Združenie športových rybárov Zubáč

V lesíku

Zábavy, školské hodiny v petrovskom lesíku a 1. máj v lesíku mávali v minulosti osobitné čaro.

Niekdajšie petrovské koňské hroby dnes sa pýšia s ďaleko krajším a slovenskejším menom, ako čo má hocktorá ulica v Petrovci a ako čo ho ony mali dakedy. Len porovnajte takú Pilindžu, Šimandru, Budžák a iné s hrdým a pekným menom Lesík. Ulice s menami, ktorým nikto nevie smysel ani počiatok, si už dávno so závisťou pošepkávajú, aká česť bola daná koňským hrobom.
No ale, čo bolo, prešlo. Koňské hroby patria minulosti. Prítomnosť pozná už len lesík a u mnohých a mnohých, zvlášte dievčat a chlapcov s jeho menom už splynula predstava tanečnej zábavy. Dakedy bolo trochu inak. S menom lesík išla ešte jedna predstava: kúglanie, čiže kolkanie. Správa lesíka bola vtedy správne pochopila náruživosť nášho obecenstva a v neveľkom lesíku zariadila bola aj kolkárne a to nie jednu, ale hneď – tri. Jednu aj pre ženy. O tom sa čitateľ dočíta v Národnej jednote s dátumom 6. august 1930.

 

V lesíku

 

Romantiku lesíka opísal Michal Kellenberger, ktorý bol jedným z posledných cirkevných učiteľov a do dôchodku odišiel ako správca Ľudovej školy v Petrovci. Dňa 13. augusta 1930 napísal báseň V lesíku. V nej chváli hasičov, že urobili „milú vec, pre celý náš Petrovec". Báseň bola zverejnená v Národnej jednote 20. augusta 1930.

V lesíku

Milo je tu, v tomto parku,
Videť tančiť Zuzku, Marku,
Počuť hudbu, sladkú milú;
Hej to dáva sladkú chvíľu.

Milo je tu v tomto parku
Videť tančiť mládež v párku.
Zelený tu videť svet,
Tak milo ver inde niet.

Milo je tu, sladko, živo,
Sem nech chodí komu citlivo.
Tu príroda život sládi,
Za to sem chodíme radi.

Keď aj lesík často čuší
Ale sladkosť budí v duši:
Tá tíšina a vzduch zdravý,
Zo žiaľu v nás radosť spraví.

Chráňme si náš lesík malý,
By sme z neho radosť mali;
On sa čo diaľ milšim stáva,
Bo nám lacné slasti dáva.

Oj hasičia mojí milí.
Dobre Ste to natrafili
Spravili Ste milú vec:
Pre celý náš Petrovec!

V dobovej tlači sa píše tiež o dvojakom živote lesíka. Celý týždeň lesík žije životom pustovníka a v nedeľu životom najveselšieho svetáka. Tichosť a ospatosť všedných dní v nedeľu zamení muzika a tanec. A hluchotu a nemotu celého týždňa zamení hlučnosť a veselosť obyvateľstva korza, ktoré v nedeľu opúšťa svoje každodenné, vlastne každovečerné miesto a sťahuje sa so všetkým živým a mŕtvym inventárom do lesíka. Prijdu ta všetky dievčatá a všetci chlapci. Mládež tu však nie je ponechaná na samu seba bez dozoru. Spoza drôtu pozerajú do lesíka starostlivé oči mamičiek, ktoré tým vo vnútri pripomínajú: chráň sa od zlého.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články