Detský týždeň, ktorý v tomto roku trvá do nedele 9. októbra 2022 a prebieha pod heslom „Čo dieťaťu treba, by vyrástlo do neba?!" si chceme pripomenúť veršami z knihy Pozor, dieťa na javisku! – divadelné hry pre deti autora Michala Babiaka:
Svet, svet, svet plný krás!
Bol by to ďas
keby bár raz
nešľahol jas
jak dúhy pás,
nespadol mráz
na šedivý vlas
kým naplní sa čas!
„ ...nevedel som si seba predstaviť ako režiséra detského predstavenia a už vôbec nie ako niekoho, kto píše scenáre divadelných hier pre deti," uvádza Michal Babiak, (u ktorého sa „zobudil kúsok z dieťaťa") v doslove vlastnej knihy Pozor, dieťa na javisku! – divadelné hry pre deti. Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum a Slovenský kultúrny klub v Srbsku v roku 2021 a do nej je zaradených päť inscenácií pre deti, medzi ktorými sú aj veršované inscenácie a muzikál. Sú to divadelné hry: Dobrodružstvá Smelého Zajka, Rozprávka o rybárovi a rybke, O pyšnej princeznej Krásomile a šikovnom kráľovi Miloslavovi a Peter Pan a Santa Claus. Knihu ilustrovala Emília Valentíková Labátová.
Michal Babiak, docent na Katedre estetiky v Bratislave, literárny a hudobný kritik, režisér a dramaturg, sa narodil 14. decembra 1961 v Kulpíne, v slovenskej dolnozemskej rodine. Je autorom a spoluautorom viacerých kníh. Na Slovensku bol viackrát odmenený za svoju režijnú a teatrologickú činnosť, v rumunskom Nadlaku získal v roku 2014 Cenu Ondreja Štefanka za činnosť, ktorou výrazne a dlhodobo prispel k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu Pro Cultura Slovaca získal v roku 2018 za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za prínos v oblasti divadelného umenia, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Cenu Nového života za svoju literárnu tvorbu získal doteraz 4-krát – za roky 2004, 2007 a 2015 a najnovšie za rok 2020.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)