Vajce od pradávna predstavovalo znovuzrodenie a život a spájalo sa s príchodom jari. Škrupinka v sebe nesie symboliku bezpečia. Od dávnych čias vajce bolo považované aj za symbol plodnosti. Veľkonočné vajíčko – zdobené, maľované, cifrované – pomenúvajú aj kraslica, alebo aj písanka a ľudia verili, že také zdobené ešte výraznejšie posilňuje tú jeho symboliku. Farbené vajíčka môžu byť originálnou ozdobou sviatočného veľkonočného stola, ale aj pokrmom. Môžu byť aj skvelou príležitosťou pre kreativitu: z obyčajného vajíčka môžeme urobiť malé majstrovské dielo. Unikátne malé majstrovské diela toho času vystavujú aj v Združení petrovských výtvarných umelcov, kde vznikli aj nasledujúce fotografie.
V kresťanstve symbolizujú kraslice aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych. Zdobenie vaječných škrupín počas jarných rituálov je starobylý zvyk; v Afrike sa našlo 60 000 rokov staré gravírované pštrosie vajce. Prví kresťania farbili vajcia na červeno na pamiatku na Kristovu krv a jeho ukrižovanie. V liturgickej knihe Rituale Romanum z roku 1610 prijala cirkev vajcia oficiálne ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša. Obetný či obradový účinok kraslíc znásobovalo farbenie a zdobenie. Najjednoduchší spôsob farbenia vajíčok bolo uvariť vajíčko v cibuľových šupkách alebo odvaroch z rôznych rastlín. Okrem farbenia sa na Slovensku vyvinuli rozmanité techniky výzdoby. Najrozšírenejšia a najstaršia technika na Slovensku je „batikovanie": na vajce sa nanesie vosk a vajíčko sa ponorí do farby; po vybratí sa vosk teplom odstránil. Miesta pokryté voskom zostanú nezafarbené a tvoria vzor.
Na krasliciach prevládal geometrický a lineárny ornament, neskôr rastlinný ornament s bohatou škálou kvetov, vetvičiek, lístkov a úponkov. Ojedinele sa vyskytovali vtáčie a figurálne motívy. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými nápismi alebo veršíkmi ľúbostného charakteru. Viac TU: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kraslica
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)