. K tomu dopomohla aj skutočnosť, že v samotnom Petrovci bolo zastupiteľstvo Fordových áut, ktoré úspešne pracovalo až do začiatku hospodárskej krízy. Chmeľ dôrazne vplýval nielen na celkový výzor a vonkajšok Petrovca, lež i na mentálne a etnopsychické vlastnosti obyvateľov. Totiž onedlho vplyvom rapídne sa vzmáhajúceho chmeliarstva začali, namiesto neúhľadných domcov z ubitej hliny a pokrytých trstinou a slamou, vyrastať, ako huby po daždi, veľké kachličkové gazdovské domy, ku ktorým pribudli nové chmeľnice, sušiarne a iné priľahlé staviská.
Boli to zlaté roky, keď v Petrovci bolo vybudovaných vyše 100 skladov a sušiarní na chmeľ. Nastala všeobecná horúčka za bohatstvom.
Dr. Ján Kišgeci, Dipl.Ing. Katarína Pucovská
(úryvok z Národného kalendára 2024)
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)